Najvyšší súd   3 M Cdo 10/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., a.s., so sídlom v N., proti žalovanej F., so sídlom v B., o zaplatenie 29 987,10 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 32 Ro 2675/2008, o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo

7. septembra 2009 sp. zn. 4 Co 119/2009 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II  

z 26. februára 2009 č.k. 32 Ro 2675/2008-40, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu Krajského súdu v Bratislave zo 7. septembra 2009 sp. zn.

4 Co 119/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 26. februára 2009 č.k. 32 Ro 2675/2008-40

v konaní o zaplatenie faktúr za dodávku liekov a zdravotníckych pomôcok nepriznal

žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov, keď dospel k záveru, že žalovaná nespĺňa

podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Žalovaná je

právnickou osobou – štátnou príspevkovou organizáciou, ktorá okrem poskytovania

zdravotníckej starostlivosti vykonáva podnikateľskú činnosť v rôznych iných predmetoch

podnikania (§ 2 ods. l Obchodného zákonníka), a preto stratové hospodárenie žalovanej

nemôže viesť k prenášaniu rizika na štát. Konanie, v ktorom si žalobkyňa ako distribútorka

liekov uplatňuje právo na zaplatenie ceny liekov dodaných (predaných) zdravotníckym

zariadeniam nie je konaním vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti, a preto nejde

o konanie vecne oslobodené od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ zákona  

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

3 M Cdo 10/2010

Krajský súd v Bratislave   na odvolanie žalovanej uznesením zo 7. septembra 2009  

sp. zn. 4 Co 119/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 O.s.p.). Pri

odôvodňovaní uznesenia aplikoval § 219 ods. 2 O.s.p., v celom rozsahu poukázal na

odôvodnenie uznesenia súdom prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na

základe podnetu žalovanej napadol dovolaním uznesenia súdov oboch nižších stupňov.

V mimoriadnom dovolaní uviedol, že právny záver súdov oboch stupňov o tom, že konanie,

v ktorom si distribútor liekov uplatňuje právo na zaplatenie ceny liekov dodaných lekárni, nie

je konaním vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti a nie je oslobodené od súdneho

poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. c/ (predtým § 4 ods. 1 písm. d/) zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkov, považuje aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 31. júla 2000 sp. zn. 4 Obo 270/1999 za správny. Namietal, že odôvodnenia

uznesení súdov oboch stupňov sú nepreskúmateľné, nakoľko z nich nevyplýva, prečo pomery

žalovanej neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. l O.s.p. a na

základe čoho súdy dospeli k takémuto právnemu názoru, pričom odvolací súd nevysvetlil, z akých dôvodov považuje vecné argumenty uvedené žalovanou v odvolaní za irelevantné,

hoci žalovaná k odvolaniu priložila podklady týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti. Keďže

rozhodnutia súdov nižších stupňov nie sú odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 157  

ods. 2 O.s.p., konanie je zaťažené inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Bol toho názoru, že súdy nižších stupňov vec aj

nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.), nakoľko neskúmali všetky

podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov stanovené v § 138 ods. 1 O.s.p. Mal za to,

že samotná skutočnosť, že žalovaná je podnikateľkou, nie je sama osebe postačujúcim

dôvodom pre nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p.

Z uvedeného dôvodu generálny prokurátor žiadal obe napadnuté uznesenia zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila.

Žalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa nestotožnila s názorom

generálneho prokurátora, podľa ktorého sa na predmetné konanie nevzťahuje vecné

oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. l písm. c/ (predtým § 4   ods. 1 písm. d/) 3 M Cdo 10/2010

zákona č. 71/1992 Zb.; v ostatnom sa stotožnila s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom

dovolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní  

(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

(§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníčky konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa  

§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenia

treba zrušiť.

Vychádzajúc z obsahu mimoriadneho dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky

posudzoval dôvodnosť podaného mimoriadneho dovolania len z hľadiska dôvodov týkajúcich

sa posúdenia otázky súvisiacej so splnením podmienok žalovanej pre oslobodenie od súdnych

poplatkov podľa § 138 ods. l O.s.p.; otázku vecného oslobodenia žalovanej od súdneho

poplatku podľa § 4 ods. l písm. c/ (predtým § 4   ods. 1 písm. d/) zákona č. 71/1992 Zb.

generálny prokurátor neurobil predmetom dovolacieho prieskumu, ba práve naopak z odôvodnenia mimoriadneho dovolania vyplýva jeho súhlasné stanovisko s právnym

posúdením tejto otázky súdmi nižších stupňov.

Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dôvody, ktoré môže generálny

prokurátor úspešne uplatniť v procesne prípustnom mimoriadnom dovolaní. Podľa § 243f

ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za

podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,  

c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Pre účely preskúmavanej veci treba osobitne uviesť, že na výskyt procesných vád

konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných vád konania majúcich za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen

v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní  

(viď § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli

v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.

3 M Cdo 10/2010

V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237

O.s.p. namietané, ani zistené.

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

o mimoriadnom dovolaní vyšlo najavo, že v konaní došlo k tzv. inej vade konania majúcej za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). O vadu tejto povahy

ide medziiným v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu.

Krajský súd pri odôvodňovaní potvrdzujúceho uznesenia aplikoval § 219 ods. 2 O.s.p.

v znení účinnom od 15. októbra 2008, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Uvedené ustanovenie bolo

zavedené novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z.

a z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že zákonodarca ním „reaguje na súdnu prax

v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie

rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takýchto

prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú už len stručné konštatovania o správnosti a presvedčivosti napádaného

rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Ide o ustanovenie v rovine

fakultatívnej a umožňuje odvolaciemu súdu sa sústrediť už len na doplnenie presvedčivosti

rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môžu sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru. Tým sa

môže zvýšiť aj dôvera v apelačné súdy, ktoré by v rozhodnutí menej kopírovali a viac

argumentovali, čo nepochybne bude verejnosťou vítané“.

Odôvodnenie uznesenia súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náležitosti

uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Súd sa

v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom

na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom

na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky

kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam

dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie 3 M Cdo 10/2010

prieskumu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie

súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu považovaná

za prejav a dôsledok tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie veci (R 111/1998). Na uvedenú vadu musí súd rozhodujúci o mimoriadnom

dovolaní prihliadnuť bez ohľadu na to, či bola alebo nebola generálnym prokurátorom

namietaná.

Súd prvého stupňa v danej veci nevyhovel žiadosti žalovanej o oslobodenie od

súdnych poplatkov, keď na ňou uvádzané dôvody týkajúce sa splnenia podmienok pre

oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. l O.s.p. iba uviedol, že žalovaná je

podnikateľkou v rôznych predmetoch podnikania, pri ktorých postupuje riziko, že jej úsilie

môže byť zavŕšené aj stratou, a že stratové hospodárenie žalovanej nemôže viesť k prenášaniu

podnikateľského rizika na štát. S uvedeným právnym záverom žalovaná prejavila nesúhlas

v odvolaní a tento nesúhlas doložila písomnými podkladmi týkajúcimi sa jej podnikateľskej

činnosti, pričom odvolací súd reagoval len tak, že sa stotožnil so závermi uznesenia súdu

prvého stupňa bez toho, aby považoval za potrebné k nim niečo dodať a na odvolacie

námietky žalovanej reagoval len tak, že „boli bez právneho významu“.

Za týchto okolností bolo povinnosťou odvolacieho súdu na túto odvolaciu

argumentáciu žalovanej primeraným spôsobom reagovať, a keď tak odvolací súd neurobil,

jeho rozhodnutie nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Od uvedenej povinnosti odvolací súd

nemôže oslobodiť ani znenie § 219 ods. 2 O.s.p., pripúšťajúce vypracovať tzv. skrátené

odôvodnenie rozhodnutia; toto ustanovenie nemožno totiž aplikovať čisto formálne. Zákonom

požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia je totiž nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,

nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade

prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj  

v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým

preukázať na správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto po zistení, že v konaní došlo k vyššie

uvedenej procesnej vade konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., na ktorú musel vziať 3 M Cdo 10/2010

zreteľ, zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.); oproti návrhu generálneho

prokurátora považoval za postačujúce na dosiahnutie účelu mimoriadneho dovolania len

zrušenie uznesenia odvolacieho súdu. Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto uznesenia neskúmal

opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora, že zrušené rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci z hľadiska splnenia podmienok pre aplikáciu § 138 ods. 1

O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

(§ 243i O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. apríla 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková