UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, vo veci pobočky Košice, Festivalové námestieč. 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému CHEMOSTROJ Košice, s.r.o., naposledy so sídlom v Skalici, Mokrý háj č. 208, IČO: 36 201 197 (zanikol výmazom z obchodného registra23. februára 2007), pre vymoženie 15 078,20 € s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2 Er 2960/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2012 sp. zn. 9 CoE 239/2011 a uzneseniu Okresného súdu Skalica z 8. apríla 2011 č.k. 2 Er 2960/2008-27, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie o d m i e t a.
Oprávnenej nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.
Odôvodnenie
Okresný súd Skalica o návrhu oprávnenej na zastavenie exekúcie rozhodol uznesením z 8. apríla 2011 č.k. 2 Er 2960/2008-27, ktorým: I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, II. exekúciu zastavil, III. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie 27. apríla 2009 súdna exekútorka súdu postúpila návrh oprávnenej z 15. novembra 2006 na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe správy exekútorského úradu o nemajetnosti povinného. Zároveň si súdna exekútorka uplatnila trovy exekúcie 71,40 €. Súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný zanikol ex offo výmazom z obchodného registra dňom 23. februára 2007. V danom prípade súd neposudzoval majetnosť alebo nemajetnosť povinného, keďže v čase rozhodovania o zastavení exekúcie povinný už neexistuje. Súd nemohol zaviazať oprávnenú na náhradu trov exekúcie ani podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a keďže iné prípady, keď možno oprávnenému uložiť povinnosť uhradiť trovy konania Exekučný poriadok neustanovuje, súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal.
Krajský súd v Trnave na odvolanie súdnej exekútorky uznesením z 30. apríla 2012 sp. zn. 9 CoE 239/2011 odvolanie proti výrokom I. a II. odmietol a uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku III. potvrdil. Na odôvodnenie potvrdzujúceho výroku o trovách konania uviedol, že v danom prípade súd prvého stupňa rozhodol správne, keď exekúciu zastavil z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť nezakladá použitie § 203 Exekučného poriadku. Pokiaľ súd prvého stupňa súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal, rozhodol správne.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu súdnej exekútorky napadol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že súdy nesprávne stanovili dôvod zastavenia exekučného konania. V prípade, ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekúcia sa zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku) a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako nesprávne vychádzali súdy nižších stupňov. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 K 160/05-189 z 11. januára 2007, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na povinného pre nedostatok jeho majetku a následne došlo k jeho výmazu z obchodného registra, z ktorého vyplýva, že povinný bol zrušený z dôvodu nemožnosti vykonať konkurz, nakoľko nemá žiadny obchodný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie jeho veriteľov v konkurznom konaní. Vzhľadom na tento dôvod zrušenia povinného a jeho vymazanie z obchodného registra, súdy mali pri zastavení exekúcie postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a následne pri stanovení trov exekúcie aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 vetu prvú Exekučného poriadku a priznať súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekučného konania.
Oprávnená vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Skalica aj s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, nakoľko vecne správne posúdili vec, keď rozhodli o nepriznaní trov exekučného konania súdnej exekútorke.
Súdna exekútorka sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.
Podľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).
V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania a výkladu ustanovení § 243e až § 243j O.s.p. v otázke procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania. Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra 2015, bolo prijaté spoločné zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť“.
Predmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup účastníka občianskeho súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči všeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje práva“. Táto zásada zdôrazňuje procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak, aby sám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou sledoval ochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere pasívny, je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané v § 243e až § 243j O.s.p.
Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal na podklade spisu, či súdna exekútorka napadla uznesenie odvolacieho súdu dovolaním. Po zistení, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nepodala, najvyšší súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietol ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade dala podnet na mimoriadne dovolanie súdna exekútorka. Najvyšší súd oprávnenej náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.