UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ H. R., bývajúceho v Q., 2/ Y. R., bývajúcej v Q., oboch zastúpených JUDr. G. A., advokátom so sídlom v Q., proti žalovanému G. L., bývajúcemu v Q., o zaplatenie 2 157,60 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2 C 244/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. januára 2010 sp. zn. 5 Co 321/2009 a rozsudku Okresného súdu Žilina z 12. februára 2009 č.k. 2 C 244/2008-32 vo výroku o trovách konania, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. januára 2010 sp. zn. 5 Co 321/2009 a rozsudok Okresného súdu Žilina z 12. februára 2009 č.k. 2 C 244/2008-32 vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Okresný súd Žilina rozsudkom z 12. februára 2009 č.k. 2 C 244/2008-32 uložil žalovanému povinnosť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ zaplatiť 2 157,60 € s príslušenstvom a nahradiť im trovy konania. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku súd vychádzal z rozsudku Okresného súdu Žilina z 26. augusta 2008 č.k. 3 T 125/2007-188, ktorým bol žalovaný právoplatne uznaný zo spáchania trestného činu podvodu, žalobcom ako poškodeným bola priznaná náhrada škody vo výške 65 000 Sk (2 157,60 €) a vo zvyšku svojich nárokov na náhradu škody boli odkázaní na občianskoprávne konanie. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ neplatne uzatvorili so žalovaným zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovaný prevzal zálohu 130 000 Sk, dohodnuté práce však nevykonal. Keďže žalovaný plnením žalobcov získal bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd žalobe vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom trovy konania, ktoré im vznikli právnym zastupovaním advokátom. Výšku náhrady trov konania súd určil podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Súdom priznaná náhrada trov konania pozostávala z tarifnej odmeny za 3 úkony poskytnutej právnej služby (3 x 91,28 €), z paušálnych náhrad za tri úkony právnej služby (2 x 5,91 € a 1 x 6,95 €), spolu 292,61 €.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcov proti výroku o trovách konania uznesením z 29. januára 2010 sp. zn. 5 Co 321/2009 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. K námietke žalobcov týkajúcej sa správnosti určenia výšky tarifnej odmeny za právne zastupovanie dvoch účastníkov konania s poukazom na § 13 ods. 3 vyhlášky odvolací súd uviedol, že i keď právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ zastupoval v konaní dvoch procesne úspešných účastníkov, jednalo sa len o jedno a to isté plnenie v prospech žalobcov 1/ a 2/, ktorí si uplatnili spoločnú pohľadávku proti žalovanému v konaní vystupovali v procesnom postavení nerozlučných spoločníkov.
Na podnet žalobcov 1/ a 2/ podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súdy v danom prípade nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) výšku tarifnej odmeny za právne zastupovanie účastníkov v konaní v prípade, ak dvoch procesne úspešných účastníkov v konaní zastupuje jeden právny zástupca - advokát. Podľa názoru generálneho prokurátora súdy mali v danom prípade aplikovať § 10 ods. 1 spolu s § 13 ods. 3 vyhlášky a tarifnú odmenu u každého z účastníkov, určenú podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, znížiť o 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky.
Žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníkov konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V preskúmavanej veci neboli tieto procesné vady konania dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 151 ods. 5 veta prvá O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov.
Sadzobníkom sa pre účely určenia odmeny za právne služby poskytnuté advokátom v súdnom konaní rozumie vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a doplnení (§ 18 ods. 1 vyhlášky). V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnejslužby z tarifnej hodnoty veci presahujúcej 663,88 € a nedosahujúcej 6 638,78 €, je 41,49 € + 9,96 € za každých aj začatých 331,94 € prevyšujúcich sumu 663,88 €. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky (v znení vyhlášky č. 577/2008 Z.z.) základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
V preskúmavanej veci sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 157,60 € s príslušenstvom, ktoré žalovaný získal peňažným plnením na základe neplatnej zmluvy o dielo. V predmetnom konaní boli žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení advokátom, ktorý vykonával procesné úkony v mene každého zo žalobcov 1/ a 2/. V danom prípade pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania, prináleží procesne úspešným žalobcom 1/ a 2/ náhrada ich trov konania, vrátane odmeny za zastupovanie advokátom určenej podľa § 10 ods. 1 vyhlášky a zníženej podľa § 13 ods. 3 vyhlášky (v znení vyhlášky č. 577/2008 Z.z.), pretože týchto v konaní úspešných žalobcov zastupoval jeden advokát, ktorý v konaní v mene každého z nich vykonával spoločné procesné úkony. Argumentácia odvolacieho súdu, že v konaní boli zastúpení advokátom účastníci, ktorých procesné postavenie malo povahu nerozlučného procesného spoločenstva, podľa názoru dovolacieho súdu je práve irelevantná, pretože trovy svojho zastupovania platí každý účastník sám (§ 140 ods. 1 O.s.p.), a to bez ohľadu na povahu procesného spoločenstva, v ktorom vystupuje.
Súd v rozhodnutí o náhrade trov konania rozhoduje o náhrade trov úspešného účastníka pozostávajúcich z jeho osobných trov (napr. súdny poplatok za odvolanie podané iba jedným z účastníkov spoločenstva), ako aj o náhrade za prípadné spoločné trovy účastníkov (napr. záloha na trovy dôkazov navrhnutých spoločne viacerými účastníkmi) za predpokladu, že spoločné trovy účastníkom vznikli. V danom prípade teda žalobcom 1/ a 2/ v konaní vznikli (každému z nich) trovy právneho zastúpenia, ktoré musel zaplatiť každý sám. Pokiaľ si uplatnili právo na náhradu trov konania, bolo dôvodné im tieto trovy priznať, a to znížené u každého z nich o 20 % v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky, pretože procesné úkony žalobcov boli vykonávané ako spoločné úkony jedným a tým istým zástupcom.
Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že generálny prokurátor dôvodne namieta, že uznesenie odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci vychádzajúcom z aplikácie nesprávnej právnej normy, pretože súdy na rozhodnutie o trovách konania neaplikovali právnu normu (§ 13 ods. 3 vyhlášky v znení vyhlášky č. 577/2008 Z.z.), ktorá mala byť správne použitá. Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu uznesenie odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zrušil vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 až 4 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) s tým, že v tomto uznesení vyslovený právny názor je pre súdy záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.