Najvyšší súd

3 ECdo 79/2013

Slovenskej republiky  

3 Co 75/2013

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnej A. D., bývajúcej v L., o vymoženie 522,14 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Lučenec pod sp. zn. 13 Er 896/2004, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. novembra 2012 sp. zn. 2 CoE 455/2012, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici  

z 28. novembra 2012 sp. zn. 2 CoE 455/2012 z a s t a v u j e.

II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. novembra 2012

sp. zn. 2 CoE 455/2012 o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie [§ 44 zákona  

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)] na základe notárskej

zápisnice spísanej JUDr. J. K. dňa 18. júla 2007 pod sp. zn. N 706/2004, NZ 58792/2004

(ďalej len „označená notárska zápisnica“).

Okresný súd Lučenec uznesením z 24. februára 2012 č.k. 13 Er 896/2004-57 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil tým, že   3 Co 75/2013

označená notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. c/

Exekučného poriadku), lebo súhlas s jej vykonateľnosťou udelil   za povinnú v rozpore so

zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) Mgr. T. K. a jeho úkon, ktorý je podkladom pre

exekúciu, je neplatný. Vzhľadom na to, že označená notárska zápisnica nie je vykonateľný

exekučný titul, je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici z 28. novembra 2012 sp. zn.

2 CoE 455/2012 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil. Návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol

s odôvodnením, že   oprávnenou nastolené otázky sú pre riešenie sporu nepodstatné

a irelevantné. V súvislosti s výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení sa

odvolací súd v odôvodnení stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a dodal,

že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať,  

či je exekúcia vedená na základe vykonateľného exekučného titulu. Súd prvého stupňa

v danom prípade správne skúmal, či označená notárska zápisnica je vykonateľný exekučný

titul, a dospel k správnemu záveru, že povinná bola pri „ustanovovaní“ svojho zástupcu

zbavená možnosti konať na základe svojej slobodnej vôle a že Mgr. T. K. pri spisovaní

označenej notárskej zápisnice konal na základe neplatnej dohody o zastúpení (§ 22 ods. 2

Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho treba mať za to, že súhlas s vykonateľnosťou

označenej notárskej zápisnice nebol daný. Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňové

rozhodnutie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Proti výroku uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. novembra 2012  

sp. zn. 2 CoE 455/2012 o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala oprávnená

odvolanie.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici  

z 28. novembra 2012 sp. zn. 2 CoE 455/2012 podala oprávnená aj dovolanie, v ktorom

uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.),  

2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3. oprávnenej

odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 4. sa v konaní dopustili inej vady

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä   3 Co 75/2013

nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 5. napadnuté rozhodnutie

založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala

uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu;

zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu

dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie

špecifikovala v podanom dovolaní.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,  

či sú dané procesné predpoklady, za splnia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej  

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. novembra 2012 sp. zn.  

2 CoE 455/2012.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach  

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podala odvolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. 3 Cdo 28/2013

a sp. zn. 3 Cdo 24/2013, ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. 3 Co 7/2013) s tým, že odvolaním

možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a najvyšší súd na rozhodnutie

o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9  

ods. 1 a 2 O.s.p. a § 10 ods. 1 a 2 O.s.p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia

v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi

závermi v nich vyjadrenými.

II. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie  

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. novembra 2012 sp. zn.  

2 CoE 455/2012 podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,

skúmal, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1  

písm. c/ O.s.p.

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých  

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. 3 ECdo 46/2013, 3 Co 44/2013, z 3. júla   3 Co 75/2013

2013 sp. zn. 3 ECdo 76/2013 a sp. zn. 3 Cdo 34/2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje

s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre

účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych

otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov

alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci,

v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., má podklad

v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade, z určujúceho hľadiska išlo zo strany súdov nižších stupňov

o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka  

a Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,  

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O.s.p. netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd   3 Co 75/2013

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 58/2013, 14. mája 2013 sp. zn. 3 ECdo 46/2013,  

3 Co 44/2013, 3. júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 76/2013 a sp. zn. 3 Cdo 34/2013, a konštatuje, že

právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené  

aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O.s.p.)  

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. (viď

aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. 5 Cdo 205/2011 a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012),

3. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ak súd pri skúmaní,  

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu  

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach §§ 122 až 124 O.s.p.), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

4. exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku; ak tieto náležitosti nemá, nejde

o vykonateľný exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica,  

je exekučný súd povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu

(porovnaj obdobne R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný

exekučný titul, je exekúcia neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného

konania (I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej

zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice. Ak niekto ako zástupca vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek

tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať

iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2

Občianskeho zákonníka) – o taký prípad ide tiež vtedy, keď určitý nebankový subjekt

má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého   3 Co 75/2013

sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového

subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná (§ 39 Občianskeho

zákonníka), preto je absolútne neplatný aj Mgr. T. K. udelený „súhlas“

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej

materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku),

5. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní  

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ide

o dôvod, so zreteľom na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo   až po poverení súdneho exekútora, exekučné konanie zastaviť).

Tieto právne závery (viď 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade notárska zápisnica – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul. Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď

podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že zákonom č. 230/2012 Z.z.

účinným od 9. augusta 2012 (zákon bol účinný do 31. decembra 2012) bol novelizovaný

Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v zmysle

ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Súd prvého

stupňa nepostupoval podľa uvedeného ustanovenia, lebo exekúciu zastavil uznesením  

z 24. februára 2012 a uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 9. augusta 2012.

Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p.,

ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. a rovnako nebol

splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov v zmysle písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia,   3 Co 75/2013

pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie; nariadenie

pojednávania bolo na úvahe odvolacieho súdu.

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle § 237 O.s.p. a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1  

písm. c/ O.s.p.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal povinnej náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. marca 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková