Najvyšší súd  

3 ECdo 78/2013

 

Slovenskej republiky   3 Co 73/2013

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnej A. B., bývajúcej v H., o vymoženie 463 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Rimavská Sobota pod sp. zn. 1 Er 2468/2010, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012 sp. zn. 1 CoE 511/2012,

takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici  

z 19. decembra 2012 sp. zn. 1 CoE 511/2012 z a s t a v u j e.

II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012

sp. zn. 1 CoE 511/2012 o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie [§ 44

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)] na základe

rozhodcovského rozsudku z 30. marca 2010 sp. zn. S. vydaného Stálym rozhodcovským

súdom, ktorý zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením zo 17. februára 2012 č.k. 1 Er 2468/2010-11 Okresný súd Rimavská

Sobota exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia 3 Co 73/2013

o zastavení exekúcie. Vychádzal z toho, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere, ktorú treba

považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Dospel k záveru, že v danom prípade treba preto

aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou zmluvného dojednania dodávateľa a spotrebiteľa,

je neplatná, lebo nebola so spotrebiteľom osobitne dojednaná, splývala vo formulárovej

zmluve s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami, spotrebiteľ mohol úverovú

zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa zmluvným podmienkam vopred

naformulovaným dodávateľom bez toho, aby mal možnosť náležitým spôsobom posúdiť

obsah rozhodcovskej doložky a jej právne dôsledky. Táto doložka vytvorila v neprospech

spotrebiteľa nerovnováhu práv a povinností účastníkov spotrebiteľskej zmluvy aj z toho

dôvodu, že spotrebiteľovi sa v jej dôsledku odoprela ochrana poskytovaná ustanoveniami

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Poznamenal, že doložka s takýmito

dôsledkami je považovaná za neprípustnú (nekalú) aj v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len

„Smernica“). I keď dodávateľom vopred naformulovaná rozhodcovská doložka vyznievala tak, že pre prípad sporu dodávateľa a spotrebiteľa umožňuje spotrebiteľovi možnosť voľby

medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty

úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet

ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ, ktorý zvolí rozhodcovský

súd. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Z týchto dôvodov exekučný súd exekúciu zastavil (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku  

a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní – ďalej len „zákon  

č. 244/2002 Z.z.“).

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. decembra

2012 sp. zn. 1 CoE 511/2012 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol

s odôvodnením, že oprávnenou nastolené otázky, ktoré navrhovala predložiť na prejudiciálne

posúdenie Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), sú zjavne

neopodstatnené a irelevantné, nemajúce základ v prejednávanom spore a týkajúce sa právnej

problematiky, ktorá už je riešená judikatúrou Súdneho dvora. Pre úplnosť odvolací súd 3 Co 73/2013

poukázal aj na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Na tomto základe odvolací súd

uzavrel, že v danom prípade nie je daný žiadny dôvod na prerušenie konania. V odôvodnení

ďalej uviedol, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a svoje

zistenia správne právne posúdil. Zdôraznil, že exekučný súd je povinný kedykoľvek

v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe vykonateľného

exekučného titulu (R 58/1997). Aj podľa názoru odvolacieho súdu bola v danom prípade

uzavretá spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahovala neprijateľnú (neplatnú) podmienku.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať

spor oprávnenej s povinnou, preto označený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný

exekučný titul. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219  

ods. 1 a 2 O.s.p.).

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012 sp. zn.  

1 CoE 511/2012 o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie.

Proti tomu istému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012 sp. zn. 1 CoE 511/2012 podala oprávnená aj dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli

„nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej  

sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3. rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.),  

4. oprávnenej odňali možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že nevzali na zreteľ jej

námietky a nekomunikovali s ňou o jej právnych a skutkových argumentoch, 5. sa v konaní

dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241  

ods. 2 písm. b/ O.s.p.), lebo nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali dokazovanie,  

6. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2  

písm. c/ O.s.p.). Z týchto dôvodov oprávnená žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby dovolacie konanie bolo

prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal,  

či sú dané procesné predpoklady, za splnia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej   3 Co 73/2013

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012 sp. zn.  

1 CoE 511/2012

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach  

pred najvyšším súdom, v ktorých – tak, ako aj v tomto prípade – podala odvolanie proti

rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil

(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. marca sp. zn. 3 Cdo 28/2013 a sp. zn.  

3 Cdo 24/2013, ako aj z 25. marca 2013 sp. zn. 3 Co 7/2013) s tým, že a/ odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené

odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa

(ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 10  

ods. 1 a 2 O.s.p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že

aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania

oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 103 a 104 ods. 1 O.s.p.).

II. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie  

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2012 sp. zn.  

1 CoE 511/2012 podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,

skúmal, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1  

písm. c/ O.s.p.

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší

súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých  

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia zo 14. mája 2013 sp. zn. 3 ECdo 46/2013, 3 Co 44/2013, 3. júla

2013 sp. zn. 3 ECdo 76/2013 a 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 34/2013, na ktoré v podrobnostiach

poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej

veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie

o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov 3 Co 73/2013

inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup

súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,  

má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania.

V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína  

aj Smernica, z určujúceho hľadiska išlo zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu

a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka a Exekučného

poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.

III. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,  

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie  

proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávnenej preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O.s.p. netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 58/2013, 14. mája 2013 sp. zn. 3 ECdo 46/2013,  

3 Co 44/2013, 3. júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 76/2013 a 3. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 34/2013,

a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne

opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

3 Co 73/2013

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O.s.p.)  

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v § 237 písm. d/ O.s.p.

(viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. februára 2012 sp. zn. 5 Cdo 205/2011 a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012),

3. ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania

– nebol podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez

návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na vykonanie exekúcie,  

4. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ak súd pri skúmaní,  

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza

z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu  

a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú

v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce

skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

5. nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní  

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne – teda aj bez nariadenia

pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného – môže exekučný

súd dospieť k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti

exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného konania,

6. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a neznemožňuje oprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237  

písm. f/ O.s.p.); pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

3 Co 73/2013

Tieto právne závery (viď 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská  

doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle § 237 O.s.p. a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1  

písm. c/ O.s.p.

Oprávnená zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť a vznikla jej

povinnosť nahradiť trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

a § 146 ods. 2 O.s.p.). V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal povinnej náhradu trov

odvolacieho a dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2013

  JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Klaudia Vrauková