Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

3 ECdo 71/2015

 

  3 CoE 41/2015

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému P.,

bývajúcemu vo V., o vymoženie 520,48 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra

pod sp. zn. 13 Er 46/2005, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského

súdu v Nitre z 30. septembra 2013 sp. zn. 5 CoE 190/2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra uznesením z 26. februára 2013 č.k. 13 Er 46/2005-31 exekúciu

vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia

(ďalej len „notárska zápisnica“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)]. V odôvodnení

uviedol, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. c/

Exekučného poriadku), lebo súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinného Mgr. T.,

záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami povinného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Tohto zástupcu povinnému určila oprávnená tým, že jeho osobu vopred uviedla ako zástupcu 3 CoE 41/2015

konajúceho za povinného pri právnych úkonoch uzatváraných s oprávnenou. Úkon urobený

takýmto „zástupcom“ je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Vzhľadom na to, že

notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, bolo potrebné exekúciu zastaviť. Toto

uznesenie napadla oprávnená odvolaním.  

Krajský súd v Nitre uznesením z 30. septembra 2013 sp. zn. 5 CoE 190/2013

napadnuté rozhodnutie potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.), návrh oprávnenej na prerušenie

konania zamietol a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd  

sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a dodal, že exekučný súd  

je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená  

na základe vykonateľného exekučného titulu. Súd prvého stupňa v danom prípade správne

skúmal, či notárska zápisnica je vykonateľný exekučný titul, a dospel k správnemu záveru,  

že povinný bol pri „ustanovovaní“ svojho zástupcu zbavený možnosti konať na základe svojej

slobodnej vôle. Vzhľadom na to, že jeho „zástupca“ konal pri spisovaní notárskej zápisnice  

na základe neplatnej dohody o zastúpení (§ 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka), treba

mať za to, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nebol daný. Návrh na prerušenie

konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) zamietol s odôvodnením, že je neopodstatnený.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená odvolaním. To isté uznesenie napadla aj dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“

(§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237  

písm. d/ O.s.p.), 3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.),

4. sa v konaní dopustili inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležite dokazovanie, 5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie prvostupňovému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa § 109  

ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť ňou špecifikované

prejudiciálne otázky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

3 CoE 41/2015

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013,  

3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013,  

3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013,  

2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013,  

5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014.

Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak

vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho

konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne.

V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b  

ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. augusta 2015

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová