3ECdo/63/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnených 1/ PaedDr. A. X., bývajúceho v Z., 2/ PaedDr. Z. P., bývajúceho v Z., oboch zastúpených AK - Tarabčák, s.r.o. so sídlom v Prešove, Hlavná č. 13, IČO: 36 859 109, proti povinnému O. B., naposledy bývajúcemu v D., o vymoženie 302,65 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 37 Er 251/2004, o dovolaní oprávnených proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 17. decembra 2014 sp. zn. 13 CoE 261/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Košice II uznesením z 10. marca 2014 č.k. 37 Er 251/2004-31 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Bohumilovi Husťákovi, so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Žriedlova č. 3, trovy exekúcie vo výške 81,26 € do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1999 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) - ďalej len „Exekučný poriadok“, z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože dňa XX. E. XXXX zomrel. Aj napriek tomu, že súdny exekútor podal 18. marca 2013 návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie súd odôvodnil § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Proti výroku o náhrade trov exekúcie podali odvolanie oprávnení 1/ a 2/, ktorí žiadali v tejto časti napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať. Krajský súd v Košiciach uznesením zo 17. decembra 2014 sp. zn. 13 CoE 261/2014 odvolanie oprávnených 1/ a 2/ ako neprípustné odmietol. Poukázal na ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. novembra 2013 (zmenený zákonom č. 299/2013 Z.z.), z ktorého savypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku; o takéto rozhodnutie ide aj v danej veci. Z uvedeného dôvodu odvolanie oprávnených podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali oprávnení 1/ a 2/ dovolanie s odôvodnením, že rozhodnutím súdu im v konaní bola odňatá možnosť konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Poukázali na to, že súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho názoru, ktorý vyvodil z platnej právnej úpravy. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak ods. 2 a 3 neustanovujú inak. Vo vzťahu k možnosti podať odvolanie proti uzneseniu o náhrade trov konania ods. 2 a 3 neustanovujú inak, preto platí § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, podľa ktorého proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore s citovaným ustanovením Exekučného poriadku, preto je nezákonné. Z uvedených dôvodov žiadali napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Zo spisu vyplýva, že oprávnení podali dovolanie 14. apríla 2015 (viď č.l. 46 spisu). Prípustnosť ich dovolania bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 353/2014 Z.z. (účinného od 1. januára 2015), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pozn. dovolacieho súdu: v ďalšom sa Občiansky súdny poriadok uvádza v tomto znení). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Oprávnení napadli dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd ich odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa ako neprípustné odmietol. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Uznesenie, proti ktorému podali oprávnení dovolanie, nie je uvedené v týchto ustanoveniach, preto prípustnosť ich dovolania nevyplýva z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 237 ods. 1 O.s.p je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (teda aj uzneseniu), ak v konaní došlo k závažným procesným nesprávnostiam taxatívne vymenovaným v tomto ustanovení. V zmysle § 237 ods. 2 O.s.p. dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu (ktorým tu treba rozumieť Exekučný poriadok). V danom prípade bolo dovolanie podané v konaní podľa Exekučného poriadku. Prípustnosť dovolania oprávnených teda nevyplýva ani z § 237 O.s.p. Vzhľadom na to, že v danom prípade dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 a 2 O.s.p., ani podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., dovolací súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.