3 ECdo 298/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej B., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou V., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému E. J., bývajúcemu vo V., o vymoženie 267,81 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Košice – okolie pod sp. zn. 12 Er 4786/2012 o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach zo 14. júna 2013 sp. zn. 14 CoE 67/2013, takto  

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

(§ 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“)

na základe rozhodcovského rozsudku z 20. júla 2012 sp. zn. BW-B/0112/0174 Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri R., a.s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Košice – okolie uznesením z 12. novembra 2012 č.k. 12 Er 4786/2012-13

uvedenú žiadosť súdneho exekútora zamietol. V odôvodnení poukázal na to, že právna

predchodkyňa oprávnenej (P., a.s.) a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorú treba považovať

za spotrebiteľskú zmluvu. Dospel k záveru, že na daný prípad treba preto aplikovať Exekučný

poriadok a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Súčasťou úverovej zmluvy bola rozhodcovská doložka, ktorá je ale neplatná, lebo nebola so

spotrebiteľom osobitne dojednaná, splývala vo formulárovej zmluve s ostatnými

štandardnými zmluvnými podmienkami, spotrebiteľ mohol úverovú zmluvu ako celok buď

odmietnuť alebo podrobiť sa zmluvným podmienkam vopred naformulovaným dodávateľom bez toho, aby mal možnosť náležitým spôsobom posúdiť obsah rozhodcovskej doložky a jej

právne dôsledky. Táto doložka vytvorila v neprospech spotrebiteľa nerovnováhu práv

a povinností účastníkov spotrebiteľskej zmluvy aj z toho dôvodu, že spotrebiteľovi sa v jej

dôsledku odoprela ochrana poskytovaná ustanoveniami Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách. Dodávateľom vopred naformulovaná rozhodcovská doložka

pre prípad sporu dodávateľa a spotrebiteľa stanovovala, že spor bude riešený

v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktorý zvolil a do úverovej zmluvy

uviedol sám dodávateľ. Rozhodcovská doložka s takýmito dôsledkami je ustanoveniami § 53

ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách považovaná za neplatnú. Za

neprípustnú (nekalú) ju považuje aj Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť

právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý z tohto

dôvodu nie je vykonateľný exekučný titul. Súd prvého stupňa vzhľadom na to žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2

Exekučného poriadku).

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená odvolanie. Krajský súd v Košiciach

uznesením zo 14. júna 2013 sp. zn. 14 CoE 67/2013 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne

správne (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Konštatoval, že súd prvého stupňa správne postupoval,

pokiaľ zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku. Túto otázku bol

oprávnený riešiť bez ohľadu na to, či spotrebiteľ ako účastník rozhodcovského konania využil

všetky možnosti vyplývajúce mu zo zákona. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd

prvého stupňa nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, len realizoval

svoje oprávnenie   (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu  

má v danom prípade rozhodcovská doložka charakter neprijateľnej podmienky, ktorá

v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech

spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súd prvého stupňa ju opodstatnene

považoval za neplatnú. Odvolací súd dodal, že právna predchodkyňa oprávnenej

nepostupovala dôsledne podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, lebo návrh  

na uzavretie rozhodcovskej doložky nebol povinnému predložený ako samostatný úkon.

Z týchto dôvodov je správny tak záver súdu prvého stupňa, že označený rozhodcovský

rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku), ako

aj záver, že žiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie bolo potrebné

zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).  

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala

napadnuté uznesenie buď zmeniť tak, že dovolací súd „poverí súdneho exekútora vykonaním

exekúcie“, alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: a) rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p), b) rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci  

sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), c) rozhodovali napriek tomu,  

že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237  

písm. e/ O.s.p.), d) odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým,

že odmietli vykonať exekučný titul, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť,  

e) konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie  

vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a f) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom

posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241  

ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné

dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

napadla oprávnená dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie

oprávnenej preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/ a g/ O.s.p. netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jej dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 11. marca 2013 sp. zn. 3 Cdo 70/2012, 14. mája 2013 sp. zn. 3 ECdo 63/2013

a tiež sp. zn. 3 Cdo 30/2013, 12. júna 2013 sp. zn. 3 Cdo 44/2013 a tiež sp. zn.  

3 ECdo 4/2013, 3. júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 94/2013 a z 25. júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 92/2013

a tiež sp. zn. 3 ECdo 135/2013, resp. zo 6. augusta 2013 sp. zn. 160/2013, z 3 októbra 2013

sp. zn. 3 ECdo 198/2013 a z 28. októbra 2013 sp. zn. 3 ECdo 192/2013 a konštatuje, že

právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené  

aj v preskúmavanej veci. S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky preto najvyšší

súd na odôvodnenia týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi

stotožňuje aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

1. prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O.s.p.)  

je daná iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku),

2. prekážku rozsúdenej veci (§ 237 písm. d/ O.s.p.) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie

nemá charakter exekučného konania,

3. ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p. dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci,

ktorá nemôže začať bez návrhu (oprávnená ale podala návrh na vykonanie exekúcie),

4. pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom

oboznamovanie s obsahom listín zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania

sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného,

5. ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenej neodopiera právo na výkon

rozhodnutia,

6. pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012),

7. postup banky nezodpovedal v danom prípade § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.

o bankách, lebo rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila

právomoc rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením

(viď § 67 ods. 1 a 2 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o doplnení a zmene

niektorých zákonov),

8. nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávnenej, že slovenský preklad Smernice nie

je správny,

9. oprávnená nesprávne vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 238  

ods. 3 O.s.p., ktoré sa týka prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku  

(v danom prípade je ale dovolaním napadnuté uznesenie).  

K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd  

sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolateľkou namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle § 237 O.s.p. a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1  

písm. c/ O.s.p.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal povinnému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. marca 2014

  JUDr. E. F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková