3 ECdo 195/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B.,  

IČO: X., proti povinnému S. M., bývajúcemu v L., o vymoženie 222 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 3 Er 1442/2010, o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. januára 2013 sp. zn. 6 CoE 19/2013,

takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš unesením zo 4. októbra 2012 č.k. 3 Er 1442/2010-44

exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

Krajský súd v Žiline uznesením z 31. januára 2013 sp. zn. 6 CoE 19/2013 odvolanie

oprávnenej odmietol ako oneskorene podané. Vychádzal z toho, že prvostupňové uznesenie

bolo oprávnenej prostredníctvom jej právneho zástupcu doručené 15. októbra 2012,

nasledujúcim dňom jej začala plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá

v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p. uplynula 30. októbra 2012. Oprávnená podala odvolanie na poštu

až 31. októbra 2012, teda po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty.

Uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Namietala, že postupom

súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo jej odvolanie bolo odmietnuté v rozpore so zákonom, keďže uznesenie súdu prvého stupňa jej bolo

doručené 16. októbra 2012 a nie ako nesprávne vychádzal odvolací súd 15. októbra 2012,

ktorú skutočnosť preukazovala záznamom v jej registratúrnom denníku. Žiadala napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p.   je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie  

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací  

súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu  

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné (§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p.). Prípustnosť jej opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len

v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.

V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. oprávnená v dovolaní

nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľka tvrdí, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p.

Odvolaciemu súdu vytýka, že jej odvolanie odmietol ako oneskorene podané napriek tomu, že

pre takýto postup neboli dané zákonné dôvody.  

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba

rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Judikatúra za prípad odňatia možnosti pred súdom označuje

aj postup súdu, ktorý sa z určitého procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci

(odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci

procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď R 23/1994).

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Lehoty určené podľa

týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením

zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet,

posledným dňom mesiaca; ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,  

je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.). Lehota  

je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu,

ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že v danom prípade bolo prvostupňové uznesenie

doručené oprávnenej prostredníctvom jej právneho zástupcu 15. októbra 2021. Zákonná  

15-dňová lehota na podanie odvolania jej začala plynúť dňom 16. októbra 2012 a uplynula

30. októbra 2012, ktorý pripadol na deň pracovný (utorok). Oprávnená podala odvolanie  

na pošte (až) 31. októbra 2012 (teda po uplynutí odvolacej lehoty uvedenej v § 204 ods. 1

O.s.p.). Dovolací súd neprihliadol na tvrdenie oprávnenej preukazované jej registratúrnym

denníkom, že uznesenie súdu prvého stupňa jej bolo doručené 16. októbra 2012, nakoľko

z doručenky o doručení uznesenia prvostupňového súdu založenej na č.l. 48 spisu nesporne

vyplýva, že uvedená zásielka bola oprávnenou prijatá 15. októbra 2012; zaregistrovanie

zásielky v registratúrnom denníku oprávnenej je internou záležitosťou oprávnenej, ktorá  

je pre posúdenie hodnovernosti údajov na doručenke irelevantné.

Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odmietnutím odvolania v procesnej situácii, v ktorej boli pre to dané zákonné predpoklady v zmysle § 218 ods. 1

písm. a/ O.s.p., nebola oprávnenej odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov konania

voči oprávnenej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však povinnému náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. septembra 2013

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková