3ECdo/174/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Majetkový holding, a.s. so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2/A, IČO: 35823364, proti povinnému: L. Z., bytom v Y., o vymoženie 434 362,34 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 23 Er 2329/1998, o dovolaní Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa, súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu v Bardejove, Radničné námestie č. 17, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 10. marca 2011 sp. zn. 12 CoE 13/2011, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 10. marca 2011 sp. zn. 12 CoE 13/2011 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Prešov uznesením z 21. októbra 2010 č.k. 23 Er 2329/1998-158 rozhodol, že „súdny exekútor Mgr. MVDr. Pavol Kovaľ má právo na náhradu trov exekúcie vo výške 553,65 €, ktoré budú vymožené v rámci exekúcie vykonávanej Mgr. Marcelou Zummerovou, ktorá po ich vymožení je povinná tieto trovy poukázať Mgr. MVDr. Pavlovi Kovaľovi“.

Krajský súd v Prešove uznesením z 10. marca 2011 sp. zn. 12 CoE 13/2011 odmietol odvolanie súdneho exekútora podané proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa. V odôvodnení konštatoval, že v predmetnom konaní došlo k zmene súdneho exekútora (namiesto Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa bola vykonaním exekúcie poverená Mgr. Marcela Zummerová). Súdny exekútor, ktorý bol pred zmenou v osobách exekútorov poverený vykonaním exekúcie, nie je oprávnený podať odvolanie proti rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie. V exekučnom konaní je totiž odvolanie zásadne prípustné iba v prípadoch, v ktorých to zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) výslovne uvádza. V § 44 ods. 9 Exekučného poriadku nie je však uvedené, že by odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie mohol podať pôvodný exekútor; toto ustanovenie upravuje iba spôsob výpočtu jeho odmeny. Odvolací súd preto odvolanie pôvodného (zamieňaného) exekútora odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie Mgr. MVDr. Pavol Kovaľ s tým, že jehoodvolanie bolo prípustné a postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Oprávnený ani povinný sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním, skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.

Dovolanie Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemá znaky rozhodnutí, proti ktorým je dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.

Dovolací súd posúdil prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať, treba uviesť, že dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu tejto povahy ide tiež v prípade odmietnutia odvolania vtedy, ak pre tento postup neboli dané procesné predpoklady (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 6 Cdo 54/2010, 3 Cdo 249/2011 a obdobne tiež R 23/1994).

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona 31/, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (uvedená poznámka 31/ odkazuje na Exekučný poriadok). Podľa § 44 ods. 9 veta tretia Exekučného poriadku sa trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 (zastavenie exekúcie) je odvolanie prípustné.

Vzhľadom na to, že pri zmene exekútora sa v zmysle § 44 ods. 9 Exekučného poriadku rozhoduje o trovách exekučného konania (o trovách pôvodného exekútora) za čas do zmeny súdneho exekútora tak, akoby došlo k zastaveniu exekúcie, treba aj prípustnosť odvolania pôvodného exekútora posudzovať podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré v prípade zastavenia exekúcie proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie pripúšťa. K tomuto záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 19/2012; rovnaký právny názor zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Záver odvolacieho súdu o neprípustnosti odvolania Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa je preto nesprávny. Pokiaľ odvolací súd napriek tomu jeho odvolanie odmietol, odňal mu možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Vzhľadom na to, že vada konania uvedená v § 237 O.s.p. zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť, zrušil najvyšší súd dovolaním napadnuté uznesenie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súdznova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.