3 ECdo 139/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Ing. E. C., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. P., advokátom so sídlom v B., proti povinnému A. R., s.r.o. so
sídlom v D., IČO: X., zastúpenému JUDr. S. U., advokátom so sídlom v B., o vymoženie
6 638,78 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
37 Er 1149/2009, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 11. apríla 2012 sp. zn. 18 CoE 533/2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky
1. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11. apríla 2012 sp. zn. 18 CoE 533/2011
z r u š u j e vo výroku, ktorým bolo odmietnuté odvolanie povinného proti výroku
uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 22. júna 2011 č.k. 37 Er 1149/2009-81
zamietajúcemu návrh povinného na zastavenie exekúcie, a tiež vo výroku, ktorým
bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho konania,
2. dovolanie o d m i e t a, pokiaľ smeruje proti výroku uznesenia Krajského súdu
v Bratislave z 11. apríla 2012 sp. zn. 18 CoE 533/2011, ktorým bol potvrdený výrok
uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 22. júna 2011 č.k. 37 Er 1149/2009-81
zamietajúci návrh povinného na vrátenie súdneho poplatku,
3. vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V uznesením z 22. júna 2011 č.k. Er 37 1149/2009-81
zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a tiež jeho návrh na vrátenie súdneho
poplatku za námietky proti exekúcii. V odôvodnení uviedol, že povinný zaplatil 30. apríla
2009 vymáhanú sumu, avšak oprávnenej neuhradil sumu 67,14 € (vecné výdavky exekúcie)
a sumu 318,79 € (náklady právneho zastúpenia oprávnenej v exekučnom konaní). Súdny
exekútor preto upustil od vymáhania pohľadávky 6 637,78 € [§ 46 ods. 3 zákona 2 3 Cdo 139/2013
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) – ďalej len „Exekučný
poriadok“]. Exekúcia bola preto v ďalšom vedená len na vymoženie dosiaľ neuhradených súm. Súd prvého stupňa dospel k názoru, že v danej procesnej situácii je návrh povinného
na zastavenie exekúcie nedôvodný, preto ho zamietol. Ako nedôvodný zamietol aj návrh
povinného na vrátenie súdneho poplatku za podané námietky proti exekúcii; konanie
o námietkach proti exekúcii podlieha totiž poplatkovej povinnosti podľa zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra v znení neskorších noviel
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) a v danej veci nešlo o žiadny z prípadov, v ktorých súd
podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/81992 Zb. vráti poplatníkovi ním zaplatený súdny poplatok.
Na odvolanie povinného Krajský súd v Bratislave uznesením z 11. apríla 2012
sp. zn. 18 CoE 533/2011 odmietol odvolanie povinného proti výroku prvostupňového
uznesenia o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie a napadnuté uznesenie
potvrdil vo výroku o zamietnutí návrhu na vrátenie súdneho poplatku. Oprávnenému
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odmietajúci výrok odôvodnil tým, že exekučný
súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, teda nešlo o prípad uvedený v § 57
Exekučného poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné z dôvodu
všeobecného vymedzenia neprípustnosti odvolania v exekučných veciach (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na to, že proti uzneseniu, ktorým sa nevyhovelo návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, nie je prípustné odvolanie, odvolací súd odvolanie povinného v tejto
časti odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Potvrdzujúci výrok uznesenia odôvodnil
poukázaním na § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Konštatoval, že konanie o námietkach proti
exekúcii podlieha poplatkovej povinnosti podľa položky č. 13b Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., a v danom prípade nešlo o žiadny
z dôvodov uvedených v § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ktoré pripúšťajú vrátenie súdneho
poplatku poplatníkovi. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie. Namietol, že
odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo odmietol jeho
odvolanie ako neprípustné podľa § 202 ods. 2 O.s.p., i keď pre to neboli dané procesné
predpoklady. Nesúhlasil s tým, podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku je odvolanie proti 3 3 Cdo 139/2013
rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ je prípustné len vtedy, ak exekúcia bola
zastavená. Poukázal na to, že k zaplateniu pohľadávky došlo z jeho iniciatívy, preto prvostupňový mal rozhodnúť o jeho návrhu na zastavenie exekúcie a v takom prípade
by už nebol dôvod na rozhodovanie o námietkach. Dovolateľ so zreteľom na to žiadal
rozhodnutia odvolacieho a prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnená sa k dovolaniu povinného písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a
ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny
poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník
konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
skúmal najskôr to, či jej opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno
napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu.
Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak smeruje proti uzneseniam uvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Povinný napadol dovolaním také uznesenie, ktoré v týchto ustanoveniach nie
je uvedené. Vzhľadom na to jeho dovolanie nie je podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.
Procesnú prípustnosť dovolania povinného by v okolnostiach preskúmavanej veci
zakladala iba vada konania uvedená v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
4 3 Cdo 139/2013
Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní
namietané a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania
povinného preto nemožno vyvodiť ani z týchto ustanovení.
Dovolateľ namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký procesne
nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných oprávnení
priznaných mu v občianskom súdnom konaní. Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia
možnosti konať pred súdom považuje medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého
dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo
odvolací súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané
(viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad
sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001,
3 Cdo 98/2015).
1. V zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví,
ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Exekučný poriadok v § 58 ods. 4
pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiam uvedeným v ustanovení § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/
až h/ Exekučného poriadku; odvolanie je pritom prípustné v závislosti od dôvodu, pre ktorý
bola exekúcia zastavená. Z hľadiska prípustnosti tohto opravného prostriedku podľa
uvedeného ustanovenia je právne irelevantné, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie
(porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 308/2006, 3 Cdo 306/2008, 3 Cdo 130/2009, 1 Cdo 27/2012). Aj vtedy, ak súd zamietne návrh na zastavenie exekúcie,
je odvolanie prípustné, ak sa v návrhu uplatňovali dôvody v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/
až h/ Exekučného poriadku.
V danom prípade povinný v návrhu na zastavenie exekúcie (č.l. 15 spisu) uplatnil
dôvod uvedený v § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného zákona. Pokiaľ odvolací súd procesne
prípustný opravný prostriedok povinného smerujúci proti uzneseniu o zamietnutí tohto
návrhu odmietol ako neprípustný (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), odňal mu možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
5 3 Cdo 139/2013
Najvyšší súd vzhľadom na to uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí odvolania zrušil a vec mu – v rozsahu zrušenia – vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p).
2. Dovolaním je napadnutý aj výrok uznesenia odvolacieho súdu, ktorým potvrdil
výrok prvostupňového uznesenia zamietajúci návrh povinného na vrátenie súdneho poplatku.
Dovolanie v tejto časti smeruje proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. Prípustnosť tejto časti dovolania preto z uvedených ustanovení nevyplýva.
Zo spisu pritom nevyplýva, že by pri rozhodovaní o vrátení súdneho poplatku za námietky
proti exekúcii došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p.
Pokiaľ povinný zastáva názor, že zamietnutím návrhu na vrátenie súdneho poplatku
sa účastníkovi konania odníma možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), dovolací
súd poukazuje na opačný názor vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu
(napríklad sp. zn. 3 Cdo 468/2014, 3 Cdo 174/2015, 5 Cdo 451/2014).
Pre prípad, že povinný za procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. považuje
nesprávne právne posúdenie veci (nesprávnu aplikáciu alebo interpretáciu niektorých
ustanovení zákona č. 71/1992 Zb.), dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci
prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,
napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú
v § 237 O.s.p.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie povinného v tejto časti odmietol ako
procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
3. Z dôvodu uvedeného v bode 1. bola vec v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie
konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
6 3 Cdo 139/2013
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. júla 2015
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková