UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej konsolidačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, Cintorínska č. 21, IČO: 35776005, proti povinnej IMPORTEX, s.r.o., so sídlom v Malackách, Cesta Mládeže č. 18, IČO: 35712376, o vymoženie 1 332,24 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 23 Er 14343/2008, o dovolaní JUDr. Ing. Zuzany Dobrodenkovej, PhD., súdnej exekútorky so sídlom exekútorského úradu v Skalici, Ružová č. 10, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. decembra 2013 sp. zn. 20 CoE 239/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Oprávnenej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave uznesením z 11. decembra 2013 sp. zn. 20 CoE 239/2013 zmenil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Malacky zo 7. októbra 2013 č.k. 23 Er 14343/2008-25 tak, že oprávnená je povinná nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 27,10 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie súdna exekútorka s tým, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že prvostupňový súd jej priznal náhradu trov exekúcie vo výške 35,06 €, odvolací súd túto náhradu znížil na 27,10 €, jeho rozhodnutie ale spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd totiž uskutočnil výpočet trov exekúcie, ktorý nezodpovedá zákonu, nezohľadňuje všetky relevantné úkony uskutočnené súdnou exekútorkou a spočíva na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok). Z týchto dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Oprávnená ani povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním, skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Dovolanie súdnej exekútorky smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemá znaky rozhodnutí, proti ktorým je dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné. Dovolaním napadnutý výrok uznesenia odvolacieho súdu je síce formálne označený ako „zmeňujúci“, po obsahovej stránke ale ide sčasti o potvrdzujúci výrok (prvostupňový aj odvolací súd priznali súdnej exekútorke náhradu trov konania 27,10 €) a len sčasti o zmeňujúci výrok (od sumy 27,10 € do 35,06 €). Vo vzťahu k zmeňujúcemu výroku je ale potrebné uviesť, že ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. výslovne vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách konania (i keby išlo o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu). Treba tiež dodať, že najvyšší súd považuje trovy exekúcie za trovy konania (viď napríklad uznesenia sp. zn. 3 Cdo 170/2009, 6 Cdo 80/2010, 6 Cdo 4/2011, 5 Cdo 170/2011, 3 Cdo 207/2012). Názor, že trovy exekúcie sú trovami konania, zastáva dovolací súd aj v preskúmavanej veci.
Dovolací súd posúdil prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.
Pokiaľ dovolateľka tvrdí, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať, z jej dovolania jednoznačne vyplýva, že existenciu tejto vady vyvodzuje výlučne z právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. ale dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu (s procedúrou prejednania veci), a nie s jeho právnym hodnotením veci v rozhodnutí súdu. Právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, úspešne ho však možno uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní. Samo nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010); nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
Dovolací súd dodáva, že s názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého nesprávnosť právneho posúdenia, ako aj neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov a nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí nie sú vady konania v zmysle § 237 O.s.p. a prípustnosť dovolania nezakladajú, sa stotožňuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky (viď napríklad IV. ÚS 196/2014).
Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie súdnej exekútorky je v prejednávanej veci procesne neprípustné. Vzhľadom na to jej dovolanie odmietol podľa ustanovení § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 243b O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.