Najvyšší súd  

3 Co 9/2013

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti

povinnému J. B., bývajúcemu v S., o vymoženie   308 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2 Er 153/2010, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2012 sp. zn. 17 CoE 187/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 28. mája 2012 č.k. 2 Er 153/2010-22:  

a/ vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona  

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)], b/ rozhodol o náhrade trov

exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci v nimi uzavretej úverovej zmluve

dojednali aj rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej majú byť všetky ich vzájomné spory

vzniknuté v takto založenom právnom vzťahu rozhodované výlučne S., a.s. Túto

rozhodcovskú doložku posúdil súd prvého stupňa ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej

zmluvy (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá je neplatná. Neplatná rozhodcovská

zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu účastníkov

konania, teda ani na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý oprávnená pripojila k návrhu na vykonanie exekúcie. Tento rozhodcovský rozsudok preto nemožno považovať za vykonateľný

exekučný titul.

Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla oprávnená odvolaním, ktoré bolo súdu

doručené 18. júla 2012.

Procesným úkonom doručeným súdu prvého stupňa 10. augusta 2012 oprávnená

navrhla, aby konanie bolo prerušené „podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl 267 Zmluvy

o fungovaní EÚ“; týmto úkonom zároveň doplnila argumentáciu obsiahnutú v odvolaní.

Návrh na prerušenie konania odôvodnila tým, že považuje za potrebné, aby Súdny dvor

Európskej únie ako prejudiciálne zodpovedal otázky (bližšie špecifikované oprávnenou

v návrhu na prerušenie konania) týkajúce sa možností rozhodovania spotrebiteľských sporov

v rozhodcovskom konaní, dôsledkov podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

a súladu rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým „sa zabráni vymožiteľnosti reálnej

pohľadávky voči spotrebiteľovi“, s právom Európskej únie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 26. októbra 2012 sp. zn.

17 CoE 187/2012 zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a odvolaním napadnuté

uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil

skutkový stav a svoje skutkové zistenia správne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho

súdu bola v danom prípade uzavretá zmluva o úvere, ktorá obsahovala neprijateľnú (neplatnú)

podmienku. Neprijateľná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského

súdu prejednať spor oprávnenej s povinným, preto rozhodnutie pripojené k návrhu  

na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný exekučný titul. Odvolací súd zdôraznil, že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia

vedená na základe vykonateľného exekučného titulu (R 58/1997). Súd prvého stupňa  

po zistení, že k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený rozhodcovský rozsudok nie  

je vykonateľný exekučný titul, správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil  

(§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol

odvolací súd s odôvodnením, že oprávnenou nastolené otázky, ktoré navrhovala predložiť  

na prejudiciálne posúdenie Súdnemu dvoru Európskej únie, sú akademické, irelevantné,

nemajúce základ v prejednávanom spore a týkajúce sa právnej problematiky, ktorá   už je riešená judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Na tomto základe odvolací súd

uzavrel, že v danom prípade nie je daný žiadny dôvod na prerušenie konania.    

Proti výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh  

na prerušenie konania, podala oprávnená odvolanie. Uviedla, že jej bola odňatá možnosť

pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), zlej interpretácie § 109

ods. 1 písm. c/ O.s.p. a je nepreskúmateľné. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť

a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala oprávnená, skúmal,

čí sú splnené procesné predpoklady, za splnia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.  

V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako

aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník

žiada) nebolo možné mať pochybnosti o tom že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla

uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2012 sp. zn. 17 CoE 187/2012,  

je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky  

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9   ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania

vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto

nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2012 sp. zn. 17 CoE 187/2012 zastavil  

bez toho, aby bola preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

  Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť

a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení

s § 146 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo

nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. februára 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková