Najvyšší súd
3 Co 9/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti
povinnému J. B., bývajúcemu v S., o vymoženie 308 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2 Er 153/2010, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2012 sp. zn. 17 CoE 187/2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 28. mája 2012 č.k. 2 Er 153/2010-22:
a/ vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)], b/ rozhodol o náhrade trov
exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci v nimi uzavretej úverovej zmluve
dojednali aj rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej majú byť všetky ich vzájomné spory
vzniknuté v takto založenom právnom vzťahu rozhodované výlučne S., a.s. Túto
rozhodcovskú doložku posúdil súd prvého stupňa ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej
zmluvy (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá je neplatná. Neplatná rozhodcovská
zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu účastníkov
konania, teda ani na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý oprávnená pripojila k návrhu na vykonanie exekúcie. Tento rozhodcovský rozsudok preto nemožno považovať za vykonateľný
exekučný titul.
Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla oprávnená odvolaním, ktoré bolo súdu
doručené 18. júla 2012.
Procesným úkonom doručeným súdu prvého stupňa 10. augusta 2012 oprávnená
navrhla, aby konanie bolo prerušené „podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ“; týmto úkonom zároveň doplnila argumentáciu obsiahnutú v odvolaní.
Návrh na prerušenie konania odôvodnila tým, že považuje za potrebné, aby Súdny dvor
Európskej únie ako prejudiciálne zodpovedal otázky (bližšie špecifikované oprávnenou
v návrhu na prerušenie konania) týkajúce sa možností rozhodovania spotrebiteľských sporov
v rozhodcovskom konaní, dôsledkov podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
a súladu rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým „sa zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky voči spotrebiteľovi“, s právom Európskej únie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 26. októbra 2012 sp. zn.
17 CoE 187/2012 zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a odvolaním napadnuté
uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a svoje skutkové zistenia správne právne posúdil. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu bola v danom prípade uzavretá zmluva o úvere, ktorá obsahovala neprijateľnú (neplatnú)
podmienku. Neprijateľná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie rozhodcovského
súdu prejednať spor oprávnenej s povinným, preto rozhodnutie pripojené k návrhu
na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný exekučný titul. Odvolací súd zdôraznil, že exekučný súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia
vedená na základe vykonateľného exekučného titulu (R 58/1997). Súd prvého stupňa
po zistení, že k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený rozhodcovský rozsudok nie
je vykonateľný exekučný titul, správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil
(§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol
odvolací súd s odôvodnením, že oprávnenou nastolené otázky, ktoré navrhovala predložiť
na prejudiciálne posúdenie Súdnemu dvoru Európskej únie, sú akademické, irelevantné,
nemajúce základ v prejednávanom spore a týkajúce sa právnej problematiky, ktorá už je riešená judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Na tomto základe odvolací súd
uzavrel, že v danom prípade nie je daný žiadny dôvod na prerušenie konania.
Proti výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh
na prerušenie konania, podala oprávnená odvolanie. Uviedla, že jej bola odňatá možnosť
pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), zlej interpretácie § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. a je nepreskúmateľné. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť
a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala oprávnená, skúmal,
čí sú splnené procesné predpoklady, za splnia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako
aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník
žiada) nebolo možné mať pochybnosti o tom že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2012 sp. zn. 17 CoE 187/2012,
je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2012 sp. zn. 17 CoE 187/2012 zastavil
bez toho, aby bola preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť
a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo
nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. februára 2013
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková