Najvyšší súd
3 Co 6/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti
povinnému M. U., bývajúcemu vo V., o vymoženie 352 € s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2 Er 146/2010, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra 2012 sp. zn. 41 CoE 237/2012,
takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 24. mája 2012 č.k. 2 Er 146/2010-22:
a/ vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)], b/ rozhodol o náhrade trov
exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci v nimi uzavretej úverovej zmluve
dojednali aj rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej majú byť všetky ich vzájomné spory
vzniknuté v takto založenom právnom vzťahu rozhodované výlučne Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným Stálou rozhodcovskou, a.s. Túto rozhodcovskú doložku posúdil súd prvého
stupňa ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), ktorá je neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie sporu účastníkov konania, teda ani na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý oprávnená pripojila k návrhu na vykonanie exekúcie. Tento
rozhodcovský rozsudok preto nemožno považovať za vykonateľný exekučný titul.
Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla oprávnená odvolaním, ktoré bolo súdu
doručené 12. júla 2012.
Procesným úkonom doručeným súdu prvého stupňa 10. augusta 2012 oprávnená
navrhla, aby konanie bolo prerušené „podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ“; týmto úkonom zároveň doplnila argumentáciu obsiahnutú v odvolaní.
Návrh na prerušenie konania odôvodnila tým, že považuje za potrebné, aby Súdny dvor
Európskej únie podal výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 30. októbra 2012 sp. zn.
41 CoE 237/2012 zamietol návrhy oprávnenej na prerušenie konania a odvolaním napadnuté
uznesenie potvrdil. V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,
podľa ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť s výnimkou, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, pričom takýmto zákonom je len zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii, ktorého použitie v danom prípade neprichádza do úvahy. Otázky, ktoré
mal podľa názoru odvolateľky posúdiť Súdny dvor Európskej únie, považoval odvolací súd
za irelevantné a nepodstatné, lebo v konaní nebolo aplikované právo Európskej únie, ale priamo ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Navyše, aj
v prípade, ak by súd považoval oprávnenou položené otázky za relevantné, judikatúra
Súdneho dvora Európskej únie upravuje výnimky z povinnosti predložiť predbežnú otázku,
a tými sú prípady, kedy existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a výklad a správna aplikácia práva Európskej únie je súdu úplne zjavná. Na tomto základe odvolací súd
uzavrel, že v danom prípade nie je daný žiadny dôvod na prerušenie konania.
Proti výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh
na prerušenie konania, podala oprávnená odvolanie. Uviedla, že jej bola odňatá možnosť
pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), zlej interpretácie § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. a je nepreskúmateľné. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť
a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala oprávnená, skúmal,
čí sú splnené procesné predpoklady, za splnia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako
aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník
žiada) nebolo možné mať pochybnosti o tom že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra 2012 sp. zn. 41 CoE 237/2012,
je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p..
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9
ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra 2012 sp. zn. 41 CoE 237/201 zastavil
bez toho, aby bola preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť
a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo
nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. februára 2013
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková