Najvyšší súd
3 Co 5/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti
povinnému L. B., naposledy bývajúcemu v L., zastúpenému opatrovníčkou O. M.,
zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, o vymoženie 583,55 € s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 14 Er 703/2007, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2012 sp. zn. 2 CoE 432/2012,
takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Lučenec uznesením z 22. februára 2012 č.k. 14 Er 703/2007-52
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)]. Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci
v nimi uzavretej zmluve o úvere dojednali aj rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej majú byť
všetky ich vzájomné spory vzniknuté v takto založenom právnom vzťahu rozhodované
výlučne Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Stálou rozhodcovskou, a.s. Túto
rozhodcovskú doložku súd prvého stupňa posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej
zmluvy (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá je neplatná, v dôsledku čoho je exekučný
titul materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti tvorí neodstrániteľnú prekážku
brániacu vo vykonaní exekúcie.
Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla oprávnená odvolaním, ktoré bolo
podané na poštovú prepravu 8. marca 2012 a doručené súdu 12. marca 2012.
Procesným úkonom, ktorý bol súdu prvého stupňa doručený 10. augusta 2012,
oprávnená navrhla, aby konanie bol prerušené „podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ“; týmto úkonom zároveň doplnila argumentáciu obsiahnutú
v odvolaní. Návrh na prerušenie konania odôvodnila tým, že považuje za potrebné, aby Súdny
dvor Európskej únie podal výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 31. októbra 2012 sp. zn. 2 CoE 432/2012 zamietol návrhy oprávnenej na prerušenie konania a odvolaním napadnuté
uznesenie potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na margo zamietnutia
návrhov na prerušenie konania poukázal na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, a k otázkam, ktoré mal podľa názoru odvolateľky posúdiť Súdny dvor Európskej únie,
odvolací súd uviedol, že ich v danom prípade považoval za neopodstatnené a irelevantné
vzhľadom na to, že v predmetnom konaní nebolo aplikované právo Európskej únie, ale
priamo ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Navyše,
aj v prípade, ak by súd považoval oprávnenou položené otázky za relevantné, judikatúra
Súdneho dvora Európskej únie upravuje výnimky z povinnosti predložiť predbežnú otázku,
a tými sú prípady, kedy existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a výklad
a správna aplikácia práva Európskej únie je súdu úplne zjavná. Na tomto základe odvolací súd
uzavrel, že v danom prípade nie je daný žiadny predpoklad na prerušenie konania.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie. Uviedla, že súd
svojím postupom odňal účastníkovi možnosť pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné. Žiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie
konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala oprávnená, skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, iba za splnia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako
aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník
žiada) nebolo možné mať pochybnosti o tom že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2012 sp. zn. 2 CoE 432/2012,
je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.
Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9
ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra 2012 sp. zn. 41 CoE 237/201 zastavil bez
toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť
a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo
nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. februára 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková