Najvyšší súd  

3 Co 20/2013

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci žalobkyne A. M., bývajúcej v L., zastúpenej opatrovníčkou Mgr. A. M., bývajúcej v L., proti žalovanej A. R., bývajúcej v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21 C 67/2010, o odvolaní

žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 10. októbra 2012 sp. zn.  

4 CoE 50/2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiadna z účastníčok nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad uznesením z 30. januára 2012 č.k. 21 C 67/2010-52 zastavil

konanie z dôvodu, že žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok splatný podaním návrhu  

na začatie konania, a to ani   dodatočne v lehote určenej súdom a poučení o následkoch

nezaplatenia súdneho poplatku (§ 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb.). Žiadnej z účastníčok

nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).  

Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla žalobkyňa odvolaním. Krajský súd

v Prešove uznesením z 10. októbra 2012 sp. zn. 4 CoE 50/2012 uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu  

sa stotožnil so skutkovými zisteniami ako i právnym posúdením veci a zdôraznil, že

žalobkyňou tvrdená skutočnosť o zaplatení súdneho poplatku v inom konaní je v tomto

konaní irelevantná.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je nezákonné a vyčítala mu, že ju mal upozorniť, že súdny

poplatok „musí byť zaplatený len pod číslom, pod ktorým žiada súd“. Žiadala „o stornovanie

vydaného uznesenia“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa, skúmal,

čí sú splnené procesné predpoklady, iba za splnia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.  

V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako

aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník

žiada) nebolo možné mať pochybnosti o tom že procesný úkon žalobkyne, ktorým napadla

uznesenie Krajského súdu v Prešove z 10. októbra 2012 sp. zn. 4 CoE 50/2012, je odvolaním

v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.

Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom  

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky  

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9  

ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie krajského súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale  

je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania žalobkyne preto nie je daná.  

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 10. októbra 2012 sp. zn. 4 CoE 50/2012 zastavil bez toho, aby

preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

  Žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť

a vznikla jej povinnosť nahradiť žalovanej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení

s § 146 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo

nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).   Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2013

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková