Najvyšší súd
3 Co 20/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci žalobkyne A. M., bývajúcej v L., zastúpenej opatrovníčkou Mgr. A. M., bývajúcej v L., proti žalovanej A. R., bývajúcej v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21 C 67/2010, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 10. októbra 2012 sp. zn.
4 CoE 50/2012, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiadna z účastníčok nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad uznesením z 30. januára 2012 č.k. 21 C 67/2010-52 zastavil
konanie z dôvodu, že žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania, a to ani dodatočne v lehote určenej súdom a poučení o následkoch
nezaplatenia súdneho poplatku (§ 10 ods. l zákona č. 71/1992 Zb.). Žiadnej z účastníčok
nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Uvedené uznesenie súdu prvého stupňa napadla žalobkyňa odvolaním. Krajský súd
v Prešove uznesením z 10. októbra 2012 sp. zn. 4 CoE 50/2012 uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu
sa stotožnil so skutkovými zisteniami ako i právnym posúdením veci a zdôraznil, že
žalobkyňou tvrdená skutočnosť o zaplatení súdneho poplatku v inom konaní je v tomto
konaní irelevantná.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je nezákonné a vyčítala mu, že ju mal upozorniť, že súdny
poplatok „musí byť zaplatený len pod číslom, pod ktorým žiada súd“. Žiadala „o stornovanie
vydaného uznesenia“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa, skúmal,
čí sú splnené procesné predpoklady, iba za splnia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako
aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník
žiada) nebolo možné mať pochybnosti o tom že procesný úkon žalobkyne, ktorým napadla
uznesenie Krajského súdu v Prešove z 10. októbra 2012 sp. zn. 4 CoE 50/2012, je odvolaním
v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.
Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9
ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale
je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania žalobkyne preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 10. októbra 2012 sp. zn. 4 CoE 50/2012 zastavil bez toho, aby
preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť
a vznikla jej povinnosť nahradiť žalovanej trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo
nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková