ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Šikutu, PhD. a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu #APAGE SATANAS, Kysucké Nové Mesto, Sládkovičova 1222/73, IČO: 51428148, proti žalovaným 1/ obchodnej spoločnosti EVENCY SK s.r.o., Bratislava, Zadunajská cesta 1, IČO: 51850281, 2/ B. O., narodenému P. obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Stentors advokátska kancelária s.r.o., Bratislava, Hodžovo nám. 2A, IČO: 51757184, 3/ obchodnej spoločnosti A SMS, s.r.o., Bratislava, Šulekova 70, IČO: 35830387, zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., Bratislava, Révová 7, IČO: 36858731, 4/ obchodnej spoločnosti Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35697270, zastúpenej advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Trnava, Hlavná 31, IČO: 36865281 5/ obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a. s., Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35763469, 6/ obchodnej spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o., Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 47259116, zastúpenej advokátskou kanceláriou A.K.F. Legal, s. r. o., Bratislava, Čulenova 5, IČO: 47236400, 7/ obchodnej spoločnosti SWAN, a. s., Bratislava, Landererova 12, IČO: 35680202, zastúpenej advokátskou kanceláriou BORLOKOVA & ASSOCIATES s. r. o., Bratislava, Jakubovo nám. 19, IČO: 47243805, o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 13C/1/2021, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2023 sp. zn. 13C/1/2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Žalovaný 5/ nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Žalobou v zmysle pripustenej zmeny žaloby sa žalobca domáhal, aby súd určil, že:
- v relevantnom období predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať žalovanú hru ako aj úplne znenie Štatútu spotrebiteľskej SMS súťaže „Vianočná SMS súťaž s L." v znení platnom od
18. novembra 2020, je a bola hrou, ktorá nezaručuje všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry, je a bola ilegálnou hazardnou hrou s neprijateľnými zmluvnými podmienkami, je a bola nekalou obchodnou praktikou žalovaných v neprospech spotrebiteľov,
- žalované obchodné praktiky a nekalé pravidlá (herný plán) žalovanej súťaže „Vianočná SMS súťaž s L." v znení platnom od 18. novembra 2020 v celom znení a) boli a sú protiprávne v rozpore s relevantnými ustanoveniami zákona (smernice) a obchádzajúce relevantné ustanovenia zákona (smernice) najmä ustanovenia zákona o hazardných hrách, Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a jeho prílohami, zákone o ochrane osobných údajoch, zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), SMERNICOU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/29/ES, z 11. mája 2005, o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, podľa PRÍLOHY I - OBCHODNÉ PRAKTIKY, KTORÉ SA ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ POVAŽUJÚ ZA NEKALÉ: 4., 9., 19., 22., 26., 28., 31., smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách"), relevantnými ustanoveniami čl. dohovoru o právach dieťaťa i deklarácií o právach dieťaťa, vyhlásená rezolúciou Valného zhromaždenia 1386 (XIV) z 20. novembra 1959, b) boli a sú v celom rozsahu absolútne neplatné, boli a sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, boli a sú ilegálnou hazardnou hrou, neprijateľnou zmluvou, a ich použitie (vykonávanie) bolo a je nekalou obchodnou praktikou žalovaných contra legem v neprospech spotrebiteľov,
- žalované všetky jednotlivé nezákonné ustanovenia Štatútu spotrebiteľskej žalovanej SMS súťaže (najmä úplne znenie bodov 3. až 36.) boli a sú neprijateľné zmluvné podmienky a nekalá obchodná praktika žalovaných v neprospech spotrebiteľov, eventuálne aby súd určil, že žalované pravidlá žalovanej súťaže „Vianočná SMS súťaž s L." v znení platnom od 18. novembra 2020 v celom znení sú a boli neprijateľná a absolútne neplatná zmluva a nekalá obchodná praktika žalovaných v neprospech spotrebiteľov,
- predávať, organizovať, inkasovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať (skryté) ilegálne hazardné hry žalovanými 1/ až 3/ bez licencie na hazardné hry v zmysle žalovanej hry s vkladom získavaným cez prémiové elektronické (tele)komunikačné služby so zvýšenou cenou 2 eur za potvrdzujúcu spätnú SMS, ich sprístupnenie, sprostredkovanie a účasť pre osoby mladšie ako 18 rokov alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo osoby vedené v registri vylúčených osôb z účasti na hazardných hrách; že sprístupnenie ilegálnej hry a sprostredkovanie žalovaných nekalých praktik, inkaso ilegálnych vkladov, legalizovanie vkladov, spoluúčasť, spolupáchateľstvo, nekalá hospodárska súťaž, obmedzovanie hospodárskej súťaže, parazitovanie a priživovanie sa žalovaným 3/ až 7/ [ako podnikom poskytujúcim siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu] na žalovanom protiprávnom konaní a neoprávnenom podnikaní, na žalovanom poškodzovaní práv spotrebiteľov, žalovanej nekalej súťaži, žalovaných nekalých obchodných praktikách, neprijateľných zmluvných podmienkach alebo neprijateľných zmluvách (iným) nekalým alebo nepoctivým dodávateľom; že nekalé porušovanie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 a nasl. OZ) žalovanými 1/ až 7/ vo vzťahu k spotrebiteľom (hráčom), osobitne k neplnoletým spotrebiteľom (hráčom) alebo ZŤP, že opomenutie zabrániť vzniku a pokračovaniu protiprávneho nekalého konania žalovaným 1/ až 7/, že opomenutie informovať spotrebiteľov (hráčov) žalovanými 1/ až 7/, že vklady do žalovanej hry (súťaže) získavané prostredníctvom prémiových elektronických telekomunikačných služieb na vstup (účasť hráča) do žalovanej súťaže (hry) v zmysle žalovanej súťaže „Vianočná SMS súťaž s L." s vkladom získaným cez prémiové elektronické telekomunikačné služby so zvýšenou cenou vymáhať nemožno ako pohľadávky z pôžičiek poskytnutých vedome mobilným operátorom do stávky alebo hry, že nekalé vymáhanie pohľadávky z pôžičiek poskytnutých spotrebiteľom prostredníctvom prémiových elektronických telekomunikačných služieb na vstup (účasť hráča) do žalovanej súťaže (hry) v zmysle žalovanej súťaže „Vianočná SMS súťaž s L." s vkladom získavaným cez prémiové elektronické telekomunikačné služby so zvýšenou cenou vedome do stávky alebo hry, že opomenúť spotrebiteľov informovať o práve spotrebiteľa odstúpiť od žalovanej zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy; neposkytnutie spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od žalovanej zmluvy podľaprílohy č. 3 (k zákonu č. 102/2014 Z. z.), že propagácia a predaj „virtuálnych SMS žrebov (kreditov)" prostredníctvom prémiových elektronických telekomunikačných služieb na vstup (účasť hráča) do žalovanej súťaže (hry) v zmysle žalovanej súťaže „Vianočná SMS súťaž s L." s vkladom získavaným cez prémiové elektronické telekomunikačné služby so zvýšenou cenou 2 eur; že žalovaný nepoctivý obchodný styk alebo opomenutý poctivý obchodný styk medzi žalovanými na úkor spotrebiteľov, že opomenutie sa individuálne a verejne ospravedlniť poškodeným hráčom (absencia morálnej satisfakcie v rámci restitutio in integrum), udržiavanie alebo zatajovanie žalovaného a vzniknutého protiprávneho stavu v neprospech poškodených hráčov (spotrebiteľov) vyvolaného žalovanými absolútne neplatnými zmluvami, nekalými žalovanými zmluvami, žalovanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami alebo žalovanými nekalými obchodnými praktikami, absencia alebo opomenutie (mimosúdneho) kompletného restitutio in integrum v maximálnej možnej miere v prospech poškodených hráčov, že žalované vyššie špecifikované nekalé praktiky, žalované neprijateľné zmluvné podmienky a žalované hry alebo súťaže napĺňajú minimálne objektívnu stránku skutkových podstát trestných činov najmä podľa § 211 Tr. zák. Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, podľa § 229 Tr. zák. Prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok, podľa § 230 Tr. zák. Nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier, podľa § 231 Tr. zák. a podľa § 232 Tr. zák. Podielnictvo, podľa § 233 Tr. zák. Legalizácia príjmu z trestnej činnosti, podľa § 235 Tr. zák. Úžera, podľa § 250 Tr. zák. Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži, podľa § 251 Tr. zák. Neoprávnené podnikanie, podľa § 269 Tr. zák. Poškodzovanie spotrebiteľa, podľa § 269a Tr. zák. Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi, sú a boli nekalými obchodnými praktikami žalovaných contra legem v neprospech spotrebiteľov.
- Zároveň žalobca žiadal súd rozhodnúť, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia, v mene zákona zakazuje pro futuro žalovaným 1/ až 7/ používať tieto žalované vyššie špecifikované nekalé praktiky a žalované vyššie špecifikované neprijateľné zmluvy alebo žalované vyššie špecifikované neprijateľné zmluvné podmienky, alebo nekalé praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou v neprospech spotrebiteľov a priznať náhradu trov konania.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom z 29. marca 2023 č. k. 13C/1/2021-636 rozhodol vo výroku I. tak, že žalobu zamietol, výrokom II. žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/ priznal nárok na náhradu trov konania celom rozsahu a výrokom III. žalovanému 5/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 2.1. Krajský súd uviedol, že v zmysle žalobného petitu (po pripustení zmeny) je zrejmé, že žalobca sa domáha určenia, že nekalé obchodné praktiky vo forme Štatútu spotrebiteľskej SMS súťaže „Vianočná SMS súťaž s L." v znení platnom od 18. novembra 2020 je a bola hrou, ktorá nezaručuje všetkým hráčom rovnaké podmienky, je a bola ilegálnou hazardnou hrou s neprijateľnými zmluvnými podmienkami, je a bola nekalou obchodnou praktikov žalovaných v neprospech spotrebiteľov. 2.2. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisu uvádza, že v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach žaloba môže smerovať len proti dodávateľovi, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný 2/ je v danej veci fyzická osoba a žalovaní 4/ až 7/ neboli v danej veci organizátorom ani technickým partnerom Súťaže. Podľa bodu 1. a 2. Štatútu, bol organizátorom Súťaže žalovaný 1/ a technickým partnerom bol žalovaný 3/. Podľa bodu 6. Pravidiel sa súťaže môžu zúčastniť fyzické osoby staršie ako 15 rokov, ktoré sú koncovým užívateľom verejných mobilných elektronických komunikačných služieb poskytovaných spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., Orange Slovensko, a. s., Slovak Telekom, s.r.o., SWAN Mobile, a.s., a ktoré splnia podmienky stanovené pravidlami. S prihliadnutím na uvedené a argumentáciu žalovaných 2/, 4/ až 7/ je zrejmé, že predmetom abstraktnej kontroly má byť spotrebiteľská zmluva, t. j. Štatút súťaže, ktorá tvorí právny rámec zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1/ ako organizátorom súťaže a spotrebiteľmi - účastníkmi súťaže. Žalovaní 2/, 4/ až 7/ nie sú v uvedenom rámci v spotrebiteľskom vzťahu s účastníkmi žalovanej súťaže ako spotrebiteľmi, neboli zmluvnou stranou spotrebiteľskej zmluvy, Štatút súťaže nevytvárali, a teda krajský súd zastáva názor, že žalovaní 2/, 4/ až 7/ nie sú spôsobilí vystupovať ako pasívne vecne legitimované subjekty v tomto spore. Krajský súd sa teda nemôže stotožniť s argumentáciou žalobcu, že žalovaní 2/, 4/ až 7/ majú postavenie dodávateľa. Ich činnosť nemôže v žiadnom prípade predstavovať nekalé obchodné praktiky, a preto krajský súd považuje za dôvodné žalobu voči nim zamietnuť.
2.3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že žaloba bola podaná proti žalovaným 1/ a 3/ nedôvodne. Krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť a zároveň sa stotožňuje s názorom žalovaného 6/, že žaloba vo vzťahu k žalovanému 1/ a 3/ predstavuje tzv. negatórnu žalobu a na to, aby bolo možné uložiť žalovaným rozhodnutím súdu povinnosť zdržať sa určitého konania, je nevyhnutnou podmienkou, aby sa žalovaní 1/ a 3/ v čase vydania rozsudku (§ 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP") tohto konania dopúšťali. Podmienkou jej úspešného uplatnenia je, aby konanie (zásah), ktorého zdržanie sa (upustenie) žalobca žiada, dosiaľ trvalo, poprípade pokračovalo, alebo aby existovalo konkrétne nebezpečenstvo (hrozba) jeho opakovania v budúcnosti. Z toho vyplýva, že tento druh žaloby nemá svoje opodstatnenie tam, kde konanie, ktorého zdržania sa žalobca žiada, bolo už ukončené a netrvá, eventuálne ďalej nepokračuje, resp. kde neexistuje žiadne konkrétne - reálne nebezpečenstvo (hrozba) jeho opakovania v budúcnosti. Žalobca v žalobe napáda podmienky vyplývajúce zo Štatútu súťaže, ktorá prebiehala výhradne od 22. novembra 2020 do 23. decembra 2020 a bola riadne ukončená. V súčasnosti Súťaž už neprebieha. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaní 1/ a 3/ sa dopúšťajú žalobcom tvrdenej nekalej obchodnej praktiky. 2. 4. Žalobca ďalej tvrdil, že praktiky a podmienky Súťaže napĺňajú objektívnu stránku viacerých trestných činov. K tomuto tvrdeniu súd uviedol, že právomoc iniciovať posúdenie trestnosti konania má v súlade s ust. § 237 zákona č. 301/2005 Z. z. prokurátor v rámci trestného konania. Žalobca, ktorý vystupuje ako občianske združenie na ochranu spotrebiteľov, takúto právomoc nemá. Súd považoval za potrebné uviesť, že v civilnom konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa CSP, je už z podstaty tohto konania vylúčené, aby súd posudzoval, či určité konanie napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, definovaného zákonom č. 300/2005 Z. z. (ďalej ako „TZ"). 2.5. Žalobca žiadal, aby súd určil, že predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať (skryté) hazardné hry žalovanými sú nekalé obchodné praktiky. Súd uvádza, že právomoc rozhodovať o tom, či je Súťaž hazardnou hrou, má výlučne Úrad pre reguláciu hazardných hier. Prevádzkovanie hazardnej hry je, podľa zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZHH"), správnym deliktom. Či bol spáchaný správny delikt, má výlučné právo posúdiť úrad. V prípade, ak chcel byť žalobca v tejto časti žaloby úspešný, mal súdu preukázať v súlade s ust. § 193 CSP, že Úrad pre reguláciu hazardných hier rozhodol o tom, že žalovaní 1/ až 3/ sa dopustili správneho deliktu prevádzkovania hazardnej hry bez licencie. Súd konštatuje, že nie je možné presunúť z úradu na súd právomoc určiť, či je Súťaž hazardnou hrou, alebo nie. 2.6. V zmysle § 302 CSP žalobu na abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach možno podať len proti dodávateľovi zodpovedajúcemu definícii dodávateľa podľa spotrebiteľského práva, pričom žalovaných 2/, 4/ až 7/ nepochybne nemožno v tomto zmysle za dodávateľov považovať. Vzhľadom na vyššie ustálený záver súdu o absencii základných skutkových a právnych predpokladov nevyhnutných pre konštatáciu existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 2/, 4/ až 7/ v danom žalobcom iniciovanom konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach súd nevykonal ďalšie žalobcom navrhované dôkazy nad rámec žalobcom predložených listinných dôkazov, keďže žiaden z navrhovaných dôkazov nedisponuje spôsobilosťou akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť záver súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 2/, 4/ až 7/ v danom konaní a s tým súvisiacej potrebe zamietnutia predmetnej žaloby. 2.7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu nekalej obchodnej praktiky, jej aktuálne pretrvávanie, opakovanie alebo hrozby, že nastane v budúcnosti, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.
3. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Navrhol rozhodnutie krajského súdu v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec tomuto súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Podľa odvolateľa je v zmysle § 301 CSP bez právneho významu fakt, že žalovaná súťaž už skončila ide práve o okolnosť, na ktorú sa neprihliada pri abstraktnej kontrole, na rozdiel o individuálnych (konkrétnych) sporoch, kde by mohla mať relevanciu. 3.1. Namieta nedoručenie oznámenia o dni vyhlásenia rozsudku žalobcovi, zmarenie posledného návrhu pred vyhlásením, zmarenie záverečnej písomnej rečí, nevedomosť o termíne rozhodnutia, neposkytnutiepredbežného právneho posúdenia veci súdom, prekvapivosť rozhodnutia. Podľa žalobcu je nesprávny argument, že v čase vyhlásenia rozsudku nepokračuje nekalá praktika žalovanými a poukázal na ďalšie vedené spory. Odvolaním namieta tiež neúplne zistenie skutkového stavu, absenciu zisteného opisu riadneho skutkového stavu, ktorý mal súd za preukázaný, a ktorý bol podkladom na rozhodnutie. Žalovaní sú podnikatelia a poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti (ďalej len „poskytovateľ služieb") ako právnická osoba, ktorá na účely podnikania alebo na iné účely poskytuje služby informačnej spoločnosti [v zmysle zákona č. 22/2004 Z. z.]; preto všetky žalované subjekty sú v materiálnom zmysle dodávateľom i obchodníkom, v okolnostiach veci porušovateľom a ohrozovateľom, pretože participujú na žalovaných praktikách, sprostredkovávajú ich spotrebiteľom a stíha ich objektívna spravodlivá solidárna právna zodpovednosť za útok na práva spotrebiteľov, ak súd skonštatoval opak rozhodol predčasne, nesprávne, nepresvedčivo a účelovo v prospech žalovaných. 3.2. Prvostupňový súd vecne nesprávne skutkovo a právne posúdil otázku zodpovednosti žalovaných subjektov, participácie účasti mobilných operátorov na nekalej SMS súťaži, nesprávne skutkovo a právne posúdil otázku nekalosti praktiky a nekalosti zmluvných podmienok, nesprávne skutkovo a právne posúdil, že zmluva nie je spotrebiteľská, že nie je hazardná, že nejde o agresívne obchodné praktiky, že žaloba je nedôvodná, že žalovaní nie sú dodávatelia SMS audiotextových služieb. Súd nesprávne skutkovo a právne zodpovedal otázku absencie pasívnej vecnej a procesnej legitimácie žalovaného 2/, ten je umelec a podnikateľ SZČO, ktorý má materiálnu povahu obchodníka. Namieta vecne nesprávne skutkové a právne konštatovanie súdu, že „Žalovaný 2/ je v danej veci fyzická osoba a žalovaní 4/ až 7/ neboli v danej veci organizátorom ani technickým partnerom Súťaže.", pretože sa (fakticky) podieľali na inkase (fakturovanie), na propagácií, faktickom realizovaní prijímanie a odosielanie SMS evidovanie hráčov, inkaso a reinkaso, a na sprístupnení žalovanej nekalej praktiky spotrebiteľom, ktorá prima facie napĺňa kumulatívne zakázané skutkové podstaty. Na základe uvedeného dospel krajský súd k nesprávnym a predčasným záverom, na základe neúplného zistenia skutkového stavu, jeho rozhodnutie je vecne nesprávne, nepreskúmateľné.
4. V doplnení odvolania podaného v lehote na odvolanie žalobca poukázal na to, že pôvodný žalovaný 6/ zanikol a krajský súd mal rozhodnúť v zmysle § 64 CSP na oba nástupnícke subjekty. Ďalej namietal nevykonanie navrhovaného dôkazu. Žalobca upravil svoje označenie z dôvodu zmeny názvu z EuroSpotrebiteľ na # APAGE SATANAS.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/. Zhodne vo svojich vyjadreniach uviedli, že považujú napadnutý rozsudok za vecne správny, riadne odôvodnený, s tým, že krajský súd všetky dôkazy a argumenty správne vyhodnotil. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe. Odvolaciemu súdu navrhli potvrdiť napadnuté rozhodnutie a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
6. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 31 ods. 2 CSP) po zistení, že odvolanie smeruje proti rozsudku, proti ktorému je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bolo podané oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania [§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) a § 304 CSP], dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave ako prvoinštančného súdu a pred rozhodnutím o odvolaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky nadobudol účinnosť zákon č. 261/2023 Z. z. o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov"), ktorý zmenil právnu úpravu v konaniach o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a aj príslušnosť súdov s účinnosťou od 25. júla 2023. Preto bolo v odvolacom konaní potrebné najprv ustáliť, podľa ktorej právnej úpravy sa konanie dokončí.
8. Podľa § 9 písm. a) zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov na konanie v sporoch v spotrebiteľských veciach podľa tohto zákona je príslušný Mestský súd Bratislava IV pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
9. Podľa § 27 ods. 4 zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o žalobe na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov sa vzťahuje Civilný sporový poriadok.
10. Podľa § 471e CSP konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach začaté a právoplatne neskončené do 24. júla 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 24. júla 2023 na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 24. júla 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
11. Podľa § 34 ods. 3 CSP o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu rozhoduje najvyšší súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
13. Ustanovenie § 471e CSP predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2014, sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018, sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z 22. septembra 2020, sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023, sp. zn. II. ÚS 451/2022).
14. Ustanovenie § 471e CSP je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v znení účinnom od 25. júla 2023 a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných.
15. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná príslušnosť. Ustanovenie § 471e CSP explicitne neupravilo, že konania o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 24. júla 2023 sa dokončia na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 24. júla 2023 a zároveň funkčná príslušnosť nie je explicitne upravená ani v zákone o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. V súlade s § 27 ods. 4 zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov je preto v konaní potrebné postupovať podľa všeobecných ustanovení o funkčnej príslušnosti upravených v Civilnom sporovom poriadku. Keďže odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu krajského súdu, funkčne príslušným na rozhodovanie v odvolacom konaní je v súlade s § 34 ods. 3 CSP najvyšší súd.
1 6. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, na základe čoho sa pri posudzovaní odvolania zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní smerujúcimi k rozhodným záverom, na ktorých spočíva odvolaním napadnutý rozsudok a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku. Oboznámením sa s obsahom spisu a odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správnym procesným postupom a v dostatočnom rozsahu pre zamietnutie žaloby zistil skutkový stav veci, dospel ku správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, na základe čoho dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní a aké prostriedky procesnej obrany použili. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, akoposúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu (zamietnutiu žaloby), jeho postup nemožno považovať za neodôvodnený, či rozporuplný. Za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky námietky, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje súd za nevyhnutné dať odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 78/05). Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, a II. ÚS 251/03).
1 7. Odvolací súd konštatuje, že v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ide o konanie, v ktorom sa preskúmava neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a aj nekalých obchodných praktík, mimo rámca okolností konkrétneho prípadu. Výsledkom tohto konania je záväzné stanovenie toho, či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bude považovať ex nunc za neprijateľnú, resp. obchodná praktika za nekalú alebo nie.
18. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 301 CSP konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať.
22. Definícia spotrebiteľského sporu je upravená v § 290 CSP. Za spotrebiteľský spor sa považuje spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Pri posúdení, či nárok súvisí so spotrebiteľskou zmluvou treba vychádzať z hmotného práva, pričom musí byť naplnené kritérium, že ide o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Aspekt sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou je zachovaný aj v prípade, ak sa spor týka iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Základný predpoklad na to, aby súd mohol konať o abstraktnej kontrole je to, že spor sa týka spotrebiteľa a dodávateľa a vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo ide o súvisiaci spor. Osobitná povaha tohto typu konania, kde ide výlučne o právne posúdenie veci, umožňuje súdu konať bez pojednávania (§ 304 CSP).
23. Súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných 2/, 4/ až 7/, ktorých nepovažoval za dodávateľov podľa spotrebiteľského práva, lebo neboli zmluvnou stranou dotknutého spotrebiteľského vzťahu z toho dôvodu považoval ďalšie žalobcom navrhované dôkazy za nadbytočné. Žalobu podanú voči žalovaným 1/ a 3/ považoval krajský súd za nedôvodnú, pretože žalobca nepreukázal pretrvávanie, opakovanie nekalej obchodnej praktiky v budúcnosti, alebo jej hrozbu, ktorá nastane v budúcnosti. Krajský súd pritom vychádzal zo zistenia, že Súťaž prebiehala výhradne od 22. novembra 2020 do 23. decembra 2020 a bola riadne ukončená. Krajský súd správne uviedol, že nevyhnutnou podmienkou, aby sa žalovaní 1/ a 3/ mali zdržať určitého konania je, aby sa ho dopúšťali v čase vydania rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Tento druh žaloby nemá svoje opodstatnenie tam, kde konanie, ktorého zdržania sa žalobca dovoláva, bolo už ukončené a netrvá, eventuálne ďalej nepokračuje, resp. kde neexistuje žiadne konkrétne - reálne nebezpečenstvo (hrozba) jeho opakovania v budúcnosti. Úspech žalobcu v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach vyžaduje preukázanie, že protiprávne konanie naďalej trvá alebo hrozí; teda, že žalovaný sa tvrdeného konania dopúšťa aj v čase vyhlásenia rozsudku. Žalobca v konaní nepreukázal, že v čase vyhlásenia rozsudku krajským súdom sa žalovaní 1/ a 3/ dopúšťali žalobcom tvrdenej nekalej obchodnej praktiky, súd prvej inštancie správne v tejto časti žalobu voči žalovaným 1/ a 3/ zamietol. Odvolací súd poznamenáva, že uvedený právny argument o zamietnutí žaloby voči žalovaným 1/ a 3/ dopadá na žalobu ako celok, na každého koho žalobca v žalobe označil za žalovaného, teda i toho, ktorému nesvedčí pasívna vecná legitimácia.
24. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym právnym záverom, keď konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných 2/, 4/ až 7/, lebo ich nepovažoval za dodávateľov, keďže neboli zmluvnou stranou dotknutého spotrebiteľského vzťahu. Aktívna i pasívna vecná legitimácia je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca disponuje aktívnou legitimáciou na podanie žaloby z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. Z definície predmetného konania však vyplýva, že abstraktnej kontrole môže podliehať iba spotrebiteľský spor a žaloba musí byť podaná proti dodávateľovi v spotrebiteľskom vzťahu, len tento disponuje pasívnou vecnou legitimáciou. Zistený nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ako jednej z procesných podmienok konania bol dôvodom na zamietnutie žaloby voči žalovaným 2/, 4/ až 7/, ďalším dôvodom bolo nepreukázanie trvania alebo hrozby tvrdeného protiprávneho konania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje dostatočne jasné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd žalobu zamietol. Súd jasným, zrozumiteľným a dostatočným spôsobom ozrejmil, z akých skutkových zistení a dôkazov vychádzal, ako ich posúdil a vyhodnotil, a akým spôsobom na ustálené skutkové závery aplikoval relevantné právne normy. Námietky žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je neodôvodnené (arbitrárne) či zmätočné, nebolo možné považovať za opodstatnené.
25. Odvolateľ tiež namietal nesprávny procesný postup, lebo mu súdom prvej inštancie nebol predložený predbežný právny názor súdu v zmysle ust. § 168 a nasl. CSP a nebol informovaný o predpokladanom dni vyhlásenia rozhodnutia, čo považoval za prekvapivé. Najvyšší súd uvádza, že ani jedna z uvedených odvolacích námietok nie je relevantná. 25.1. V súlade s ust. § 168 ods. 1 CSP ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu. Ods. 2 tohto ustanovenia ďalej upravuje, že ak nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na predbežné prejednanie sporu ustanovenia o pojednávaní. Vo vzťahu k predbežnému prejednaniu sporu v zmysle ust. § 168 CSP a § 181 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, neuvedenie predbežného posúdenia veci nebráni stranám v uplatňovaní ich ďalších procesných práv a nezakladá procesnú vadu o porušení práva na spravodlivý proces, jej nedostatok možno zhojiť v odvolacom konaní namietaním nedostatočného právneho posúdenia veci (porovnaj napr. R 60/2021, 7Cdo/45/2020, 7Cdo/111/2020, I. ÚS 643/2022). Už v rozhodnutí o veci samej súd prvej inštancie svoje názory oznámi a tým zhojí tento procesný nedostatok (viď. II. ÚS 366/2018, IV. ÚS 16/2012, 4Cdo/167/2012). Na týchto záveroch zotrváva najvyšší súd ako súd odvolací, aj v tejto veci. V kontexte uvedeného pred súdom prvej inštancie nemohlo dôjsť k postupu, ktorý by mohol viesť k vydaniu prekvapivého rozhodnutia.
25.2. Vo vzťahu k odvolacej námietke ohľadom neinformovania o vyhlásení rozsudku odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 219 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Odvolateľ v odvolaní netvrdí, nepoukazuje na konkrétny procesný úkon ani nepreukazuje, že požiadal súd prvej inštancie o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku. Za takej procesnej situácie potom nemožno účinne namietať voči postupu súdu prvej inštancie ani tvrdiť, že tento sa prieči ustanoveniu § 219 ods. 3 CSP. V tejto súvislosti nemožno odvolaciu námietku považovať za dôvodnú. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu nezistil existenciu procesného úkonu žalobcu, ktorým by tento žiadal súd prvej inštancie o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie v tejto veci vyvesil na úradnej tabuli i na webovej stránke súdu 21. marca 2023 oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku 29. marca 2023.
26. Krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu postupoval správne, ak v konaní v zmysle § 64 CSP pokračoval so spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. (IČO: 47259116), ako právnym nástupcom pôvodného žalovaného 6/ (O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35848863), ktorý zanikol rozdelením k 1. júnu 2022, a na ktorú, podľa názoru súdu prvej inštancie, preukázateľne prešlo právo spojené s týmto súdnym sporom (viď uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 23. januára 2023 č. k. 13C/1/2021-602).
27. Odvolací súd k námietke odvolateľa o nevykonaní ním navrhnutého dôkazu uvádza, že dokazovaním je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/212/2012, 4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). Navyše nevykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu súd prvej inštancie odôvodnil jeho nadbytočnosťou.
28. Najvyšší súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
29. Iné odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný, odvolateľ netvrdil, a to ani vo vzťahu k výroku o trovách konania, hoci aj tento odvolaním formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a po zistení jeho vecnej správnosti aj súladu s právnou úpravou aj tento výrok potvrdil. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ a 7/ boli v konaní úspešní, odvolací súd im preto priznalnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, úspešnému žalovanému 5/ súd nárok na náhradu trov nepriznal, lebo mu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
3 1. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP (§ 447 písm. e) CSP).