3CdoR/2/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Okresnej prokuratúry Nové Zámky, Nové Zámky, F. Rákocziho 15 a toho, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná V., narodeného XX. I., zastúpeného procesným opatrovníkom Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Petržalka, Bratislava, Kutlíkova 17, o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 7Ps/1/2019, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 7. júna 2023 sp. zn. 5CoP/8/2023, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo 7. júna 2023 sp. zn. 5CoP/8/2023 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom z 12. októbra 2022 č. k. 7Ps/1/2019-414 návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Návrh súd nepovažoval za dôvodný, pretože obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, keď je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiadny dopad na postihnutú osobu. Menovaný bol teda už voči tretím osobám právoplatne odsúdený, trest prijal, odpykal si ho, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa názoru súdu prokurátorka mala v danej veci aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na začatie konania v danej veci, čo jej vyplýva z § 13 odsek 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP") v spojení s § 231 písm. a) CMP a § 19 odsek 2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre"). Prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak možno konanie začať aj bez návrhu, a ak to ustanovuje tento zákon (Civilný mimosporový poriadok) alebo osobitný predpis.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd"), na odvolanie navrhovateľky uznesením zo 7. júna 2023 sp. zn. 5CoP/8/2023 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie vo veci zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2.1 Odvolací súd skonštatoval, že kardinálnym problémom v tomto konaní je otázka, či boli splnené procesné podmienky na konanie (na jeho začatie) o obmedzení spôsobilosti na právne úkony fyzickejosoby. Vo vzťahu k prokurátorovi, CMP v § 13 umožňuje prokurátorovi vstúpiť do začatého konania okrem konania o rozvod manželstva. V odseku 2 § 13 CMP prokurátorovi umožňuje podať návrh na začatie konania, ak možno konanie začať aj bez návrhu, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. V tomto prípade ide o kumulatívnu podmienku stanovenú tak, že prokurátor môže podať návrh v prípade, ak konanie možno začať aj bez návrhu (ex offo) a zároveň, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Ustanovenie § 19 zákona o prokuratúre je všeobecné ustanovenie, ktoré musí byť špecifikované iným ďalším zákonom pre konkrétny rozsah uvedenej všeobecne vymedzenej pôsobnosti. Inými slovami v prípade konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je nevyhnutné, aby takéto konanie mohlo začať aj bez návrhu, a aby zo zákona alebo z osobitného predpisu taká možnosť pre podanie návrhu prokurátorom vyplývala. Príkladom situácie, kedy návrh môže podať prokurátor je konanie o uložení ochrannej výchovy maloletého, kedy zákon v § 114 CMP, ktoré konanie vo všeobecnosti spadá pod konania, ktoré možno začať aj bez návrhu, stanovuje aj možnosť návrhovej iniciatívy prokurátora. 2.4. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle zákona (§ 233 ods. 1, 2 CMP), návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. Návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať. Z uvedených subjektov, ktoré návrh na začatie konania môžu podať prichádza pri akýchkoľvek úvahách ohľadne prokurátora do úvahy len to, že by išlo o osobu, ktorá má na veci právny záujem. Odvolací súd vyslovuje názor a poukazuje na to, že prokuratúra nemôže byť osobou, ktorá má na veci právny záujem. Hoci odvolací súd nepreskúmava vecnú stránku správnosti napadnutého rozsudku konštatuje, že nemôže obstáť zdôvodnenie návrhu prokuratúry na základe skutočnosti existencie právoplatného odsúdenia danej osoby a jeho záujme (dotknutej osoby) na rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Taká návrhová iniciatíva by vytvorila neadekvátny priestor pre neprimeraný zásah štátneho orgánu ochrany práva voči fyzickým osobám už len samotným podaním návrhu bez ohľadu na jeho výsledok konania, a to bez legitímneho cieľa v podmienkach právneho štátu. 2. 5. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd konštatoval, že konanie o návrhu na („prvotné") obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je konaním návrhovým, ktorý návrh môžu podať osoby uvedené v § 233 ods. 1 a 2 CMP. Iné osoby taký návrh podať nemôžu. Ani súd nemôže začať konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony ex offo. Ako odvolací súd uviedol vyššie, konanie smerujúce voči osobe, ktorá doposiaľ nebola právoplatne obmedzená na spôsobilosti na právne úkony možno iniciovať len na základe návrhu zákonom legitimovaných osôb - subjektov. S poukazom na § 249 CMP odvolací súd konštatuje, že zákon rozlišuje ďalšie dva typy konaní, ktorými sú konanie o zmene rozsahu obmedzenia a konanie o prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony. Procesný postup zmeny rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj jej prinavrátenie (zrušenie rozhodnutia pre „odpadnutie" dôvodov) sa vzťahuje aj na situácie, keď už rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. O modifikácii pôvodného rozhodnutia rozhodne súd na návrh, ale aj bez návrhu. O zmene rozsudku alebo jeho zrušení rozhodne súd rozsudkom. Ak súd zruší rozsudok o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, po jeho právoplatnosti sa na osobu hľadí tak, akoby k obmedzeniu nedošlo. (Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 819 s.). 2.6. Pretože odvolací súd zistil nedostatok procesnej podmienky konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391 CSP zrušiť a konanie z dôvodu nedostatku procesných podmienok zastaviť. Odvolací súd musel konanie zastaviť, pretože aj keď v zmysle § 8 CMP sa návrh navrhovateľky, ktorému nesvedčí účastníctvo zákonom označeného účastníka odmieta, predsa len v tomto prípade sa konanie fakticky začalo a prebiehalo od roku 2017, a preto bolo potrebné adekvátnym procesným prostriedkom vyjadriť potrebu zastaviť prebiehajúce konanie.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, jeho prípustnosť odôvodnila § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP"). Dovolateľka žiadala zrušiť uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP uplatnila na tom základe, že súd sa bez právneho dôvodu odmietol vecou zaoberať, porušil právo prokurátora na prístup k súdu. Právo prokurátora bolo porušené tým, že odvolací súd konanie vo veci zastavil, hoci prokurátor bol na podanienávrhu na začatie konania legitimovaný. Odvolací súd vychádzal z dvoch nesprávnych argumentov. Prvým nesprávnym argumentom bola nesprávna interpretácia § 13 ods. 2 CMP, tak že podmienky v ňom uvedené musia byť splnené kumulatívne, t. j. prokurátor môže podať návrh na začatie konania ako možno konanie začať aj bez návrhu a súčasne, a to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Z textu ustanovenia § 13 ods. 2 CMP je evidentné, že zámerom zákonodarcu bolo ustanoviť podmienky alternatívne, čo vyplýva aj z dôvodovej správy a odbornej literatúry. Ak je text zákona z gramatického hľadiska chybný, súd je povinný interpretovať text zákona racionálne, podľa zmyslu a účelu právnej normy. Druhým nesprávnym argumentom odvolacieho súdu je, že konanie o spôsobilosti na právne úkony je možné začať len na návrh. V žiadnom ustanovení CMP nie je uvedené, že konanie o spôsobilosti na právne úkony možno začať len na návrh, čo v zmysle § 23 ods. 2 CMP znamená, že konanie môže súd začať aj bez návrhu.

4. Osoba, o koho spôsobilosti sa koná a procesný opatrovník sa k dovolaniu nevyjadrili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, spĺňajúca podmienku zastúpenia v súlade s § 429 ods. 2 písm. b) CSP, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) zistil, že dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné a zároveň aj dôvodné.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

7. Dovolanie je v danom prípade podané v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ktoré sú upravené od 1. júla 2016 v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže § 76 CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného vo veci o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a ustanovení opatrovníka, prípustnosť dovolania dovolateľky bola posudzovaná podľa ustanovení CSP.

8. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 8.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 8.3. K porušeniu práva na spravodlivý proces (resp. k odňatím možnosti konať pred súdom) môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj rozhodnutie o zastavení konania pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie v skutočnosti nedostatkom podmienky konania netrpí.

9. Dovolateľka za porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP označuje nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým okresnej prokuratúre ako navrhovateľke porušilprávo na prístup k súdu tým, že zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zastavil konanie v dôsledku nesprávnej aplikácie dotknutých ustanovení CMP.

10. Podľa § 13 ods. 2 CMP prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak možno konanie začať aj bez návrhu, a ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

11. Podľa § 23 ods. 2 CMP ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

12. Podľa § 231 ods. 1 CMP V konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

13. Podľa § 233 ods. 1 a 2 CMP návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. (ods. 1) Návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať. (ods. 2)

14. V dikcii § 13 CMP dochádza k nesprávnemu legislatívnemu vyjadreniu rozsahu oprávnenia prokurátora iniciovať začatie konania, kde zákon nesprávne kumulatívne viaže možnosť podania návrhu prokurátorom v konaniach, ktoré je možné začať aj ex offo na podmienku, keď uvedená možnosť musí vyplývať z tohto zákona alebo iného predpisu. V zmysle stavu de lege lata je správne vymedzený rozsah, keď prokurátor môže podať návrh na začatie konania:

- ak možno začať konanie aj bez návrhu (k tomu výklad k § 23 ods. 2 CMP) alebo

- ak to ustanovuje tento zákon, alebo

- ak to ustanovuje osobitný predpis. (SMYČKOVÁ, Romana. § 13 [Účasť prokurátora]. In: SMYČKOVÁ, Romana, ŠTEVČEK, Marek, LÖWY, Alexandra, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný mimosporový poriadok. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 109, marg. č. 2.)

15. Ak zákon neustanovuje, že konanie možno začať výlučne na návrh, platí všeobecná zásada, že konanie možno začať aj bez návrhu. Princíp oficiality čo do začatia konania v sebe subsumuje verejný záujem štátu spočívajúci v právnoochrannej funkcii a v možnosti iniciovať konanie aj „proti vôli" účastníkov, ak si to vyžaduje ochrana subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Jednotlivé konania v druhej, tretej a štvrtej časti tohto zákona z hľadiska systematiky usporiadania normatívneho textu vykazujú rovnakú vnútornú štruktúru, v rámci ktorej je identifikovaný základných okruh procesných podmienok a priebehu konania, teda aj spôsob jeho začatia. Tam, kde zákon ponecháva iniciovanie začatie konania na súde, tento by mal začať konanie bezodkladne po tom, čo sa dozvie o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie konania (z úradnej činnosti, na základe podnetov iných subjektov a pod.). Aj bez návrhu je možné začať:... - konanie o spôsobilosti na právne úkony (§ 231 a nasl. CMP),... (LÖWY, Alexandra, SMYČKOVÁ, Romana, HELT, Petra, TKÁČOVÁ, Bianka. § 23 [Spôsob začatia konania]. In: SMYČKOVÁ, Romana, ŠTEVČEK, Marek, LÖWY, Alexandra, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný mimosporový poriadok. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 136, marg. č. 3.)

16. V konaní o spôsobilosti na právne úkony sa ochrana osôb, ktoré majú postavenie účastníka konania, o ktorého spôsobilosti sa koná, garantovaná štátom premieta do možnosti začať konanie aj bez podania návrhu. V zmysle výkladu ad I. však uplatnenie princípu oficiality pri začatí konania nevylučuje podanie návrhu na začatie konania. Konanie sa potom začína dňom podania návrhu na jeho začatie (§ 156 CSP). Začatie konania vytvára prekážku litispendencie, aby v tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (§ 159 CSP). Táto prekážka je daná aj pre vydanie uznesenia súdu o začatí konania ex offo v tej istej veci.... Prokurátor ako právno-ochranný subjekt je legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania vo všetkých konaniach, ktoré je možné začať ex offo, teda môže podať návrh aj na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony. Prokurátor bude mať osobitné procesné postavenie subjektu sui generis.V konaní je oprávnený na všetky procesné úkony, ktoré mu vyplývajú z jeho procesnej legitimácie, nemôže robiť úkony, na ktoré je legitimovaný len nositeľ subjektívnych práv a povinností, o ktorých sa koná. (SMYČKOVÁ, Romana, HELT, Petra, TKÁČOVÁ, Bianka. § 233 [Začatie konania]. In: SMYČKOVÁ, Romana, ŠTEVČEK, Marek, LÖWY, Alexandra, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný mimosporový poriadok. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 837-839)

17. V dovolaním napadnutom uznesení odvolací súd zastavil konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony z dôvodu, že prokurátor nie je oprávnený na podanie návrhu na začatie konania v tomto type konania. Základným ustanovením CMP, ktorý upravuje postavenie prokurátora v mimosporových konaniach je § 13, ktorý umožňuje prokurátorovi v zákonom vymedzených prípadoch vstúpiť do konania (ods. 1) a podať návrh na začatie konania (ods. 2). Zo znenia § 13 ods. 2 CMP sa môže javiť, že oprávnenie prokurátora podať návrh na začatie konania je viazané na kumulatívne splnenie dvoch podmienok, pričom prvá podmienka by bola viazaná na druh konania, t. j. muselo by ísť o také konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a druhá podmienka, že to tak ustanovuje CMP (napr. § 114 CSP) alebo osobitný zákon. Odvolací súd k tomuto v odôvodnení svojho uznesenia poukázal na ustanovenie § 114 CMP. Podľa dovolacieho súdu však ide o doslovný i zužujúci výklad daného ustanovenia (§ 13 ods. 2 CSP) v rozpore s čl. 3 ods. 2 CMP a jeho účelom vyjadreným aj v dôvodovej správe. Ako dovolateľ poznamenal vo svojom dovolaní, prokurátor by mohol podať návrh na začatie konania iba v prípade predpokladanom ustanovením § 114 CMP; čo možno považovať za zjavne nenáležitý výklad oprávnení prokurátora. Dovolací súd sa v tomto prípade stotožňuje s názormi vyslovenými v odbornej literatúre, podľa ktorých je oprávnenie prokurátora podať návrh na začatie konania v zmysle § 13 ods. 2 CSP dané alternatívne a teda, že ho môže podať prokurátor: a/ v konaní, ktoré možno začať bez návrhu, b/ ak to ustanovuje CMP alebo c/ ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru dovolacieho súdu prokurátor môže podať návrh na začatie mimosporového konania (i konania o spôsobilosti na právne úkony), ak také konanie možno začať aj bez návrhu. V zmysle § 23 ods. 2 CSP platí, že konanie o spôsobilosti na právne úkony (§ 231 až § 251 CSP) možno začať aj bez návrhu. Týmto je daná procesná legitimácia prokurátora na podanie návrhu na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony. Účasť prokurátora ako orgánu ochrany práva je v CMP dôkladne posilnená ako návrhovými, tak i vstupovými oprávneniami.

18. Odvolací súd sa dostatočne nezaoberal výkladom § 23 ods. 2 CMP, v ktorom je stanovené, že konania upravené v CMP zásadne možno začať aj bez návrhu, ak CMP neustanovuje inak. Štandardne je takéto ustanovenie vyjadrené formuláciou „konanie sa začína len na návrh" (viď napr. § 87 ods. 1, § 93, § 107 CMP). Obdobné ustanovenie však v konaní o spôsobilosti na právne úkony ako aj konkrétne pri konaní o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony absentuje, z čoho je potrebné vyvodiť, že ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. V tomto smere neobstojí konštatovanie odvolacieho súdu, že konanie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je konaním návrhovým. Z ustanovenia § 233 CMP, ktoré upravuje, kto môže podať návrh na začatie konania, nemožno vykladať tak, že tento typ konania možno začať len na návrh.

19. Odvolací súd v tejto veci zastavil konanie i keď k takému procesnému postupu neboli splnené podmienky, lebo rozhodnutie vychádza z nesprávneho názoru, podľa ktorého prokurátor nemal oprávnenie podať návrh na začatie konania v tejto veci. V zmysle § 13 ods. 2 a v spojení s § 23 ods. 2 CSP prokurátor disponuje oprávnením podať návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (§ 231 až § 251 CSP), ktoré konanie možno začať aj bez návrhu. Odvolací súd svojím nesprávnym procesným postupom navrhovateľke znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesne´ práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý´ proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.

20. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky je v zmysle § 420 písm. f) CSP prípustné a zároveň aj dôvodné, preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP). V ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

21. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne o trovách pôvodného konania a o trovách dovolaciehokonania (§ 453 ods. 3 CSP).

22. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.