3CdoGp/1/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávnenej Italia Ukraina Gas S.p.a., so sídlom v Ríme, Via Leopoldo Micucci 23, Talianska republika, zastúpenej splnomocnenkyňou Hudec s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 23, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Marek Hudec, proti povinnej National Joint-Stock Company „Naftogaz of Ukraine" so sídlom v Kyjeve, B. Khmelnitskogo St. 6, Ukrajina, zastúpenej splnomocnenkyňou HAVEL & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Žižkova 9, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Jaroslav Havel, o vymoženie 8.223.211,66 USD s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. 57Er/3023/2017, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 8. marca 2018 č.k. 57Er 3023/2017-370, EX 1680/2017 takto

rozhodol:

Dovolanie generálneho prokurátora o d m i e t a.

Oprávnená má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej tiež len „exekučný súd“) vyššie označeným uznesením zamietol námietky povinnej proti exekúcii aj proti trovám exekúcie.

2. Na základe podnetu povinnej podal proti tomuto uzneseniu generálny prokurátor dovolanie s návrhom na zrušenie uznesenia a vrátenie veci exekučnému súdu na ďalšie konanie. Uznesenie podľa neho trpí vadou, ktorá má za následok závažné porušenie práva, keď exekučný súd najmä zamietnutím námietok povinnej akceptoval stav vymáhania i príslušenstva pohľadávky, hoci návrh na vykonanie exekúcie bol podaný viac ako tri roky po vykonateľnosti exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho inštitútu Štokholmskej obchodnej komory z 19. decembra 2012 sp.zn. V007/2008) a vymáhanie príslušenstva nedovoľovali ustanovenia § 44 ods. 2 a § 61b ods. 3 vety prvej Exekučného poriadku (zákona č. 233/ 1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „E. p.“). Nesprávnym podľa generálneho prokurátora bolo tiež akceptovanie stavu rozdelenia vymáhaného nároku oprávnenoudo dvoch návrhov (a následne dvoch samostatne vedených exekúcií), čím jednak exekučný súd umožnil obísť úpravu o zákonom limitovanej náhrade trov právneho zastúpenia a trov exekúcie a nevyporiadal sa ani s námietkou zaťaženia konania prekážkou skôr začatého konania o tej istej veci (litispendencie).

3. Oprávnená navrhla dovolanie generálneho prokurátora odmietnuť, poukazujúc na predovšetkým na jeho neprípustnosť.

4. Povinná navrhla dovolaniu vyhovieť, pridržiavajúc sa obsahu svojho podnetu, ktorý generálny prokurátor do svojho dovolania prevzal.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku - zákona č. 160/2015 Z.z., dnes už i v znení zákona č. 87/2017 Z.z., ďalej aj „C.s.p.“) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 461 C.s.p.) generálny prokurátor na podnet povinnej ( § 458 ods. 3 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) uvádza nasledovné :

6. Podľa C.s.p. sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak (§ 2 C.s.p.). Z hľadiska právnej úpravy prípustnosti dovolania „iným“ zákonom v zmysle § 2 C.s.p. je tiež Exekučný poriadok.

7. Podľa § 202 ods. 4 E. p. v znení zákona č. 2/2017 Z.z. (účinnom od 1. apríla 2017) dovolanie, ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

8. Dovolanie generálneho prokurátora v tejto veci, podané 29. júna 2018 celkom nepochybne smeruje „proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní“ (ktoré inak aj exekučný súd vydal až 8. marca 2018, teda bezmála rok po účinnosti pod 7. zhora spomínanej novelizácie E. p.).

9. Najvyšší súd preto dovolanie generálneho prokurátora, prípustnosť ktorého je ustanovením § 202 ods. 4 E. p. (v znení od 1. apríla 2017) výslovne vylúčená, podľa § 447 písm. c/ C.s.p. odmietol.

10. Špecificky k argumentácii dovolateľa, viažúcej sa k jednému z prechodných ustanovení v zákone č. 2/2017 Z.z. (k § 243h ods. 1 E. p., podľa ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017) a k oponentúre oprávnenej je vhodné ešte doplniť, že otázka možnosti uplatnenia vyššie zmieňovaného ustanovenia aj na prípustnosť dovolaní v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 bola už ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu zodpovedaná, a to negatívne (v tejto súv. por. uznesenia najvyššieho súdu z 30. apríla 2018 sp.zn. 1 ECdo 10/2018, z 21. júna 2018 sp.zn. 2 ECdo 14/2018, z 12. decembra 2017 sp.zn. 3 ECdo 16/2017, z 22. februára 2018 sp.zn. 3 ECdo 3/2018, z 23. januára 2018 sp.zn. 4 ECdo 23/2017, z 24. januára 2018 sp.zn. 5 ECdo 17/2017, z 29. novembra 2017 sp.zn. 6 ECdo 26/2017, z 23. apríla 2018 sp.zn. 6 ECdo 5/2018, z 21. marca 2018 sp.zn. 7 ECdo 7/2018, z 28. februára 2018 sp.zn. 8 ECdo 22/2017 a z 27. augusta 2018 sp.zn. 7 CdoGp 2/2017). Práve ostatné z takýchto rozhodnutí sa vyporiadalo aj s výnimkou potvrdzujúcou pravidlo, teda s uznesením najvyššieho súdu z 28. februára 2018 sp.zn. 7 CdoGp 1/2017.

11. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov dovolacieho konania pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.