3 Cdo 98/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa D. K., bývajúceho v P., proti odporcovi Mgr. P. Š., bývajúcemu v T., zastúpenému JUDr. P. H., advokátom so sídlom v N., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5 C 45/2013, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. novembra 2014 sp. zn. 17 Co 1253/2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. novembra 2014 sp. zn. 17 Co 1253/2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením z 5. novembra 2014 sp. zn. 17 Co 1253/2014 Krajský súd v Banskej Bystrici odmietol odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno z 15. augusta 2014 č.k. 5 C 45/2013-76 ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Vychádzal z toho, že prvostupňový rozsudok bol odporcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručený 17. septembra 2014, v zmysle § 57 ods. 1 O.s.p. mu nasledujúcom dňom (t.j. 18. septembrom 2014) začala plynúť pätnásťdňová odvolacia lehota (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.), ktorej posledný deň pripadol na štvrtok 2. októbra 2014 (riadny pracovný deň). Odvolanie odporcu bolo podané na poštovú prepravu až 3. októbra 2014, teda oneskorene. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd (analogicky) podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca s tým, že mu odvolací súd odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Namietol, že je nesprávne konštatovanie odvolacieho súdu, podľa ktorého prvostupňový rozsudok prevzal jeho právny zástupca (už) 17. septembra 2014. V skutočnosti totiž tento rozsudok prevzal (až) 18. septembra 2014. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia pripojil k dovolaniu kópie dokladov s údajmi o doručení prvostupňového rozsudku právnemu zástupcovi odporcu. So zreteľom na uvedenú procesnú vadu konania žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Navrhovateľ sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia možnosti konať pred súdom považuje medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996, prípadne tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001).
Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 veta prvá O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta (§ 25 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi (§ 49 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak (§ 45 ods. 2 O.s.p.).
V danej veci obsah spisu nasvedčuje tomu, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo odporcovi doručované prostredníctvom jeho advokáta. Podľa údajov, ktoré sú vyznačené na doručenke pripojenej k č.l. 81 spisu, bolo toto rozhodnutie doručené právnemu zástupcovi odporcu 17. septembra 2014. Fotokópia dokladu („sledovanie zásielky“ dostupného aj na internetovej stránke http://tandt.posta.sk/zasielky/UU582924414SK), ktorú k dovolaniu pripojil odporca a ktorá je v spise založená na č.l. 96, obsahuje ale odlišný údaj o doručení prvostupňového rozsudku právnemu zástupcovi odporcu, a to 18. septembra 2014 o 8.53 hod. na pošte Nitra 1, Svätoplukovo námestie č. 2. Spis po doplnení o doklady predložené odporcom pre účely dovolacieho konania nasvedčuje napokon tomu, že 3. decembra 2014 požiadal právny zástupca odporcu doručujúcu poštu o zaslanie informácie o dodaní zásielky (prvostupňového rozsudku); aj fotokópia potvrdenia, ktoré mu pošta na základe tejto žiadosti vydala (viď č.l. 98 spisu) naznačuje, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený v deň, ktorý odporca v dovolaní označuje za deň skutočného doručenia, t.j. 18. septembra 2014.
Právny zástupca odporcu v dovolaní ničím nevysvetlil, ako došlo k tomu, že svojím podpisom na doručenke (č.l. 81 spisu) potvrdil prevzatie zásielky 17. septembra 2014, hoci, ako tvrdí, fakticky ju prevzal až 18. septembra 2014. I keď je dôvodné predpokladať, že advokát – kvalifikovaný právny zástupca povinný chrániť práva a oprávnené záujmy účastníka a ním ustanovený práve na to, aby mu takáto ochrana bola v občianskom súdnom konaní poskytovaná na vysokej odbornej úrovni, s potrebnou starostlivosťou a tiež so všetkou zodpovednosťou – nepodpíše žiadny doklad bez toho, aby sa predtým náležite nepresvedčil o tom, že údaje vyznačené na ním podpisovanom doklade sú správne, predsa len je v dovolacom konaní potrebné pripustiť, že k dovolaniu pripojené doklady sú spôsobilé spochybniť časové údaje o doručení prvostupňového rozsudku vyznačené na predmetnej doručenke. V okolnostiach preskúmavanej veci možno teda mať „rozumné pochybnosti“ o tom, či prvostupňový rozsudok bol skutočne odporcovi doručený 17. septembra 2014.
Vychádzajúc z ústavnoprávnych náhľadov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré boli vyjadrené napríklad v jeho rozhodnutiach sp. zn. III. ÚS 331/04, II. ÚS 63/06, I. ÚS 118/07, IV. ÚS 324/07, III. ÚS 249/08, najvyšší súd už dávnejšie a opakovane konštatoval, že ak záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku nie je preukázaný „mimo rozumných pochybností“, treba vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 196/2009, 3 Cdo 226/2011, 3 Cdo 228/2011, 3 Cdo 196/2012 a 3 Cdo 294/2013).
Pokiaľ preto bolo odvolania odporcu odmietnuté ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vzhľadom na túto vadu najvyšší súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 2. marca 2015
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková