3Cdo/93/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D. L., trvale bytom v R. proti žalovanému M. P. trvale bytom H., o zaplatenie 8.150 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/107/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. septembra 2017 sp. zn. 9Co/371/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3. júna 2014 č. k. 14C/107/2012- 69 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.150 € s 9,5%-ným úrokom z omeškania od 12. mája 2007 do zaplatenia a „nahradiť“ (i tu správne „zaplatiť“) žalobkyni „trovy“ (správne „náhradu trov“) konania za splatený súdny poplatok v sume 489 € a trovy právneho zastúpenia v sume 656,09 € na bližšie neoznačený účet advokátky žalobkyne (JUDr. Laury Hörömpöliovej z Levíc) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; okrem toho tiež uložil každej zo strán povinnosť zaplatiť do 10 dní od právoplatnosti rozsudku na svoj bližšie neoznačený účet (súdu prvej inštancie) súdny poplatok (u žalobkyne za odvolanie a u žalovaného za odpor) v sume 489 €.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 21. septembra 2017 sp. zn. 9Co/371/2016 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o povinnosti žalovaného na náhradu trov konania žalobkyne ako vecne správny s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z., ďalej len C. s. p.) potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v plnom rozsahu).

3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 25. apríla 2018 dovolanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.), zisťoval najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť.

5. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) dovolací súd uvádza, že C. s. p. upravuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorá spočíva v tom, že dovolateľ bez právnického vzdelania musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 prvá veta v spojení s § 429 ods. 2 písm. a/ C. s. p.). Pokiaľ takýto dovolateľ nie je zastúpený advokátom, ide o vadu konania, ktorá je odstrániteľná, avšak len dovolateľom.

6. V prejednávanej veci odvolací súd, rozhodujúci už po nadobudnutí účinnosti C. s. p., vypravil svoj rozsudok (okrem iných náležitostí) poučením zodpovedajúcim ustanoveniu § 393 ods. 1 C. s. p., teda vrátane poučenia o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení dovolateľa advokátom (č. l. 127 spisu). Preto v danom prípade už nebolo namieste vyzývanie dovolateľa súdom prvej inštancie, aby nedostatok predmetnej osobitnej podmienky dovolacieho konania odstránil, rovnako ako potrebným nebolo ani osobitné poučovanie dovolateľa o následkoch neodstránenia vady (§ 436 ods. 1 C. s. p. a contrario).

7. Pretože dovolateľ vadu dovolania neodstránil, osobitná podmienka dovolacieho konania uvádzaná pod 5 zhora ostala nesplnená. Vzhľadom na to nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

8. Z tohto dôvodu preto najvyšší súd dovolanie podľa § 447 písm. e/ C. s. p. odmietol.

9. Pre úplnosť sa inak žiada uviesť, že aj keby v tejto veci neexistoval dôvod na postup podľa ustanovenia uvedeného v predošlom odseku, dovolanie žalovaného by muselo byť odmietnuté pre jeho zjavnú oneskorenosť (podľa § 447 písm. a/ C. s. p.).

10. Podľa § 427 ods. 1 vety prvej C. s. p. sa dovolanie podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; podľa § 121 ods. 3 rovnakého zákona lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca a podľa § 121 ods. 4 C. s. p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

11. V prejednávanej veci bol rozsudok odvolacieho súdu stranám doručovaný poštou. Advokátka žalobkyne prevzala zásielku 2. novembra 2017 a u žalovaného sa tak stalo deň nato (3. novembra 2017); napádané rozhodnutie teda nadobudlo právoplatnosť 3. novembra 2017 (č. l. 129 spisu). Koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania, počítanej od doručenia rozsudku žalovanému pripadol na 3. január 2018 (stredu), ktorý bol riadnym pracovným dňom. Dovolanie žalovaného (výslovne označené za „sťažnosť“), datované 25. apríla 2018 (č. l. 135) a rovnaký deň podané na poštovú prepravu z Nemecka prostredníctvom nemeckej pošty (č. l. 136), ktoré súdu prvej inštancie došlo 30. apríla 2018 (opäť č. l. 135), bolo preto podané po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. 12. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.