3 Cdo 92/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R., farnosť J., so sídlom v J.J., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou H., v.o.s., so sídlom v P., IČO: X., proti

žalovanej M. B., bývajúcej v J.J., zastúpenej JUDr. J. M., advokátkou so sídlom v P.,  

o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9 C 65/2008, o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. októbra 2011 sp. zn.  

15 Co 49/2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. októbra

2011 sp. zn. 15 Co 49/2011 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom z 26. januára 2011 sp. zn. 9 C 65/2008-385 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností

v katastrálnom území J. vedených na liste vlastníctva č. X. ako pozemky: parcela   č. X. –

záhrada vo výmere X. m², parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m², parcela  

č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. ². Súčasne vyslovil, že o trovách konania

rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zamietajúci výrok odôvodnil tým,

že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a právnymi predchodcami žalovanej došlo k zámene pozemkov s vlastníckymi účinkami.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom z 19. októbra 2011 sp. zn.

15 Co 49/2011 napadnutý rozsudok potvrdil. V odôvodnení uviedol, že i keď súdom prvého

stupňa vykonaným dokazovaním bolo preukázané uzavretie zámennej zmluvy medzi

žalobkyňou a právnymi predchodcami žalovanej, pre nedostatok písomnej formy sa jej

účastníci nestali vlastníkmi zamenených nehnuteľností; takáto zmluva bola považovaná len za oprávnený vstup do držby nehnuteľností. Žalobkyňa však so spornými nehnuteľnosťami

od roku 1947 nenakladala, tieto neužívala a nepožívala z nich plody, teda nebola  

ich skutočnou vlastníčkou a pokiaľ vo vzťahu k nej došlo k výkupu v prospech

Československého štátu, išlo podľa názoru odvolacieho súdu o ničotný právny akt štátu.

Výmer ONV v Poprade č. I. bol vydaný v čase, kedy žalobkyňa už nebola vlastníčkou

vykupovaných nehnuteľností, a preto sa naň nemôže prihliadať. Vykúpené nehnuteľnosti

fakticky na štát neprešli a tento s nimi nikdy ani nedisponoval. Z toho dôvodu treba

považovať dohodu o vydaní nehnuteľnosti uzavretú medzi Slovenským pozemkovým fondom

a žalobkyňou dňa 18. januára 1995 za absolútne neplatnú (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré

odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

O.s.p.) tým, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na inom právnom názore než súd

prvého stupňa, ku ktorému sa nemala možnosť vyjadriť, ako i tým, že sa nevyporiadal  

so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom jej odvolania proti prvostupňovému rozsudku.

Z týchto dôvodov žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolací dôvod v zmysle § 237 písm. f/

O.s.p. nebol naplnený, žalobkyni nebola odňatá možnosť konať pred súdom, preto navrhla

dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)

zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania  

(§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním

možno napadnúť.

V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Prípustnosť dovolania proti

rozsudku odvolacieho súdu upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 238 O.s.p. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.  

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.

Dovolaním žalobkyne je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov

uvedených v predchádzajúcom odseku. Prípustnosť jej dovolania preto z § 238 ods. 1 až 3

O.s.p. nevyplýva.  

Dovolanie vzhľadom na vyššie uvedené mohlo byť procesne prípustné, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy

ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.  

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či žalobkyni bola v konaní

odňatá možnosť pred súdom konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému

všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie

procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

1. Žalobkyňa odňatie možnosti konať pred súdom videla v tom, že odvolací svoje

rozhodnutie založil na iných právnych záveroch ako súd prvého stupňa, ku ktorým sa nemala

možnosť vyjadriť. Odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, že ak  

je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri

doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve

účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje

rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvého stupňa, za súčasného

naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu,

nemá účastník konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať

nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa, nejavili

ako významné. V danom prípade oba súdy nižšieho stupňa dospeli k rovnakým právnym

záverom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ako z hľadiska právnych dôsledkov zámennej zmluvy uzavretej

medzi žalobkyňou a právnymi predchodcami žalovanej, výmeru ONV v Porade  

č. I. o vykúpení nehnuteľností, splnenia podmienok vydržania vlastníckeho práva

a argumenty, ktoré uviedli vo svojich rozhodnutiach podporovali jeden a ten istý právny

záver; preto nejde o tzv. prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu ako sa mylne žalobkyňa

domnieva. V tomto smere dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa v odvolaní

proti rozsudku súdu prvého stupňa využila možnosť namietať proti právnemu záveru súdu

prvého stupňa, a okrem iného v odvolaní právne zdôvodnila, prečo nepovažuje právny záver

prvostupňového súdu vo všetkých vyššie uvedených otázkach za správny. Keďže odvolací

súd nezaložil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných (nových) právnych

dôvodoch než súd prvého stupňa, nevznikla mu poučovacia povinnosť v zmysle § 213 ods. 2

O.s.p.

2. Žalobkyňa naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nachádzala  

aj v tom, že odvolací súd sa v odôvodnení nevyporiadal so všetkými námietkami, ktoré

uviedla v odvolaní.  

Pokiaľ dovolateľka namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnosť), treba uviesť, že nie každá

procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná

z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne

vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny

poriadok priamo prípustnosť dovolania (viď § 237 O.s.p.); vady tejto povahy sú zároveň  

aj prípustným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Niektorým vadám inej

procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám

konania) pripisuje Občiansky súdny poriadok význam v tom zmysle, že ich považuje  

za relevantný dovolací dôvod (viď ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý možno

uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené uverejniť v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, v ktorom tento súd dospel

k právnemu názoru, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver

riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/98. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu  

je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci. Právna

kvalifikácia nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu

zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 140/2009,  

2 M Cdo 18/2008, 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 9/2009, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 96/2011,  

7 Cdo 55/2011). Preto sama skutočnosť, že v konaní prípadne došlo k procesnej vade tejto

povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôže v danom prípade založiť prípustnosť

dovolania žalobkyne, lebo nejde o vadu v zmysle § 237 O.s.p.  

Navyše (dovolací súd to iba poznamenáva), súd v opravnom konaní nemusí dať

odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo  

sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré je predmetom

preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).  

3. Najvyšší súd je v konaní o dovolaní povinný (ex lege) prihliadnuť na všetky vady

konania uvedené v § 237 O.s.p. Ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p., z ktorého táto povinnosť

dovolacieho súdu vyplýva, totiž nerozlišuje medzi tými vadami konania, ktoré boli v dovolaní

uplatnené, a ktoré v dovolaní uplatnené neboli. Dovolací súd, rešpektujúc ustanovenie § 242

ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že i keď tie okolnosti, na ktoré poukázala dovolateľka,

nesvedčia o vade konania v zmysle § 237 O.s.p., predsa len je dôvodné tvrdenie žalobkyne, že

k vade takej povahy v konaní pred odvolacím súdom došlo.

Ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p.   umožňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré  

sa nevzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy (len) ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd

prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý

verejný záujem (§ 214 ods. 1 O.s.p.). V ostatných (t.j. v § 214 ods. 1 O.s.p. neuvedených)

prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s týmto

ustanovením.

Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej

päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.).

O tom, či bol zachovaný postup odvolacieho súdu, ktorý je upravený v § 156 ods. 3

O.s.p., môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu. Na č.l. 405 spisu je založený

písomný pokyn predsedníčky senátu odvolacieho súdu určený súdnej kancelárii, aby  

na úradnej tabuli bolo oznámené, že rozsudok v danej veci bude vyhlásený 19. októbra 2011

o 11,15 hod. Kedy bol tento pokyn doručený súdnej kancelárii a kedy bol realizovaný sa nedá

zistiť, nakoľko sa na ňom nenachádza odtlačok pečiatky. Na tom nič nemení ani písomné

vyhotovenie oznámenia o tom, že sa bude konať verejné vyhlásenie rozsudku (č.l. 406 spisu),

ani zápisnica z 19. októbra 2011 (č.l. 407 spisu) – obsah spisu ako celok, i tieto jeho

konkrétne označené súčasti nedávajú totiž žiadny podklad, ktorý by dovolaciemu súdu

umožňoval záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej

tabuli odvolacieho súdu. Obsah spisu v dôsledku toho neumožňuje ani posúdiť, či bola

zachovaná lehota vyplývajúca z § 156 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ obsah súdneho spisu dáva   (má dávať) hodnoverný obraz o súdnom konaní, je v danom prípade namieste záver, že

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku neboli riadne oznámené. Uvedeným postupom

odvolacieho súdu, ktorý sa priečil § 156 ods. 3 O.s.p., došlo k odňatiu možnosti dovolateľky

konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

4. Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O.s.p., ktorá zakladá

prípustnosť dovolania žalobkyne (viď 3.) a zároveň aj jeho opodstatnenosť (§ 241 ods. 2

písm. a/ O.s.p.), zrušil dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júla 2012  

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková