Najvyšší súd  

3 Cdo 92/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného Mgr. J. Š., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému B., a.s., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpeného JUDr. M. M., advokátkou so sídlom v B., o vypratanie nehnuteľností

a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 275/2009, o dovolaní žalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2011 sp. zn. 3 Co 62/2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2011 sp. zn. 3 Co 62/2011  

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.  

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou podanou na súde 8. decembra 2009 domáhal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť 1. vypratať a odovzdať žalobcovi časti miestnych komunikácii III a IV

triedy - všetky parkovacie miesta - nachádzajúce sa v Mestskej časti B., ktoré sú bližšie

špecifikované v prílohe č. 1 žaloby (ďalej len „nehnuteľnosti“), 2. zdržať sa užívania

nehnuteľností, vrátane poskytovania parkovacích služieb za odplatu, realizácie dopravného

značenia, umiestňovania dopravných zariadení, vykonávania letnej, zimnej a ďalšej bežnej

údržby, a 3. odstrániť z nehnuteľností na vlastné náklady zvislé dopravné značky, dodatkové

značky, informačné tabule, dopravné zariadenia, najmä stĺpiky, rampy, závory, dočasné

búdky a iné technické zariadenia. Žalobu odôvodnil tým,   že nájomná zmluva č. 72/05

uzavretá so žalovaným 21. septembra 2005 (ďalej len „Nájomná zmluva“) je pre jej

nejasnosť, nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor so zákonom a dobrými mravmi absolútne

neplatnou a žalovaný nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu.

V priebehu konania žalovaný (návrhom z 8. októbra 2010) navrhol   konanie podľa  

§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušiť z dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava I prebiehajú

medzi inými účastníkmi konania vedené pod sp. zn. 26 C 44/2009 a 27 Cb 193/2010 o určenie neplatnosti tej istej Nájomnej zmluvy a v týchto konaniach sa rieši otázka platnosti Nájomnej

zmluvy, ktorá je podstatná aj pre súdne konanie vedené pod sp. zn. 12 C 275/2009.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 16. decembra 2010 č.k. 12 C 275/2009-119

návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania

odôvodnil tým, že v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.  

26 C 44/2009 a sp. zn. 27 Cb 193/2010 sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie v danej veci, a otázku platnosti, resp. neplatnosti Nájomnej zmluvy si vyrieši ako

tzv. predbežnú otázku, pretože v zmysle platnej judikatúry má konanie na plnenie prednosť

pred konaním s určovacím petitom.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. februára 2011  

sp. zn. 3 Co 62/2011 zmenil odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu tak, že

prerušil konanie až do právoplatného skončenia vecí vedených na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. 26 C 44/2009 a 27 Cb 193/2010. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že aj

keď si súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. môže určitú otázku posúdiť samostatne ako tzv.

predbežnú otázku, spoločenský záujem na jednotnosti rozhodovacej činnosti súdov ako

imateriálneho znaku právneho štátu, vedie k tomu, že súd, pokiaľ už o tejto otázke prebieha

konanie pred súdom, spravidla konanie preruší a vyčká na rozhodnutie tohto iného súdu,

pričom z jeho rozhodnutia vo svojom ďalšom konaní vychádza. Keďže predmetom konaní

vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C 44/2009 a sp. zn. 27 Cb 193/2010

je určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy, bol toho názoru, že sú dané dôvody na prerušenie

konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. K tvrdeniu žalobcu, že v jednom a skôr začatom

konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 44/2009, žalobcovia vzali v celom rozsahu svoju žalobu

späť, odvolací súd uviedol, že toto tvrdenie nie je pre rozhodnutie o návrhu žalovaného na

prerušenie konania rozhodujúce, naviac keď otázka neplatnosti Nájomnej zmluvy je

predmetom iného konania (sp. zn. 27 Cb 193/2010).  

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom žiadal napadnuté

uznesenie zmeniť tak, že dovolací súd potvrdí uznesenie súdu prvého stupňa. Namietal, že

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako i že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.   a/ a c/

O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie žalobca videl v tom, že odvolací súd pri rozhodovaní

nedostatočne zohľadnil okamih, kedy boli jednotlivé konania začaté, ďalej skutočnosť, že najskôr začaté konanie (sp. zn. 26 C 44/2009) bolo v dôsledku späťvzatia žaloby (zatiaľ

neprávoplatne) zastavené, predmet a povahu príslušných konaní, ako i zákonné podmienky

prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p a právo na konanie bez zbytočných

prieťahov. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., žalobca nachádzal

v tom, že v dôsledku prerušenia konania nemôže vykonávať svoje práva.  

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje dovolanie zamietnuť,

pretože v prebiehajúcich iných konaniach sa rieši otázka platnosti Nájomnej zmluvy, ktorá je

pre toto konanie rozhodujúca a neprerušenie konania by bolo v rozpore so zásadou

hospodárnosti konania a právom na spravodlivý proces.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom  

(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné

(§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 242 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že

dovolanie je opodstatnené.

V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že   a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.  

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa  

§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv.

zmätočnosť konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. S prihliadnutím na obsah

dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa dovolací

súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola žalobcovi odňatá

možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať pred

súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých

procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa

pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Podľa dovolateľa k odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť v dôsledku

prerušenia konania odvolacím súdom. Takto vymedzená vada nie je vadou v zmysle § 237

písm. f/ O.s.p., pretože jej podstatou je vecná nesprávnosť (právne posúdenie) uznesenia

odvolacieho súdu o prerušení konania a dovolateľ až z vecnej nesprávnosti rozhodnutia

vyvodzuje následok spočívajúci v odňatí možnosti konať pred súdom. Dovolací súd z obsahu

spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou,

znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho procesných práv.  

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní

a dôsledkom nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal

a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalobca ďalej v dovolaní namieta, že zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to

znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné

ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak

urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako

procesná možnosť tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť

iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného

opatrenia (napríklad spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky)

slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania má súd

podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní

(§ 6 O.s.p.) a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov

konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr

výnimku ako pravidlo.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej

republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa

jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109

ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je

zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov,

a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000).

V danom prípade nebolo v konaniach o určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy

vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C 44/2009 a sp. zn. 27 Cb 193/2010   meritórne rozhodnuté, a preto si súd v tomto konaní (sp. zn. 12 C 275/2009) môže samostatne

vyriešiť ako tzv. predbežnú otázku, právnu otázku platnosti alebo neplatnosti Nájomnej

zmluvy. Riešenie tejto právnej otázky prostredníctvom predbežnej otázky je žiaducim aj

s ohľadom na skutočnosť, že v žiadnom z vyššie uvedených konaní nie sú súdy v štádiu pred

vyhlásením meritórneho rozhodnutia, ktoré by bolo v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. záväzné pre

súdy v iných konaniach. K argumentácii odvolacieho súdu o potrebe zachovania jednotnosti

rozhodovania súdov dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto argumentácia by

prichádzala do úvahy a bola opodstatnená práve v prípade, ak by v niektorom z konaní  

(sp. zn. 26 C 44/2009 alebo sp. zn. 27 Cb 193/2010) bolo možné reálne očakávať v krátkom

čase vydanie meritórneho rozhodnutia; o tento prípad však v prejednávanej veci nejde, práve

naopak možno reálne očakávať zastavenie konania sp. zn. 26 C 44/2009. I keď v ďalšom

konaní sp. zn. 27 Cb 193/2010 sa tiež rieši otázka neplatnosti Nájomnej zmluvy, dovolací súd

poukazuje na to, že súd bude môcť pristúpiť k posúdeniu tejto otázky až po preskúmaní

naplnenia procesných podmienok   prípustnosti konania o určovacej žalobe a zistení, že na

požadovanom určení neplatnosti existuje na strane žalujúcej naliehavý právny záujem podľa

§ 80 písm. c/ O.s.p. Za danej procesnej situácie, ak konania sp. zn. 26 C 44/2009 a sp. zn.  

27 Cb 193/2010 sú vo svojej počiatočnej fáze, pričom možno reálne očakávať zastavenie konania sp. zn. 26 C 44/2009 z dôvodu späťvzatia žaloby, nie je prerušenie konania až do ich

právoplatného skončenia najvhodnejším opatrením súdu v porovnaní s inými prípustnými opatreniami (vyriešenie tzv. predbežnej otázky), ba naopak najzdĺhavejším opatrením

v postupe súdu pri vedení konania, pretože ochrana práv účastníkov tohto konania by sa

mohla začať reálne napĺňať až po právoplatnom skončení konaní o určovacej žalobe.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení, pretože odvolací súd vo svojom rozhodnutí

o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nedostatočne zohľadnil požiadavku

rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov konania vyplývajúcu z § 6 O.s.p. ako i možnosť

iného procesného opatrenia týkajúceho sa vedenia tohto súdneho konania.

Keďže žalobca procesne prípustným dovolaním dôvodne napadol uznesenie

odvolacieho súdu, ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/

O.s.p.), dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému

súdu v Bratislave na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( § 243d ods. 1 O.s.p.)  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2011

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.  

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková