UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, proti žalovanej Z. B., trvale bytom v N., o zaplatenie 4.288,35 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp.zn. 14Csp/111/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. januára 2019 sp.zn. 26Co/56/2018, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. V danom spotrebiteľskom spore sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala plnenia zo zmluvy o úvere.
2. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. januára 2018 č.k. 14Csp/111/2017-55 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.497,81 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.288,35 € od 25. marca 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní; vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Na odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby vo zvyšku (v časti nároku na zmluvný úrok 13,9% ročne z istiny 4.288,35 € od 25. marca 2017 do zaplatenia) Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. januára 2019 sp.zn. 26Co/56/2018 rozsudok súdu prvej inštancie vo výslovne napadnutej časti a tiež v časti trov konania potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
4. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu, a to výslovne len voči potvrdzujúcemu výroku, týkajúcemu sa tzv. zvyškového zamietnutia žaloby, podala žalobkyňa dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/ 2015 Z.z. v znení zákonov č. 87/2017 Z.z. a č. 350/2018 Z.z., ďalej len „C.s.p.“). Podľa jej názoru spočíva napádané rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
5. Žalovaná dovolací návrh nepodala.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie, prečo bol namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) uvádza nasledovné :
7. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z § 421 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe do-volacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
8. Podľa § 422 ods. 1 C.s.p. však dovolanie podľa § 421 ods. 1 (C.s.p.) nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa § 422 ods. 2 C.s.p. potom na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
9. Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 6. júna 2019, bolo prijaté uznesenie, v zmysle ktorého bolo v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky (ako R 29/2019) uverejnené uznesenie najvyššieho súdu z 24. júla 2018 sp.zn. 6 Cdo 80/2017 s touto právnou vetou: „Znížený majetkový cenzus (§ 422 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku) sa v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ“. To znamená, že ak je dovolateľom neúspešný dodávateľ, vzťahuje sa na prípustnosť jeho dovolania ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a/ C.s.p.
10. Na právnych záveroch vyjadrených v práve uvedenom rozhodnutí spočívajú aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (1 Cdo 124/2018, 4 Cdo 186/2018, 5 Cdo 139/2018, 6 Cdo 125/2018, 6 Cdo 148/2018, 7 Cdo 181/2018, 7 Cdo 207/2018, 7 Cdo 240/2018, 7 Cdo 279/ 2018, 7 Cdo 48/2019).
11. Vec prejednávajúci senát, stotožňujúci sa s interpretáciou § 422 ods. 1 a 2 C.s.p., podanou v judikáte R 29/2019, konštatuje, že v prejednávanej veci je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky - úrok 13,9 % ročne zo sumy 4.288,35 € od 25. marca 2017 do zaplatenia. V čase začatia dovolacieho konania (15. marca 2019) výška takého príslušenstva predstavovala sumu 1.177,46 € [460,53 € ako úrok za pomernú časť roka 2017 od 25. marca 2017 do konca takého roka (4.288,35 x 13,90% : 365 x 282) + 596,08 € ako úrok za ucelený rok 2018 + 120,85 € ako úrok za pomernú časť roka 2019 do 15. marca 2019 (4.288,35 x 13,90% : 365 x 74)]. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (v apríli 2017) bola 435 € (§ 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 280/2016 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017). Odvolací súd teda rozhodoval dovolaním napádaným výrokom jeho rozsudku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (ktorým bola v rozhodnom čase suma 4.350 €). Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. c/ C.s.p. v spojení s písmenom a/ rovnakého ustanovenia vylúčená.
12. So zreteľom na práve uvedené najvyšší súd preto procesne neprípustné dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C.s.p. odmietol.
13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.