3 Cdo 88/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., bývajúceho v S., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou J., s.r.o., so sídlom v B., za ktorú koná jej konateľ JUDr. O., advokát so sídlom v B., proti žalovaným 1/ J., bývajúcemu v B., 2/ S., so sídlom v B., o náhradu škody na zdraví, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 9 C 172/2002, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 30. novembra 2007 sp. zn. 3 Co 368/2006, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 7. júna 2006 č.k. 9 C 172/2002-84 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej na jeho zdraví. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným ich náhradu nepriznal, lebo mal dané dôvody v zmysle § 150 O.s.p., so zreteľom na ktoré súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Uviedol, že žalovaný 2/ náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli; žalovanému 1/ nepriznal súd náhradu ním požadovaných trov, lebo v konaní išlo o náhradu ním spôsobenej škody.
Žalovaný 1/ napadol uvedený rozsudok vo výroku o náhrade trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2007 sp. zn. 3 Co 368/2006 rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ do 3 dní náhradu trov konania 89 390 Sk. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania (§ 150 O.s.p.), a preto úspešnému žalovanému 1/ priznal náhradu trov konania (§ 142 O.s.p.).
-2-
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že v konaní mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Odňatím možnosti pred súdom konať nie je len procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva. V danom prípade odvolací súd zmenou rozsudku súdu prvého stupňa odňal žalobcovi možnosť pred súdom konať, lebo jeho rozhodnutie už nemožno napadnúť odvolaním. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania v rozpore s § 150 O.s.p. – v danej veci boli totiž (najmä so zreteľom na predmet konania, rozsah žalobcovi spôsobenej škody, ako aj skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal nahradiť žalobcovi v plnom rozsahu ním spôsobenú škodu, bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorým z nedbanlivosti spôsobil žalobcovi škodu na zdraví, a tiež za trestný čin neposkytnutia pomoci) viaceré dôvody osobitného zreteľa v zmysle tohto ustanovenia. Z týchto dôvodov žalobca žiadal uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Žalovaná 2/ žiadala dovolanie zamietnuť, lebo smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
-3-
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 ale neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách konania (viď § 239 ods. 3 O.s.p.).
Napriek tomu, že žalobcom podané dovolanie smeruje proti zmeňujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu (t.j. rozhodnutiu uvedenému v § 239 ods. 1 O.s.p.), nebolo možné prehliadnuť, že napadnutým je také rozhodnutie (o trovách konania), v prípade ktorého je prípustnosť dovolania v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľ v dovolaní netvrdil, že by konanie bolo postihnuté vadami v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
-4-
Žalobca namieta, že postupom odvolacieho súdu mu v konaní bola odňatá možnosť konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O uvedenú vadu ide pritom len vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania alebo pri rozhodovaní. Dovolateľ tvrdí, že v posudzovanom prípade išlo o takú situáciu; poukazuje jednak na to, že nemal možnosť podať riadny opravný prostriedok proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, jednak na to, že odvolací súd o priznaní náhrady trov žalovanému 1/ rozhodol v rozpore s § 150 O.s.p., lebo boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, vzhľadom na ktoré mu táto náhrada nemala byť priznaná.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu sa postup odvolacieho súdu v danom prípade nepriečil ustanoveniam § 201 a nasl. O.s.p. Odvolanie žalobcu bolo procesne prípustné a bolo podané oprávneným subjektom v rámci odvolacej lehoty. Odvolanie malo predpísané náležitosti a na jeho prejednanie nemuselo byť nariadené odvolacie pojednávanie (viď § 214 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Možnosť odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť vyplýva z § 220 O.s.p., v zmysle ktorého ak nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd napadnuté uznesenie zmení. Ani dovolateľ pri tom netvrdí, že by v danej veci išlo o jeden z prípadov, v ktorých odvolací súd musí rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť (viď § 221 ods. 1 O.s.p.). Postup odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku, ktoré tento postup upravujú, nemôže niesť znaky odňatia možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Na tom nič nemení skutočnosť, že proti zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu (a to nielen v prípade rozhodnutia o trovách konania) nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Treba dodať, že otázka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. bola riešená už v prvostupňovom rozhodnutí, žalovaný 1/ ju opätovne nastolil tiež v odvolaní, na základe ktorého posudzoval túto otázku aj odvolací súd. Pre účastníkov konania nebola preto táto otázka, na riešení ktorej založil svoje rozhodnutie aj odvolací súd, nová, prekvapujúca.
-5-
Otázka, či sa odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania mal riadiť § 142 O.s.p. alebo § 150 O.s.p., nesúvisí s možnosťou účastníkov konania realizovať v konaní ich procesné práva. Obsah dovolania svedčí o tom, že žalobca vyvodzuje svoj názor o odňatí možnosti pred súdmi konať z nesprávneho právneho posúdenia veci – niet pochýb, že podstata jeho argumentácie spočíva na jeho názore, že odvolací súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., hoci správne mal aplikovať § 150 O.s.p. Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav vyjadreným v rozhodnutí, sa ale vo všeobecnosti účastníkovi konania neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 43/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všeobecne považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo nesprávnym právnym posúdením veci sa účastníkovi neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma sa mu možnosť pred súdom konať (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003).
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť ani z § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jeho dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Keďže dovolanie odmietol z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého uznesenia.
Dovolateľ nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo žalovaným 1/ a 2/ (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
-6-
V Bratislave 19. júna 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: