3 Cdo 86/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. L., bývajúcej v P., proti odporcom 1/ Slovenskej republike – Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, 2/ Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám.   č. 13, 3/ Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, 4/ Slovenskej republike – Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8 C 505/2004, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2009 sp. zn. 5 Co 346/2009, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní   z a s t a v u j e.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 7. novembra 2011 č.k. 8 C 505/2004-114 zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala náhrady škody, spôsobenej jej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom; rozhodol tiež o trovách konania.  

Uznesením z 18. augusta 2009 č.k. 8 C 505/2004-128 Okresný súd Bratislava I zamietol žiadosť navrhovateľky o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti vyššie uvedenému rozsudku (§ 58 ods. 1 O.s.p.). Na základe odvolania navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2009 sp. zn. 5 Co 346/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Toto potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadla navrhovateľka dovolaním. Následne ale, podaním z 15. marca 2011 (č.l. 176 spisu), požiadala, aby „dovolanie bolo zastavené“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) posudzoval predmetný procesný úkon dovolateľky podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že ide o späťvzatie dovolania.

Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p. platí, že ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví. So zreteľom na dispozitívny úkon dovolateľky, ktorým vzala dovolanie späť, dovolací súd konanie o dovolaní zastavil.  

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka z procesného hľadiska zavinila, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy tohto konania. Dovolací súd nepriznal úspešnej procesnej strane náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. júna 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková