UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v sporovej veci žalobcov 1/ U. C., 2/ S. C., bývajúcich v U., oboch zastúpených JUDr. Radovanom Bilým, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie Slobody č. 4, proti žalovanému RSDr. Q. M. bývajúcemu v P., o zaplatenie 19 694,35 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11 C 94/2005, o dovolaní štátu, za ktorý koná Okresný súd Humenné proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2012 sp. zn. 18 Co 29/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 10. januára 2012 č.k. 11 C 94/2005-289 (v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove z 27. októbra 2011 sp. zn. 18 Co 117/2011) priznal právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ JUDr. Radovanovi Bilému odmenu za poskytovanie právnych služieb vo výške 3 280,31 € s tým, že odmena mu bude vyplatená po právoplatnosti uznesenia zo štátnych prostriedkov na účet vedený v ČSOB, a.s. pobočka Humenné, č.ú. XXX XXX XXX/XXXX, VS: XXXXX. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Humenné rozsudkom z 24. marca 2010 č.k. 11 C 94/2005-222 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 18 915,36 € s tým, že plnením jednému zo žalobcovi zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému žalobcovi. V prevyšujúcej časti do sumy 431,65 € žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Uznesením z 13. apríla 2010 č.k. 11 C 94/2005-238 žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1/ trovy konania 36,80 € a žalobkyni 2/ 13,80 € z titulu cestovného. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcov aj žalovaného rozsudkom zo 6. decembra 2010 sp. zn. 18 Co 66/2010 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a potvrdil aj uznesenie o trovách konania z 13. apríla 2010 č.k. 11 C 94/2005-238. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Podaním doručeným súdu 8. apríla 2011 advokát ustanovený žalobcom uznesením súdu z 3. júla 2008 č.k. 11 C 94/2005-137 JUDr. Radovan Bilý predložil vyúčtovanie trov právneho zastúpenia a náhrady nákladov celkom vo výške 3 280,31 €, o ktorom súdom prvej inštancie rozhodol po zrušení jeho prvšieho uznesenia 1. júla 2011 č.k. 11 C 94/2005-272 Krajským súdom v Košiciach uznesením z 27. októbra 2011 sp. zn. 18 Co 117/2011 a vrátení veci na ďalšie konanie s právnym záverom, že prirozhodovaní o trovách konania treba aplikovať § 140 ods. 2 O.s.p. a súdom ustanovenému advokátovi mal priznať a vyplatiť trovy právneho zastúpenia zo štátnych prostriedkov a následne rozhodnúť podľa § 148 ods. 1 O.s.p. o trovách štátu.
2. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného uznesením z 31. mája 2012 sp. zn. 18 Co 29/2012 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 140 ods. 2 O.s.p. v znení do 31. decembra 2011. Preskúmaním odmeny a hotových výdavkov za jednotlivé úkony právnej služby súdom ustanoveného advokáta žalobcov nezistil pochybenie súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie správne priznal odmenu za právne zastúpenie, ktorú ustálil v správnej výške a správne uložil povinnosť štátu zaplatiť ju súdom ustanovenému advokátovi žalobcov. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie Okresný súd Humenné, ktorý koná za štát v zmysle § 94 ods. 4 O.s.p., ktorému bolo dodatočne doručené napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2012 sp. zn. 18 Co 29/2012 spolu s uznesením súdu prvej inštancie z 10. januára 2012 č.k. 11 C 94/2005-289, ktorým mu bola uložená povinnosť vyplatiť odmenu zo štátnych prostriedkov právnemu zástupcovi žalobcov JUDr. Radoslavovi Bilému, ktorý bol žalobcom ustanovený súdom podľa § 30 O.s.p. uznesením Okresného súdu Humenné z 3. júla 2008 č.k. 11 C 94/2005-137. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, že súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Poukázal na to, že od 1. januára 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 495/2009 Z.z., ktorým bol zmenený Občiansky súdny poriadok. Podľa § 149 ods. 2 O.s.p. v znení od 1. januára 2010, ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu. Týmto právnym predpisom, podľa ktorého sa malo postupovať pri náhrade trov konania je zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len zákon č. 327/2005 Z.z.). Súdy účinnosťou zákona č. 495/2009 Z.z., t.j. dňom 1. januára 2010 stratili právomoc rozhodovať o náhrade trov právneho zastúpenia súdom ustanoveného advokáta, ktoré sú hradené z prostriedkov štátu. Keďže okresný súd rozhodol 10. januára 2012 a krajský súd 31. mája 2012, súdy oboch inštancií v čase vydania rozhodnutia nemali právomoc rozhodovať o trovách súdom ustanoveného advokáta žalobcov. Z uvedených dôvodov žiadal dovolateľ napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s uznesením súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu a vec postúpiť Centru právnej pomoci alebo konanie o priznaní odmeny zastaviť. Zároveň dovolateľ namietal, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že mu nebolo bolo doručené uznesenie súdu prvej inštancie z 10. januára 2012 č.k. 11 C 94/2005-289, ktorým mu bola uložená povinnosť vyplatiť odmenu ustanovenému advokátovi zo štátnych prostriedkov, z ktorého dôvodu nemohol podať voči nemu riadny opravný prostriedok, keďže rozhodnutie mu bolo doručené až spolu s rozhodnutím krajského súdu 2. decembra 2013.
4. Žalobcovia a žalovaný sa k dovolaniu nevyjadrili.
5. Dovolanie bolo podané do 30. júna 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 písm. b/ CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
7. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať účinokspočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho dovolacieho prieskumu. 7.1. Dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.)] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p. (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok prípustný)], vyvolali procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 7.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej právnej úpravy daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).
8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 7.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].
9. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.
10. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým sa rozhodlo o trovách konania. Prípustnosť dovolania voči takýmto rozhodnutiam však bola ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. výslovne vylúčená.
11. Dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené vyvolalo ním sledovaný procesný účinok iba vtedy, ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v ustanoveniach § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. b/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
12. Dovolateľ tvrdí, že prejednávaná vec nepatrí do právomoci súdov, keďže o uplatnenom nároku má právomoc rozhodovať s účinnosťou od 1. januára 2010 Centrum právnej pomoci, čím namieta vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p. 12.1. Dovolací súd pri posudzovaní existencie vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p. vychádzal z ustanovenia § 7 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány, z ustanovenia § 7 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje osobitný zákon, ako i z ustanovenia § 104 ods. 1, druhá veta pred bodkočiarkou O.s.p., podľa ktorého ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu. 12.2. Zo spisu vyplýva, že Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného uznesením z 31. mája 2012sp. zn. 18 Co 29/2012 (č.l. 299 spisu) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z 10. januára 2012 č.k. 11 C 94/2005-289 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Preskúmaním odmeny a hotových výdavkov za jednotlivé úkony právnej služby odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie priznal odmenu za právne zastupovanie žalobcov súdom ustanoveným advokátom v správnej výške (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení k 31. máju 2010) a správne uložil aj povinnosť štátu zaplatiť ju ustanovenému advokátovi (§ 140 ods. 2 O.s.p.). 12.3. Po tom, ako bola upravená učtáreň Okresného súdu Humenné uznesením z 13. novembra 2012 č.k. 11 C 94/2005-304, aby po právoplatnosti uznesenia z 10. januára 2011 uhradila advokátovi JUDr. Radovanovi Bilému sumu 3 280,31 € zo štátnych prostriedkov, predsedníčka Okresného súdu Humenné podala odvolanie proti uzneseniu z 13. novembra 2012 č.k. 11 C 94/2005-304. Následne jej bolo doručené uznesenie súdu prvej inštancie z 10. januára 2012 č.k. 11 C 94/2005-289, ktoré napadla odvolaním 10. decembra 2013 (č.l. 317 spisu), ako aj uznesenie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2012 sp. zn. 18 Co 29/2012 (č.l. 299), ktoré napadla 10. decembra 2013 (predmetným) dovolaním. 12.4. Dovolaním je napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2012 sp. zn. 18 Co 29/2012 (č.l. 299 a nasl. spisu), ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Humenné z 10. januára 2012 č.k. 11 C 94/2005-289, ktorým priznal právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ JUDr. Radovanovi Bilému odmenu za poskytovanie právnych služieb vo výške 3 280,31 €, ktorá mu bude vyplatená po právoplatnosti uznesenia zo štátnych prostriedkov na označený účet. 12.5. Zákonom č. 495/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2010 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok, došlo okrem iného aj k zmene § 149 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca, alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu. V tomto znení ustanovenie platilo do 31. decembra 2011. V poznámke 15) pri tomto ustanovení je odkaz na § 15 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1997 Z.z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v zmení zákona č. 8/2005 Z.z. o ustanovenie § 14a a 16e vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. V prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1. januára 2010 uvedeným v § 25a zákona č. 327/2005 Z.z. je uvedené, že na konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci začatí pred 1. januárom 2010 a právoplatne neukončené do 31. decembra 2009 sa použijú ustanovenia účinné od 1. januára 2010. 12.6. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení zákona č. 332/2011 Z.z. (nadobudol účinnosť od 1.1.2012) ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania, nemôže oprávnená osoba v rozsahu pohľadávky na náhradu trov právneho zastúpenia s pohľadávkou nakladať; to neplatí vo výške v ktorej advokátovi oprávnená osoba uhradila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. Advokát je oprávnený takúto pohľadávku vymáhať v mene oprávnenej osoby a okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka považuje za postúpenú na advokáta; to neplatí vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba uhradila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. 12.7. Podľa § 15 ods. 2 ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne. 12.8. Podľa § 140 ods. 2 O.s.p. v znení do 31. decembra 2011 ak bol účastníkovi ustanovený advokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné poskytne súd advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok. 12.9. Zákonom č. 332/2011 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2012 došlo k zmene § 140 ods. 2 O.s.p aj § 149 ods. 2, pričom podľa prechodných ustanovení k tomuto zákonu - § 372t O.s.p. - neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 12.10. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 1. januára 2010 súd stratil právomoc rozhodovať o priznaní odmeny advokátovi účastníka ustanovenému podľa § 30 ods. 1 O.s.p., ktorá má byť vyplatená zo štátnych prostriedkov. Táto právna úprava tak, ako je uvedené vyššie, sa v zmysle prechodných ustanovenia aplikuje aj na konania neskončené do 31. decembra 2009. Jedná sa teda o prípady, keď je účastník, ktorému bol ustanovený advokát podľa § 30 ods. 1 O.s.p. v konaní neúspešný, alebo procesne zavinil zastavenie konania, prípadne súd pri rozhodovaní o trovách konaniaaplikoval § 146 ods. 1 písm. a/ až c/ O.s.p., alebo ust. § 150 O.s.p. 12.11. V prípade úspechu takéhoto účastníka v konaní súd prizná jeho ustanovenému advokátovi trovy právneho zastúpenia podľa štandardnej tarify vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, alebo v prípade zastavenia konania, procesne zavinil zastavenie konania. 12.12. V prejednávanej veci žalobcovia boli v konaní úspešní, súd uznesením z 10. januára 2012 č.k. 11 C 94/2005-289 (v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu z 27. októbra 2011 sp. zn. 18 Co 117/2011) priznal ich právnemu zástupcovi, ktorý im bol ustanovený súdom, náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi vo výške 3 280,31 €, ktorú uložil súdu vyplatiť zo štátnych prostriedkov. Toto uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2012 sp. zn. 18 Co 29/2012 a na základe odvolania Okresného súdu Humenné, ktorý koná v mene štátu v zmysle § 94 ods. 4 O.s.p. tiež uznesením z 9. marca 2017 sp. zn. 19 Co 134/2016 (č.l. 338 a nasl. spisu). 12.13. Vzhľadom na to, že konanie, v ktorom súd prvej inštancie ustanovil žalobcom advokáta nebolo do 31. decembra 2011 skončené, lebo nebolo rozhodnuté o trovách ustanoveného advokáta (§ 372t O.s.p.), neprichádza do úvahy postup § podľa 149 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 495/2009 Z.z. účinnom od 1. januára 2010, preto rozhodnutie o trovách konania ustanoveného právneho zástupcu žalobcov, ktorí boli v konaní úspešní, patrí do právomoci súdu. Z toho dôvodu nie je konanie postihnuté vadou podľa § 237 písm. a/ O.s.p.
13. Dovolateľ ďalej namietal, že mu v konaní o trovách konania bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že mu nebolo bolo doručené uznesenie súdu prvej inštancie z 10. januára 2012 č.k. 11 C 94/2005-289, ktorým mu bola uložená povinnosť vyplatiť právnemu zástupcovi žalobcov trovy právneho zastúpenia zo štátnych prostriedkov, hoci bol účastníkom konania v tejto časti. Z tohto dôvodu nemohol podať voči nemu riadny opravný prostriedok, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie mu bolo doručené až spolu s rozhodnutím krajského súdu 2. decembra 2013, kedy podal proti nemu odvolanie. 13.1. Za právneho stavu do 30. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. 13.2. Obsah spisu svedčí o tom, že dovolateľovi bola znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení, pretože ak sa podľa rozhodnutia súdu malo plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári súd, bol dovolateľ účastníkom konania v tejto časti (§ 94 ods. 4 O.s.p.). V čase rozhodovania dovolacieho súdu bola však už táto vada odstránená, dovolateľ podal proti uznesenie súdu prvej inštancie z 10. januára 2012 č.k. 11 C 94/2005-289 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením z 9. marca 2017 sp. zn. 19 Co 134/2016 (č.l. 338 spisu) tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu Okresný súd Humenné, ktorý koná za štát, dovolaním nenapadol.
14. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu, ktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo v danom prípade účinok umožňujúci dovolaciemu súdu, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého uznesenia. Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.
15. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.