3 Cdo 8/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. K., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. K. A., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému Poľovníckemu zväzu, so sídlom v H., o vydanie predbežného opatrenia a náhradu škody, vedenej na
Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6 C 167/2009, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 31. marca 2010 sp. zn. 8 Co 207/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením z 3. novembra 2009 č.k. 6 C 167/2009-16 zastavil
konanie, v ktorom sa žalobca domáhal vydania predbežného opatrenia a zaplatenia sumy
203,69 € s príslušenstvom ako náhrady jemu spôsobenej škody. Rozhodol tiež o trovách
konania. Na odôvodnenie výroku o zastavení konania uviedol, že žalobca za žalovaného
označil „Poľovnícky zväz L. X. X. H.“. Takto označený žalovaný nie je zapísaný v žiadnom
registri vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 83/1990 Zb.
o združovaní občanov alebo Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky v zmysle
zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve. V danom prípade bol spôsobom, ktorý vylučuje
akékoľvek pochybnosti, za žalovaného označený subjekt, ktorý nemá spôsobilosť byť
účastníkom občianskeho súdneho konania. Išlo o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v dôsledku ktorého neprichádzal do úvahy iný procesný postup alebo iné
rozhodnutie, len zastavenie konania (§ 103 a § 104 ods. 2 O.s.p.).
Uvedené uznesenie napadol žalobca odvolaním, v ktorom za žalovaného označil „S.
poľovnícky zväz, poľovnícke združenie P. so sídlom v H., IČO: X.“. Žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť.
Krajský súd v Prešove uznesením z 31. marca 2010 sp. zn. 8 Co 207/2009 napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení poukázal na vecne správne zistenia a právne závery súdu prvého stupňa
uvedené v rozhodnutí napadnutom odvolaním. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho
súdu ten, koho žalobca v žalobe označil za žalovaného, nemá právnu subjektivitu, a preto ani
spôsobilosť byť účastníkom konania. Z obsahu odvolania odvolací súd vyvodil, že žalobca
navrhuje (procesne neprípustnú) zámenu účastníkov konania (§ 92 ods. 4 O.s.p.), tento návrh
ale nemôže nič zmeniť na správnosti záveru súdu prvého stupňa, že konanie treba zastaviť.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žalobcom osobne
vypracované dovolanie spresnila a doplnila súdom ustanovená právna zástupkyňa žalobcu,
ktorá na odôvodnenie dovolania uviedla, že mu bola v konaní odňatá možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Súdu prvého stupňa vytkla, že nepostupoval podľa § 5 O.s.p.
a žalobcu nepoučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Po zistení, že ten, kto bol
v žalobe označený za žalovaného, nemá spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho
konania, bolo povinnosťou súdu poučiť žalobcu o možnosť navrhnúť zámenu účastníka na
strane žalovaného. Súd prvého stupňa tak ale nepostupoval. Navyše, prehliadol, že žalobca
jemu vytýkaný nedostatok odstránil tým, že v odvolaní navrhol pripustiť zámenu účastníkov
na strane žalovaného (§ 92 ods. 4 O.s.p.). Z týchto dôvodov dovolateľ žiadal napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 2 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je
procesne prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109
ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1
O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,
predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na
zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,
v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Dovolací súd konštatuje, že dovolateľom napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania, nemá znaky
žiadneho z uznesení, proti ktorému je dovolanie podľa uvedených ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku prípustné.
Vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. a dovolacie námietky žalobcu dovolací súd skúmal,
či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané
a existencia procesných vád tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Dovolateľ tvrdí, že mu postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). O odňatie možnosti pred súdom konať ide v prípade nesprávneho
postupu súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia (uplatnenie) jeho procesných
oprávnení, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov.
Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje (§ 90 O.s.p.). Právnu úpravu spôsobilosti byť účastníkom
konania obsahuje § 19 O.s.p. Túto spôsobilosť má podľa uvedeného ustanovenia ten, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť mať práva a povinnosti aj právnické osoby
(§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú
zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak (viď § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právnické osoby, ktoré
sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva
a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak (§ 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné
zákony neustanovujú inak (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
V zmysle § 103 O.s.p. je súd povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1
veta prvá O.s.p.).
Pokiaľ je žalovaný v žalobe označený určito a zrozumiteľne, nie je vadou žaloby
skutočnosť, že žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. V takom prípade ide
o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôže v občianskom súdnom konaní vstúpiť do procesného vzťahu.
V takto vadne začatom konaní nemôže podaním žaloby vzniknúť procesnoprávny vzťah, lebo
tu od počiatku chýba jeden z jeho základných prvkov – spôsobilá strana občianskoprávneho
sporu. Súd je preto povinný prihliadnuť na tento nedostatok podmienky konania a konanie
zastaviť (§ 103 O.s.p. v spojení s § 104 O.s.p.). Keďže súd v prípade neodstrániteľného
nedostatku podmienky konania nemôže v konaní pokračovať a je povinný konanie zastaviť,
nemôže v takto (vadne) začatom konaní dôjsť ani k zámene účastníkov v zmysle § 92 ods. 4
O.s.p. (viď tiež R 45/2003).
Z obsahu spisu vyplýva, že ten, koho žalobca pri začatí konania dostatočne konkrétne
označil za žalovaného (t.j. „Poľovnícky zväz L. X. X. H.“), nebol zapísaný do zákonom
určeného registra. Keďže takto označený subjekt nemal spôsobilosť mať práva a povinnosti,
nemal spôsobilosť byť účastníkom predmetného súdneho konania. Z dovolania nevyplýva, že
by žalobca spochybňoval tento záver súdov nižších stupňov. Niet pochýb, že v preskúmavanej
veci išlo teda už v momente začatia konania o prípad neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania.
Vzhľadom na to, že žalobca kvalifikovaným spôsobom označil za žalovaného toho,
kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, bolo potrebné konanie bez ďalšieho zastaviť. V takto vadne začatom konaní neprichádzala do úvahy ani žalobcom navrhovaná zámena
v osobe žalovaného (§ 92 ods. 4 O.s.p.).
Poučovaciu povinnosť v zmysle § 5 O.s.p. vymedzujú vždy konkrétne okolnosti
prejednávanej veci. Dovolateľ v danom prípade neopodstatnene súdom vytýka, že mu
neposkytli poučenie v zmysle uvedeného ustanovenia – zámena účastníkov na strane
žalovaného z procesného hľadiska neprichádzala do úvahy. Procesný postup súdov nižších
stupňov, ktorý bol v súlade so zákonom, nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p.
So zreteľom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že
dovolanie žalobcu nie je podľa § 239 O.s.p. a § 237 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolací súd odmietol dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní nebol žalobca procesne úspešný a nevzniklo mu právo na
náhradu trov konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. februára 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková