Najvyšší súd  

3 Cdo 69/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E  

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. J. G. a 2/ A. G., obom bývajúcich v B., proti žalovaným 1/ Ing. J. K. a 2/ J. K., obom bývajúcim v N., o zrušenie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde

Topoľčany pod sp. zn. 5 C 177/1997, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ zastúpených  

JUDr. PaedDr. I. P., PhD., MBA, advokátom so sídlom v B., proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre zo 14. decembra 2010 sp. zn. 11 Co 1/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 27. januára 2010 č.k. 5 C 177/1997-507 zrušil

podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti v katastrálnom území N.,

ktorá je na liste vlastníctva č. X. vedená ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X.

m² (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“), pričom a/ do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov

1/ a 2/ prikázal v geometrickom pláne (súčasť rozsudku) označené parcely č. X. – zastavané

plochy vo výmere X. m² a č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², b/ do bezpodielového

spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ prikázal v geometrickom pláne označenú parcelu č. X. –

zastavané plochy o výmere X. m², c/ do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ a 2/

v podiele 4/7 prikázal v geometrickom pláne označené parcely č. X. – zastavané plochy vo

výmere X. m² a č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², d/ do podielového spoluvlastníctva

žalovaných 1/ a 2/ v podiele 3/7 prikázal v geometrickom pláne označené parcely č. X. –

zastavané plochy vo výmere X. m² a č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m². Zároveň

rozhodol o trovách konania. Vychádzal z toho, že účastníci sú podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti, a to žalobcovia v podiele 4/7 a žalovaní v podiele 3/7. Keďže medzi

nimi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, rozhodol o tom

súd. Stotožnil sa pritom so spôsobom vyporiadania rozdelením spornej nehnuteľnosti, ktorý

uviedla znalkyňa Ing. I. Z. v geometrickom pláne tvoriacom súčasť znaleckého posudku  

č. 6/2008. Niektoré novo zamerané časti pôvodnej nehnuteľnosti prikázal do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ (parcely č. X. a č. X.), iné do bezpodielového

spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ (parcelu č. X.). Zároveň do podielového spoluvlastníctva

žalobcov a žalovaných (rešpektujúc výšku ich spoluvlastníckych podielov na spornej

nehnuteľnosti) prikázal novo zamerané parcely č. X. a č. X., ktorých úplné rozdelenie nebolo

dobre možné. Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a o trovách

účastníkov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.  

Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 14. apríla 2010  

sp. zn. 11 Co 1/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; zároveň rozhodol o trovách

odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne a v dostatočnom

rozsahu zistil skutkový stav veci a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Pokiaľ žalovaní

namietali, že nie je zabezpečený prístup na novo označené parcely č. X. a č. X., odvolací súd

uviedol, že ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že na predmetné časti pozemku je

možný prístup z miestnej komunikácie. V súvislosti s námietkou žalovaných spochybňujúcou

správnosť určenia veľkosti spoluvlastníckych podielov odvolací súd pripomenul, že táto

otázka už bola právoplatne vyriešená v samostatnom konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom

súde Topoľčany pod sp. zn. 6 C 80/2008; poznamenal, že vyriešením tejto otázky bol súd

v preskúmavanej veci viazaný. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil § 224

ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa, podali žalovaní dovolanie. Bez bližšej špecifikácie uviedli, že v konaní im bola odňatá

možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa ich názoru spočíva napadnuté

rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ku ktorému

došlo nedostatočným zohľadnením požiadavky na účelné využitie veci ako aj na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Súdom zvolený spôsob

vyporiadania zaniknutého spoluvlastníctva má za následok zamedzenie prístupu účastníkov

konania a tretích osôb k niektorým nehnuteľnostiam (stavbe a pozemkom) a tiež zníženie

hodnoty priľahlých parciel. V dovolaní podrobne rozobrali jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a hľadiská, ktorými sa súdy mali v súlade s § 142 ods. 1

Občianskeho zákonníka riadiť, ktoré ale v prejednávanej veci pri vyporiadaní dostatočne

nezohľadnili. Z uvedených dôvodov žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu

s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že v konaní bol riadne zistený

skutkový stav, ktorý súdy po právnej stránke správne posúdili. Poukázali na to, že

k žalovaným sa nikdy nesprávali násilne a súdy pri rozhodovaní správne prihliadli na účelné

využitie veci. Keďže v konaní nedošlo k vadám v zmysle § 237 O.s.p., navrhli dovolanie

žalovaných odmietnuť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, aj to však nie v každom prípade, ale iba ak

dovolanie výslovne pripúšťa zákon. Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára

účastníkovi konania procesnú možnosť, aby (výlučne) v mimoriadnych prípadoch, v ktorých

to zákon výslovne pripúšťa, spochybnil opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu

správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu prípadných vád

konania alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Dovolanie nie je v Občianskom

súdnom poriadku upravené ako „ďalšie odvolanie“. Dovolaním sa nemožno, a to ani

v prípade, že je procesne prípustné, úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd v dovolacom

konaní neposudzuje správnosť a úplnosť skutkových zistení ani správnosť vyhodnotenia

dôkazov. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu, aj so zreteľom na ktorú dovolací súd  

na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu dokazovanie nevykonáva (viď § 243a  

ods. 2 veta druhá O.s.p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa  

§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.

Dovolaním žalovaných nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Napadnutý rozsudok nie je ani

rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 3 O.s.p. Prípustnosť dovolania žalovaných preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd (ex offo) skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo  

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,  

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.

nenamietali a žiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Podľa názoru žalovaných im súdy v konaní odňali možnosť konať v zmysle § 237

písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je

procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. Dovolatelia bližšie nešpecifikovali, v čom podľa ich názoru táto vada spočíva a ako

k nej došlo. Dovolací súd skúmal, či procesný postup súdov vykazuje znaky takejto závažnej

procesnej vady, jej existencia ale zo spisu nevyplýva.

Formulácie obsiahnuté v dovolaní nevylučujú možnosť, že žalovaní zastavajú názor,

že v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom tretej osobe – vlastníkovi stavby

postavenej na parcele č. X., ktorý má vybudované prípojky inžinierskych sietí na tejto parcele,

pričom mu podľa názoru dovolateľov neboli zabezpečené rovnaké možnosti na uplatnenie

jeho práv, lebo nebol účastníkom daného konania. K tomu treba uviesť, že § 237 písm. f/

O.s.p. spája prípustnosť dovolania len s odňatím možnosti konať pred súdom tomu, kto bol

účastníkom konania. Dovolateľmi označená tretia osoba nebola však účastníkom daného

konania. Navyše, podľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je z hľadiska tohto

ustanovenia relevantná len procesná vada spôsobujúca ujmu samotnému dovolateľovi, a nie

subjektom odlišným od dovolateľa. Skutočnosť, z ktorej dovolatelia vyvodzujú procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., preto prípustnosť ich dovolania nezakladá.

K námietke dovolateľov, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. I keď je nesprávne právne posúdenie

veci relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie  

(viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (viď tiež rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn.

3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn.

7 Cdo 26/2010).

Vzhľadom na to, že procesná prípustnosť dovolania žalovaných nevyplýva

z ustanovení § 238 a § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky ich mimoriadny

opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/

O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať otázkou vecnej

správnosti napadnutého rozsudku.  

V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešným žalobcom právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovaným, ktorí   úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224  

ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcom náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.  

a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.  

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011  

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková