Najvyšší súd
3 Cdo 69/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. J. G. a 2/ A. G., obom bývajúcich v B., proti žalovaným 1/ Ing. J. K. a 2/ J. K., obom bývajúcim v N., o zrušenie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde
Topoľčany pod sp. zn. 5 C 177/1997, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ zastúpených
JUDr. PaedDr. I. P., PhD., MBA, advokátom so sídlom v B., proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre zo 14. decembra 2010 sp. zn. 11 Co 1/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 27. januára 2010 č.k. 5 C 177/1997-507 zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti v katastrálnom území N.,
ktorá je na liste vlastníctva č. X. vedená ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X.
m² (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“), pričom a/ do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov
1/ a 2/ prikázal v geometrickom pláne (súčasť rozsudku) označené parcely č. X. – zastavané
plochy vo výmere X. m² a č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², b/ do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ prikázal v geometrickom pláne označenú parcelu č. X. –
zastavané plochy o výmere X. m², c/ do podielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ a 2/
v podiele 4/7 prikázal v geometrickom pláne označené parcely č. X. – zastavané plochy vo
výmere X. m² a č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m², d/ do podielového spoluvlastníctva
žalovaných 1/ a 2/ v podiele 3/7 prikázal v geometrickom pláne označené parcely č. X. –
zastavané plochy vo výmere X. m² a č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m². Zároveň
rozhodol o trovách konania. Vychádzal z toho, že účastníci sú podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti, a to žalobcovia v podiele 4/7 a žalovaní v podiele 3/7. Keďže medzi
nimi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, rozhodol o tom
súd. Stotožnil sa pritom so spôsobom vyporiadania rozdelením spornej nehnuteľnosti, ktorý
uviedla znalkyňa Ing. I. Z. v geometrickom pláne tvoriacom súčasť znaleckého posudku
č. 6/2008. Niektoré novo zamerané časti pôvodnej nehnuteľnosti prikázal do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ (parcely č. X. a č. X.), iné do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ (parcelu č. X.). Zároveň do podielového spoluvlastníctva
žalobcov a žalovaných (rešpektujúc výšku ich spoluvlastníckych podielov na spornej
nehnuteľnosti) prikázal novo zamerané parcely č. X. a č. X., ktorých úplné rozdelenie nebolo
dobre možné. Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a o trovách
účastníkov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 14. apríla 2010
sp. zn. 11 Co 1/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; zároveň rozhodol o trovách
odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne a v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Pokiaľ žalovaní
namietali, že nie je zabezpečený prístup na novo označené parcely č. X. a č. X., odvolací súd
uviedol, že ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že na predmetné časti pozemku je
možný prístup z miestnej komunikácie. V súvislosti s námietkou žalovaných spochybňujúcou
správnosť určenia veľkosti spoluvlastníckych podielov odvolací súd pripomenul, že táto
otázka už bola právoplatne vyriešená v samostatnom konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom
súde Topoľčany pod sp. zn. 6 C 80/2008; poznamenal, že vyriešením tejto otázky bol súd
v preskúmavanej veci viazaný. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa, podali žalovaní dovolanie. Bez bližšej špecifikácie uviedli, že v konaní im bola odňatá
možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa ich názoru spočíva napadnuté
rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ku ktorému
došlo nedostatočným zohľadnením požiadavky na účelné využitie veci ako aj na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Súdom zvolený spôsob
vyporiadania zaniknutého spoluvlastníctva má za následok zamedzenie prístupu účastníkov
konania a tretích osôb k niektorým nehnuteľnostiam (stavbe a pozemkom) a tiež zníženie
hodnoty priľahlých parciel. V dovolaní podrobne rozobrali jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a hľadiská, ktorými sa súdy mali v súlade s § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka riadiť, ktoré ale v prejednávanej veci pri vyporiadaní dostatočne
nezohľadnili. Z uvedených dôvodov žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu
s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že v konaní bol riadne zistený
skutkový stav, ktorý súdy po právnej stránke správne posúdili. Poukázali na to, že
k žalovaným sa nikdy nesprávali násilne a súdy pri rozhodovaní správne prihliadli na účelné
využitie veci. Keďže v konaní nedošlo k vadám v zmysle § 237 O.s.p., navrhli dovolanie
žalovaných odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť
(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, aj to však nie v každom prípade, ale iba ak
dovolanie výslovne pripúšťa zákon. Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára
účastníkovi konania procesnú možnosť, aby (výlučne) v mimoriadnych prípadoch, v ktorých
to zákon výslovne pripúšťa, spochybnil opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu
správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu prípadných vád
konania alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia. Dovolanie nie je v Občianskom
súdnom poriadku upravené ako „ďalšie odvolanie“. Dovolaním sa nemožno, a to ani
v prípade, že je procesne prípustné, úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov
nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd v dovolacom
konaní neposudzuje správnosť a úplnosť skutkových zistení ani správnosť vyhodnotenia
dôkazov. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu, aj so zreteľom na ktorú dovolací súd
na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu dokazovanie nevykonáva (viď § 243a
ods. 2 veta druhá O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Dovolaním žalovaných nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238
ods. 1 O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny
názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Napadnutý rozsudok nie je ani
rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 3 O.s.p. Prípustnosť dovolania žalovaných preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd (ex offo) skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
nenamietali a žiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Podľa názoru žalovaných im súdy v konaní odňali možnosť konať v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je
procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka
občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv. Dovolatelia bližšie nešpecifikovali, v čom podľa ich názoru táto vada spočíva a ako
k nej došlo. Dovolací súd skúmal, či procesný postup súdov vykazuje znaky takejto závažnej
procesnej vady, jej existencia ale zo spisu nevyplýva.
Formulácie obsiahnuté v dovolaní nevylučujú možnosť, že žalovaní zastavajú názor,
že v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom tretej osobe – vlastníkovi stavby
postavenej na parcele č. X., ktorý má vybudované prípojky inžinierskych sietí na tejto parcele,
pričom mu podľa názoru dovolateľov neboli zabezpečené rovnaké možnosti na uplatnenie
jeho práv, lebo nebol účastníkom daného konania. K tomu treba uviesť, že § 237 písm. f/
O.s.p. spája prípustnosť dovolania len s odňatím možnosti konať pred súdom tomu, kto bol
účastníkom konania. Dovolateľmi označená tretia osoba nebola však účastníkom daného
konania. Navyše, podľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je z hľadiska tohto
ustanovenia relevantná len procesná vada spôsobujúca ujmu samotnému dovolateľovi, a nie
subjektom odlišným od dovolateľa. Skutočnosť, z ktorej dovolatelia vyvodzujú procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., preto prípustnosť ich dovolania nezakladá.
K námietke dovolateľov, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. I keď je nesprávne právne posúdenie
veci relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie
(viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (viď tiež rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn.
3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn.
7 Cdo 26/2010).
Vzhľadom na to, že procesná prípustnosť dovolania žalovaných nevyplýva
z ustanovení § 238 a § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky ich mimoriadny
opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať otázkou vecnej
správnosti napadnutého rozsudku.
V dovolacom konaní vzniklo procesne úspešným žalobcom právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcom náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková