3 Cdo 67/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Slovenskej republiky, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36,

zastúpeným JUDr. J. M., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ E. Š., bývajúcej v B.,

2/ T. K., bývajúcej v B.B., za účasti vedľajších účastníkov na strane žalobkyne F. M. a Z. M.,

bývajúcich v B., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn.  

27 C 35/2010, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. januára

2012 sp. zn. 6 Co 237/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e  

Okresný súd Malacky rozsudkom zo 7. septembra 2011 č.k. 27 C 35/2010-222

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že pozemky v katastrálnom území B.

(parcela č. X. – trvalé trávne porasty vo výmere X. m2, parcela č. X. – orná pôda vo výmere

X. m2, parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m2, parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m2,

parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m2, parcela   č. X. – orná pôda vo výmere X. m2

parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m2) sú v jej vlastníctve, správe Slovenského

pozemkového fondu. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol o trovách konania.

Na odvolanie žalobkyne a vedľajších účastníkov Krajský súd v Bratislave rozsudkom

z 30. januára 2012 sp. zn. 6 Co 237/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

ako vecne správny; rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom uviedla, že súdy

sa vecou a ňou v konaní uplatnenými argumentmi nezaoberali vôbec (resp. len okrajovo)

a vec nesprávne právne posúdili, čo podľa názoru žalobkyne viedlo k odňatiu jej možnosti  

pred súdom konať a založilo prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z týchto

dôvodov žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal,  

či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote. Pri posudzovaní včasnosti podania

dovolania vychádzal dovolací súd predovšetkým z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa

ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Vzal na zreteľ tiež § 240 ods. 2

O.s.p., v zmysle ktorého zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť; lehota je však

zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Zohľadnil

tiež § 57 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo

k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca;  

ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty

najbližší nasledujúci pracovný deň.

V preskúmavanej veci zo spisu vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 30. januára 2012 sp. zn. 6 Co 237/2011 bol účastníkom doručovaný poštou. Z doručeniek,

ktoré sú pripojené k pokynu na doručenie tohto rozhodnutia (č.l. 262 spisu) vyplýva, že

právnej zástupkyni žalovaných bol rozsudok doručený 3. februára 2012 a právnemu

zástupcovi vedľajších účastníkov 6. februára 2012. Právnemu zástupcovi žalobkyne bol

uvedený rozsudok doručovaný do vlastných rúk najskôr 2. februára 2012. Vzhľadom  

na neúspech tohto pokusu o doručenie bol tento rozsudok znovu doručovaný 3. februára 2012;

keďže aj druhý pokus o doručenie bol neúspešný, bola zásielka uložená v ten istý deň  

na pošte. Právny zástupca žalobkyne prevzal túto zásielku osobne na pošte 8. februára 2012.

Keďže právnemu zástupcovi žalobkyne bol rozsudok odvolacieho súdu doručený  

8. februára 2012, lehota jedného mesiaca na podanie dovolania uplynula 8. marca 2012

(štvrtok). To znamená, že dovolanie žalobkyne podané na pošte 13. marca 2012, bolo podané

po uplynutí lehoty na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.).  

Vzhľadom na uvedené odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. So zreteľom  

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal otázkou vecnej opodstatnenosti tohto opravného

prostriedku.  

Žalobkyňa nebola v dovolacom konaní procesne úspešná. Právo na náhradu trov

konania vzniklo žalovaným (§ 243b ods. 5 O.s.p. v   spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142  

ods. 1 O.s.p.); dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali

návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

  Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. apríla 2012  

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková