Najvyšší súd  

3 Cdo 63/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. B., bývajúcej v Š., proti žalovanému S., s.r.o. so sídlom v Š., IČO: X., zastúpenému JUDr. J. P., advokátom so

sídlom v Š., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde

Nové Zámky pod sp. zn. 16 C 57/2004, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 19. októbra 2011 sp. zn. 5 Co 257/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 24. júna 2010 č.k. 16 C 57/2004-410 určil, že

nehnuteľnosť v katastrálnom území Š., parcela číslo X. - zastavaná plocha o výmere X. m²

ako novovytvorená parcela podľa geometrického plánu č. X. zo dňa 8. júna 2009, tvoriaceho

súčasť rozsudku (ďalej len „nehnuteľnosť“), patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne

a rozhodol o náhrade trov konania účastníkov a štátu. Rozhodnutie odôvodnil existenciou

naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

pretože iným spôsobom žalobkyňa nemôže odstrániť stav právnej neistoty a dosiahnuť

zosúladenie ňou tvrdeného právneho stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

Rozhodol tak po zistení, že žalobkyňa nehnuteľnosť zameranú geometrickým plánom ako

novovytvorenú parcelu č. X. o výmere X. m² dobromyseľne užívala od roku 1981 na základe

darovacej zmluvy registrovanej pod č. X. a k tejto nehnuteľnosti nadobudla vlastnícke právo

vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nehnuteľnosť dobromyseľne a nerušene užívala počas 10 ročnej vydržacej doby. O trovách konania   súd

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 19. októbra 2011 sp. zn.  

5 Co 257/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách

odvolacieho konania. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa z jeho vecne správnych

dôvodov potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že znížená

výmera parciel darovaných a užívaných žalobkyňou (o X. m²) ale nezapísaná v katastri

nehnuteľností, bola zistená až v roku 2000 v súvislosti s tvorbou Základnej mapy veľkej

mierky (ZMVM). Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobkyne uviedol, že žalobkyňa tak pri

vstupe do držby nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy z roku 1982 bola dobromyseľná,

ako aj v celom ďalšom priebehu vydržacej doby. V užívaní nehnuteľnosti nebola rušená

žalovaným a dňa 1. januára 1992 uplynula vydržacia doba, kedy žalobkyňa k nehnuteľnosti

nadobudla vlastnícke právo vydržaním. K námietke žalovaného o prekročení poučovacej

povinnosti súdom prvého stupňa pri odstraňovaní vád žaloby odvolací súd uviedol, že výzvu

žalobkyni na úpravu žalobného petitu s poučením, ktoré vady žalobného petitu má odstrániť,

nemožno považovať za prekročenie poučovacej povinnosti podľa § 5 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.  

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný, ktorý žiadal napadnutý

rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne ho žiadal napadnutý rozsudok zrušiť  

a konanie zastaviť. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

O.s.p. Namietal nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorý odôvodnil svoje predchádzajúce

zrušujúce uznesenie ustanoveniami zákona, ktoré nemohol použiť a v rozpore s § 5 ods. 1

O.s.p. uložil okresnému súdu povinnosť poskytnúť žalobkyni poučenie o úprave petitu

s prihliadnutím aj na záver znaleckého posudku č. 2/2009 a geometrického plánu č. X.. Týmto

postupom došlo k prekročeniu poučovacej povinnosti súdu (R 20/1994), pretože poučenie

žalobkyne sa netýkalo len podmienok, spôsobu a účinkov výkonu jej práv a povinností

výlučne procesnej povahy, ale aj hmotnoprávnych podmienok uplatňovaného nároku. Súdy

tiež porušili zásadu hodnotenia dôkazov a samotné dôkazy nesprávne hodnotili. Žalovaný tiež

namietal nesprávne právne posúdenie otázky dobromyseľnosti držby nehnuteľnosti

žalobkyňou, nejednoznačné vymedzenie plynutia vydržacej doby ako aj otázky nadobudnutia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobkyňou.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že obsah dovolania je totožný  

s   odvolaním žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa, pričom s argumentmi v ňom

uvedenými sa už podrobne vyporiadal odvolací súd. Preto navrhla dovolanie odmietnuť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241  

ods. 1 O.s.p.), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa  

§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.  

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa  

§ 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani

z § 238 ods. 3 O.s.p.

Vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či procesná prípustnosť

dovolania nevyplýva z § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,  

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ vyššie uvedené procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.

nenamietal a žiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Preto ani z vyššie

uvedených ustanovení nevyplýva prípustnosť dovolania žalovaného.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ súdom vytýka prekročenie rozsahu  

poučovacej povinnosti v zmysle § 5 O.s.p., keď odvolací súd vo svojom predchádzajúcom

zrušujúcom uznesení (ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 26. októbra

2009 č.k. 16 C 57/2004-319) uložil okresnému súdu povinnosť podľa § 5 ods. 1 O.s.p. poučiť

žalobkyňu s prihliadnutím na záver znaleckého posudku č. 2/2009 a geometrického plánu  

č. X. konkretizovať petit žaloby s poukazom na § 95 ods. 1 O.s.p. Uvedenú námietku dovolací

súd považuje na neopodstatnenú, pretože vytýka nesprávny postup odvolacieho súdu

v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý predmetným dovolaním nie je napadnutý.

Odvolací súd aj v dovolaním napadnutom rozsudku zaujal správny názor na totožnú

námietku žalovaného o vytýkanom prekročení poučovacej povinnosti v jeho odvolaní,

s ktorým sa dovolací súd stotožňuje. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedená námietka nie  

je vadou v zmysle § 237 O.s.p. zakladajúcou prípustnosť dovolania proti napadnutému

rozsudku odvolacieho súdu.  

Dovolateľ v dovolaní tiež namietal, že konanie je postihnuté   tzv. inou vadou podľa  

§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., majúcou za následok nesprávne rozhodnutie veci, ktorú ale

skutkovo nevymedzil. Pokiaľ zastával názor, že touto inou vadou je ním opakovane tvrdené

prekročenie poučovacej povinnosti žalobkyne súdmi nad rámec § 5 O.s.p., treba uviesť, že

procesnú vadu tejto povahy treba považovať za relevantný dovolací dôvod, ktorý možno

úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní; sama takáto vada ale procesnú prípustnosť

dovolania nezakladá. I keby teda prípadne v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k procesnej vade (procesným vadám) subsumovateľnej pod uvedené ustanovenie, nezakladalo

by to prípustnosť dovolania žalovaného. Pre prípad, že namieta neúplnosť skutkových zistení súdov (prehliadnutie, nezohľadnenie alebo nedostatočné zohľadnenie určitých skutočností,

ktoré zo svojho pohľadu považuje za rozhodujúce), môže ísť o námietku, že v konaní došlo

k takejto „inej procesnej vade“. Aj v súvislosti s tým treba ale zopakovať, že s výskytom tejto

procesnej vady, i keby k nej došlo (dovolací súd vec z tohto aspektu neskúmal), Občiansky

súdny poriadok nespája prípustnosť dovolania.

Formulácie obsiahnuté v dovolaní svedčia tiež o tom, že dovolateľ spochybňuje

správnosť procesu hodnotenia vykonaných dôkazov. K tomu dovolací súd uvádza, že

nesprávnosť hodnotenia dôkazov nie je dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

§ 237 O.s.p. (R 42/1993). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

Dovolanie je tiež odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1

písm. c/ O.s.p.) v otázke dobromyseľnosti držby spornej nehnuteľnosti (resp. jej časti)

žalobkyňou, doby vydržania i spôsobu nadobudnutia vlastníctva. Právnym posúdením  

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci  

je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny

právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací

dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách

konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy

(ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy  

až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Žalovaný v dovolaní napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov

prvostupňového i odvolacieho konania. Tieto výroky, i keď tvoriace súčasť rozsudku, majú

povahu uznesenia (viď § 167 ods. 1 O.s.p). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

o náhrade trov konania je ale v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné. Prípustnosť dovolania žalovaného v tejto časti by mohla založiť iba procesná vada konania uvedená  

v § 237 O.s.p. (viď R 117/1999), vada tejto povahy ale v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že rozsudok odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnený,

že odvolací súd sa nevyporiadal s jeho námietkami, namieta existenciu procesnej vady

uvedenej v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (viď R 111/1998). Takáto vada môže byť úspešne

uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 84/2012, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010,  

6 Cdo 134/2010 a 7 Cdo 36/2011). Ide o vadu, ktorá je považovaná za relevantný dovolací

dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), prípustnosť dovolania ale nezakladá; v danom prípade

bola uplatnená v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného  

je procesne neprípustné. Vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolania.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov tohto

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2013  

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková