Najvyšší súd
3 Cdo 63/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. B., bývajúcej v Š., proti žalovanému S., s.r.o. so sídlom v Š., IČO: X., zastúpenému JUDr. J. P., advokátom so
sídlom v Š., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde
Nové Zámky pod sp. zn. 16 C 57/2004, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre z 19. októbra 2011 sp. zn. 5 Co 257/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 24. júna 2010 č.k. 16 C 57/2004-410 určil, že
nehnuteľnosť v katastrálnom území Š., parcela číslo X. - zastavaná plocha o výmere X. m²
ako novovytvorená parcela podľa geometrického plánu č. X. zo dňa 8. júna 2009, tvoriaceho
súčasť rozsudku (ďalej len „nehnuteľnosť“), patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne
a rozhodol o náhrade trov konania účastníkov a štátu. Rozhodnutie odôvodnil existenciou
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
pretože iným spôsobom žalobkyňa nemôže odstrániť stav právnej neistoty a dosiahnuť
zosúladenie ňou tvrdeného právneho stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.
Rozhodol tak po zistení, že žalobkyňa nehnuteľnosť zameranú geometrickým plánom ako
novovytvorenú parcelu č. X. o výmere X. m² dobromyseľne užívala od roku 1981 na základe
darovacej zmluvy registrovanej pod č. X. a k tejto nehnuteľnosti nadobudla vlastnícke právo
vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nehnuteľnosť dobromyseľne a nerušene užívala počas 10 ročnej vydržacej doby. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 19. októbra 2011 sp. zn.
5 Co 257/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách
odvolacieho konania. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa z jeho vecne správnych
dôvodov potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že znížená
výmera parciel darovaných a užívaných žalobkyňou (o X. m²) ale nezapísaná v katastri
nehnuteľností, bola zistená až v roku 2000 v súvislosti s tvorbou Základnej mapy veľkej
mierky (ZMVM). Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobkyne uviedol, že žalobkyňa tak pri
vstupe do držby nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy z roku 1982 bola dobromyseľná,
ako aj v celom ďalšom priebehu vydržacej doby. V užívaní nehnuteľnosti nebola rušená
žalovaným a dňa 1. januára 1992 uplynula vydržacia doba, kedy žalobkyňa k nehnuteľnosti
nadobudla vlastnícke právo vydržaním. K námietke žalovaného o prekročení poučovacej
povinnosti súdom prvého stupňa pri odstraňovaní vád žaloby odvolací súd uviedol, že výzvu
žalobkyni na úpravu žalobného petitu s poučením, ktoré vady žalobného petitu má odstrániť,
nemožno považovať za prekročenie poučovacej povinnosti podľa § 5 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne ho žiadal napadnutý rozsudok zrušiť
a konanie zastaviť. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/
O.s.p. Namietal nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorý odôvodnil svoje predchádzajúce
zrušujúce uznesenie ustanoveniami zákona, ktoré nemohol použiť a v rozpore s § 5 ods. 1
O.s.p. uložil okresnému súdu povinnosť poskytnúť žalobkyni poučenie o úprave petitu
s prihliadnutím aj na záver znaleckého posudku č. 2/2009 a geometrického plánu č. X.. Týmto
postupom došlo k prekročeniu poučovacej povinnosti súdu (R 20/1994), pretože poučenie
žalobkyne sa netýkalo len podmienok, spôsobu a účinkov výkonu jej práv a povinností
výlučne procesnej povahy, ale aj hmotnoprávnych podmienok uplatňovaného nároku. Súdy
tiež porušili zásadu hodnotenia dôkazov a samotné dôkazy nesprávne hodnotili. Žalovaný tiež
namietal nesprávne právne posúdenie otázky dobromyseľnosti držby nehnuteľnosti
žalobkyňou, nejednoznačné vymedzenie plynutia vydržacej doby ako aj otázky nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobkyňou.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že obsah dovolania je totožný
s odvolaním žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa, pričom s argumentmi v ňom
uvedenými sa už podrobne vyporiadal odvolací súd. Preto navrhla dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či procesná prípustnosť
dovolania nevyplýva z § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca
alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ vyššie uvedené procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
nenamietal a žiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Preto ani z vyššie
uvedených ustanovení nevyplýva prípustnosť dovolania žalovaného.
Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ súdom vytýka prekročenie rozsahu
poučovacej povinnosti v zmysle § 5 O.s.p., keď odvolací súd vo svojom predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení (ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 26. októbra
2009 č.k. 16 C 57/2004-319) uložil okresnému súdu povinnosť podľa § 5 ods. 1 O.s.p. poučiť
žalobkyňu s prihliadnutím na záver znaleckého posudku č. 2/2009 a geometrického plánu
č. X. konkretizovať petit žaloby s poukazom na § 95 ods. 1 O.s.p. Uvedenú námietku dovolací
súd považuje na neopodstatnenú, pretože vytýka nesprávny postup odvolacieho súdu
v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý predmetným dovolaním nie je napadnutý.
Odvolací súd aj v dovolaním napadnutom rozsudku zaujal správny názor na totožnú
námietku žalovaného o vytýkanom prekročení poučovacej povinnosti v jeho odvolaní,
s ktorým sa dovolací súd stotožňuje. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedená námietka nie
je vadou v zmysle § 237 O.s.p. zakladajúcou prípustnosť dovolania proti napadnutému
rozsudku odvolacieho súdu.
Dovolateľ v dovolaní tiež namietal, že konanie je postihnuté tzv. inou vadou podľa
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., majúcou za následok nesprávne rozhodnutie veci, ktorú ale
skutkovo nevymedzil. Pokiaľ zastával názor, že touto inou vadou je ním opakovane tvrdené
prekročenie poučovacej povinnosti žalobkyne súdmi nad rámec § 5 O.s.p., treba uviesť, že
procesnú vadu tejto povahy treba považovať za relevantný dovolací dôvod, ktorý možno
úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní; sama takáto vada ale procesnú prípustnosť
dovolania nezakladá. I keby teda prípadne v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k procesnej vade (procesným vadám) subsumovateľnej pod uvedené ustanovenie, nezakladalo
by to prípustnosť dovolania žalovaného. Pre prípad, že namieta neúplnosť skutkových zistení súdov (prehliadnutie, nezohľadnenie alebo nedostatočné zohľadnenie určitých skutočností,
ktoré zo svojho pohľadu považuje za rozhodujúce), môže ísť o námietku, že v konaní došlo
k takejto „inej procesnej vade“. Aj v súvislosti s tým treba ale zopakovať, že s výskytom tejto
procesnej vady, i keby k nej došlo (dovolací súd vec z tohto aspektu neskúmal), Občiansky
súdny poriadok nespája prípustnosť dovolania.
Formulácie obsiahnuté v dovolaní svedčia tiež o tom, že dovolateľ spochybňuje
správnosť procesu hodnotenia vykonaných dôkazov. K tomu dovolací súd uvádza, že
nesprávnosť hodnotenia dôkazov nie je dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa
§ 237 O.s.p. (R 42/1993). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
Dovolanie je tiež odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1
písm. c/ O.s.p.) v otázke dobromyseľnosti držby spornej nehnuteľnosti (resp. jej časti)
žalobkyňou, doby vydržania i spôsobu nadobudnutia vlastníctva. Právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací
dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách
konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy
(ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy
až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
Žalovaný v dovolaní napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov
prvostupňového i odvolacieho konania. Tieto výroky, i keď tvoriace súčasť rozsudku, majú
povahu uznesenia (viď § 167 ods. 1 O.s.p). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu
o náhrade trov konania je ale v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné. Prípustnosť dovolania žalovaného v tejto časti by mohla založiť iba procesná vada konania uvedená
v § 237 O.s.p. (viď R 117/1999), vada tejto povahy ale v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že rozsudok odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnený,
že odvolací súd sa nevyporiadal s jeho námietkami, namieta existenciu procesnej vady
uvedenej v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (viď R 111/1998). Takáto vada môže byť úspešne
uplatnená len v procesne prípustnom dovolaní (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 84/2012, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010,
6 Cdo 134/2010 a 7 Cdo 36/2011). Ide o vadu, ktorá je považovaná za relevantný dovolací
dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), prípustnosť dovolania ale nezakladá; v danom prípade
bola uplatnená v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného
je procesne neprípustné. Vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal opodstatnenosť dovolania.
V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov tohto
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. februára 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková