3 Cdo 61/2012

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   3 Co 2/2012

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. Š., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. Z. H., advokátkou so sídlom v Ž., proti žalovanému M. K., bývajúcemu v Č., o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.   7 C 133/2010, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 21. septembra 2011 sp. zn. 7 Co 220/2011 a na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 25. januára 2012 sp. zn. 7 Co 220/2011, takto

r o z h o d o l :

1. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 21. septembra 2011 sp. zn.   7 Co 220/2011 o d m i e t a.

2. Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 25. januára 2012 sp. zn. 7 Co 220/2011 z a s t a v u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

  1. Okresný súd Žilina rozsudkom z 30. marca 2011 č.k. 7 C 133/2010-85 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2 000 € s príslušenstvom z dôvodu, že ho žalovaný 29. novembra 2009 bezdôvodne fyzicky napadol v priestoroch ÚVTOS Dubnica nad Váhom, čím mu spôsobil ujmu na zdraví, ako aj morálnu a materiálnu ujmu. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie; vec je v odvolacom konaní vedená na Krajskom súde v Žilne pod sp. zn. 7 Co 220/2011.

3 Co 2/2012

Krajský súd v Žiline uznesením z 21. septembra 2011 sp. zn. 7 Co 220/2011 nepripustil zmenu žaloby, doručenú krajskému súdu 19. mája 2011, spočívajúcu v doplnení žalobného petitu o uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi za jeho konanie. Bol toho názoru, že v danom prípade by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (§ 95 ods. 2 O.s.p.), nakoľko v odvolacom konaní by nebolo možné doplniť dokazovanie; zmenená žaloba by nebola prejednaná v dvojstupňovom konaní.

Uvedené uznesenie Krajského súdu v Žiline napadol žalobca dovolaním, v ktorom namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako i že odvolací súd nesprávne vec po právnej stránke posúdil. Bol toho názoru, že dôvod, pre ktorý odvolací súd zmenu žaloby nepripustil - potreba doplnenia dokazovania, nie je daný a je možné o zmenenej žalobe rozhodnúť. Žiadal, aby dovolací súd zmenil uznesenie odvolacieho súdu a ním navrhovanú zmenu žaloby pripustil.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241   ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ   to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu   3 Co 2/2012

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Žalobca napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým tento nepripustil zmenu žaloby. V danej veci sa nejedná o prípad predpokladaný v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., preto dovolanie nie je prípustné. Prípustnosť tohto opravného prostriedku dovolateľa   by prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. Na vady tejto povahy je dovolací súd povinný prihliadnuť bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v dovolaní namietané (§ 242 ods. 1 O.s.p.).

V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. nenamietal a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľ namietal, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.   je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že žalobca procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodzuje z toho, že odvolací súd nesprávne posúdil dôvodnosť jeho návrhu   na pripustenie zmeny žaloby (§ 95 O.s.p.). Takáto námietka sa z obsahového hľadiska týka nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Nesprávne právne posúdenie veci 3 Co 2/2012

však nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Právne posúdenie veci súdom   je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p., pretože právnym posudzovaním súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení. Úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe (§ 95 ods. 2 O.s.p.), súvisí s predbežným hodnotením dôkazov   a je výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania z hľadiska procesnej vady konania v zmysle § 237   písm. f/ O.s.p. nemôže preskúmavať správnosť tejto úvahy súdu (viď aj R 52/2012).

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline   z 21. septembra 2011 sp. zn. 7 Co 220/2011 podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, sa nemohol zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

2. Krajský súd v Žiline uznesením z 25. januára 2012 sp. zn. 7 Co 220/2011 zamietol žiadosť advokátky JUDr. Z. H. o zbavenie povinnosti vykonávať právne zastupovanie ako ustanovený právny zástupca z radov advokátov. V odôvodnení uviedol, že nebol zistený žiaden dôvod, ktorý by odôvodňoval zrušenie zastupovania žalobcu menovanou advokátkou v dovolacom konaní, vrátane narušenia dôvery medzi advokátkou a klientom. Za taký dôvod nepovažoval ani zastupovanie menovanou advokátkou obžalovaného M. B. v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1 T 61/2008, nakoľko medzi prejednávanou vecou a uvedenou trestnou vecou nie je skutková súvislosť; v trestnej veci žalobca vystupuje ako svedok a zástupca poškodenej.

Uvedené uznesenie Krajského súdu v Žiline napadol žalobca odvolaním, v ktorom uviedol, že tento súd rozhodol v rozpore so zákonom a neprihliadol na konflikt záujmov. Žiadal, aby mu ako zástupca bolo ustanovené Centrum právnej pomoci.

3 Co 2/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktoré je napadnuté odvolaním, je spôsobilým predmetom tohto opravného prostriedku. Dospel k záveru, že vo veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a že vzhľadom na to treba konanie o odvolaní navrhovateľa zastaviť.

Podľa § 201 prvá veta O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 25. januára 2012 sp. zn. 7 Co 220/2011 nie   je rozhodnutím vydaným v prvom stupni; proti takému rozhodnutiu odvolanie nie   je prípustné.

Keďže odvolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie odvolania smerujúceho proti uzneseniu iného než prvostupňového súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, dôsledkom ktorého musí byť vždy zastavenie konania, v danom prípade podľa § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia

3. V dovolacom ani odvolacom konaní nebol žalobca procesne úspešný a právo   na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení   s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, lebo nepodal návrh na ich náhradu (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. mája 2012

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková