3Cdo/6/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ľ. N., bývajúceho v C., proti žalovanej H. pro, s. r. o. so sídlom v Q., U G.. 719, IČO: XX XXX 628, zastúpenej JUDr. Michalom M., advokátom so sídlom v Turzovke, Pod H.. XX, o zaplatenie 1 913,66 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Q. pod sp. zn. 7 C XXX/2016, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 21. marca 2019 sp. zn. 10 Co XX/2019, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Čadca (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom pre zmeškanie z 5. decembra 2017 č. k. 7 C 106/2016-91 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1 913,66 € spolu s príslušenstvom (špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozsudku); rozhodol tiež o náhrade trov a povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok.

2. Žalovaná podala návrh na zrušenie uvedeného rozsudku [§ 277 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]. Súd prvej inštancie zamietol tento jej návrh uznesením z 3. augusta 2018 č. k. 7 C 106/2016-101, ktoré napadla žalovaná odvolaním.

3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 21. marca 2019 sp. zn. 10 Co 68/2019 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 387 CSP).

4. Žalovaná napadla toto potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu dovolaním, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f/ CSP tvrdiac, že jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) uvádza nasledovné:

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 236/2016, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 16/2017, uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 9.1. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma najprv, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. 9.2. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

10. V danom prípade dovolanie žalovanej smeruje proti uzneseniu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie zamietajúce návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. 10.1. Rozhodnutím vo veci samej sa rozumie meritórne rozhodnutie o žalobou uplatnenom nároku (8 Cdo 71/2019); v danom prípade je rozhodnutím vo veci samej právoplatný rozsudok pre zmeškanie. 10.2. Rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je rozhodnutie, ktorým sa konanie o žalobou uplatnenom nároku skončilo bez vecného prejednania žaloby (5 Cdo 172/2018, 5 Cdo 18/2019). 10.3. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalovanej nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, ani proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. Podaným dovolaním je napadnuté procesné rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania v zmysle § 420 písm. f/ CSP (porovnaj obdobne 7 Cdo 236/2019).

11. Najvyšší súd po prijatí záveru, že dovolanie žalovanej nie je v zmysle § 420 písm. f/ CSP prípustné, odmietol tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 447 písm. c/ CSP bez toho, aby skúmal, či v konaní došlo k procesnej nesprávnosti namietanej v dovolaní.

12. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.