3 Cdo 57/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného J., podnikajúceho pod obchodným menom J., so sídlom v S., zastúpeného JUDr. V., advokátkou so sídlom v S., proti povinnému I., bývajúcemu v S., o vymoženie 1 315,21 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 3 Er 234/2006, o dovolaní povinného, I., M. a M., všetkých bývajúcich v S. a zastúpených JUDr. M., advokátkou so sídlom v T., proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa z 2. apríla 2009 č.k. 3 Er 234/2006-76, takto
r o z h o d o l :
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
Oprávnenému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 2. apríla 2009 č.k. 3 Er 234/2006-76 nepovolil odklad exekúcie vedenej proti povinnému súdnym exekútorom JUDr. M. pod sp. zn. Ex 428/2006. Uvedené uznesenie napadli dovolaním povinný a jeho manželka a deti. Aj po poučení súdom trvali na dovolaní, ktoré doplnili podaním z 20. januára 2010 bližšie vysvetľujúcim dôvody ich mimoriadneho opravného prostriedku.
Oprávnený navrhol dovolanie „zamietnuť“.
Pri rozhodovaní o dovolaní vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ ustanovenie § 236 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník konania môže dovolaním napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.).
Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý musí mať za následok zastavenie konania (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.).
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým súd prvého stupňa nevyhovel návrhu povinného na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Napadnuté je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré (viď vyššie) nie je spôsobilým predmetom dovolania. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní zastavil.
Dovolatelia z procesného hľadiska zavinili, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť a vznikla im povinnosť nahradiť oprávnenému trovy tohto konania. Dovolací súd nepriznal oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na rozhodnutie o priznaní ich náhrady (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. apríla 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková