3Cdo/55/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalujúceho Novozámockého bytového družstva so sídlom v Nových Zámkoch, Nábrežná 22, proti žalovaným 1/ U. E. a 2/ W. E., obom trvale bytom v A. N., I. XX, o zaplatenie 978,80 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13C/198/2013, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. marca 2019 sp. zn. 25Co/115/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalujúcemu náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. marca 2018 č. k. 13C/198/2013-480 zamietol žalobu, ktorou sa žalujúce na žalovaných domáhalo zaplatenia 978,80 € titulom neuhradených preddavkov do fondu opráv, rozhodol tiež o nároku žalovaných na náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalujúceho rozsudkom z 13. marca 2019 sp. zn. 25Co/115/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákonov č. 87/2017 Z. z. a č. 350/2018 Z. z., ďalej len „C. s. p.“) ako vecne správny potvrdil a rozhodol tiež, že žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalujúcemu v plnom rozsahu (s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením).

3. Proti takémuto rozsudku podali žalovaní dovolanie.

4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

5. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) uvádza nasledovné :

6. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa; podľa § 424 rovnakého zákona dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a podľa § 447 písm. b/ C. s. p. dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

7. Účelom dovolacieho konania ako konania o jednom z mimoriadnych opravných prostriedkov je za splnenia určitých zákonom ustanovených podmienok zabezpečiť tej strane sporu, ktorá buď v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu alebo aj rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií v spore zaznamenala procesný neúspech, možnosť brojiť proti takémuto rozhodnutiu (resp. obom rozhodnutiam) a za stavu opodstatneného uplatnenia niektorého zo zákonom ustanovených dovolacích dôvodov aj zvrátiť pre ňu nepriaznivý výsledok konania buď v druhej (rozhodujúcej) inštancii alebo aj oboch nižších inštanciách.

8. Jednou z podmienok (obmedzení) pri uplatnení práva, o ktorom je reč, je pritom existencia subjektívneho oprávnenia dovolateľa podať dovolanie, ktoré zákonodarca vymedzil tak, že dovolanie môže podať len tá strana sporu (v mimosporovom konaní účastník konania), v ktorej (-ého) neprospech bolo rozhodnutie vydané. Práve uvedené znamená, že pri potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu (nerozhodno či rozsudku alebo uznesení) je stranou subjektívne oprávnenou na dovolanie tá, v ktorej neprospech rozhodol najskôr súd prvej inštancie a po ňom aj odvolací súd (podľa okolností prípadu je to buď I. žalobca, ak oba nižšie súdy jeho žalobu zamietli; II. žalovaný, ak žalobe naopak oba nižšie súdy vyhoveli alebo aj III. obe strany sporu, ak nižšie súdy rozhodli kombináciou oboch vyššie pod I. a II. zhora uvedených spôsobov rozhodnutia). Pri zmeňujúcom rozsudku je situácia obdobná s tým rozdielom, že v tomto prípade význam má, v koho neprospech rozhodol odvolací súd (keďže ten svojím rozhodnutím urobil zo strany v prvej inštancii úspešnej tú neúspešnú, čo u druhej strany platí presne naopak) a platné procesné právo napokon za istých okolností pripúšťa dovolania aj proti nemeritórnym rozhodnutiam odvolacích súdov, tieto však len z dôvodu tzv. zmätočnosti a za splnenia podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (napr. uznesenie o odmietnutí odvolania alebo zastavení odvolacieho konania, ktorými sa odvolací súd odmietne zaoberať požiadavkami z odvolania vecne).

9. Ak preto v prejednávanej veci súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil sa o nároku žalovaných na náhradu trov konania a odvolací súd, rozhodujúci výlučne o odvolaní žalujúceho, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a i on ustálil nárok žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania proti žalujúcemu, oba nižšie súdy takto rozhodli v neprospech žalujúceho a naopak v prospech žalovaných (kde z procesného hľadiska nemá význam, že ustálenie výšky žalovaným prisúdenej náhrady trov prvoinštančného aj odvolacieho konania bolo v súlade s platným procesným právom odložené na neskorší čas). Za takejto situácie by to preto bolo len žalujúce, ktorému by prislúchalo subjektívne oprávnenie napadnúť rozsudok odvolacieho súdu (alebo aj oboch nižších súdov) dovolaním a naopak žalovaným ako strane procesne úspešnej takéto oprávnenie nevzniklo.

10. Najvyšší súd preto za opísaného stavu veci nemal ani inú možnosť, než dovolanie žalovaných podľa § 447 písm. b/ C. s. p. ako podanie naň neoprávnených osôb odmietnuť.

11. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.