3 Cdo 517/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi: D. T., narodeným X., T. T., narodenou X. a V. T., narodenou   X.,

zastúpenými kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Vazovova č. 7/A, matky  

Mgr. A. T., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. L. S., advokátom so sídlom v B. a otca B. T.,

bývajúceho v B., prechodne bytom Č., t. č. v Č., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 38 Em 3/2014, o dovolaní matky proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra 2014 sp. zn. 18 CoE 375/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Otcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Otec podal 22. apríla 2014 návrh na výkon rozhodnutia s odôvodnením, že uznesením

Okresného súdu Bratislava III z 25. februára 2014 č.k. 51 P 51/2014-21 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Bratislave zo 16. apríla 2014 sp. zn. 11 CoP 181/2014 bolo nariadené

predbežné opatrenie upravujúce styk otca s maloletými deťmi, matka ale nekoná podľa týchto

rozhodnutí a styk s deťmi (s výnimkou 15. a 16. marca 2014) mu neumožňuje.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 10. júla 2014 č.k. 38 Em 3/2014-61 uložil

matke pokutu 200 € za nerealizovaný styk otca s maloletými deťmi. V odôvodnení uviedol, že

matka bola v zmysle § 272 ods. 3 O.s.p. vyzvaná uznesením Okresného súdu Bratislava III  

z 25. februára 2014 č.k. 51 P 51/2014-21 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave

zo 16. apríla 2014 č.k. 11 CoP 181/2014), aby sa podriadila súdnemu rozhodnutiu. Na výzvu

reagovala podaním doručeným súdu 12. júna 2014, v ktorom uviedla, že sa v plnej miere podrobuje rozhodnutiu, o výkon ktorého ide, a koná podľa neho. Otec prichádza na stretnutia

s deťmi s oneskorením, v sprievode svojej priateľky alebo rodičov a deti nechcú nastúpiť

k nemu do auta. V ďalšom súd prvého stupňa poukázal na to, že aj Úrad práce a sociálnych

vecí a rodiny v Bratislave viedol k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia bez toho, aby

bolo potrebné nariaďovať výkon predmetného rozhodnutia (§ 272 ods. 5 O.s.p.). Tento úrad

súdu oznámil, že vykonal opakované pohovory s matkou ohľadom realizovania styku otca

s deťmi a dôrazne ju vyzval na dobrovoľné plnenie súdneho rozhodnutia upravujúceho styk

otca s deťmi. Súd prvého stupňa na podklade údajov vyplývajúcich zo spisu dospel k záveru,

že matka vykonávané rozhodnutie v celom rozsahu nerešpektuje, lebo styk otca s maloletými

deťmi sa v zmysle vykonateľného predbežného opatrenia realizoval iba 15. a 16. marca 2014.

Vzhľadom na túto skutočnosť prvostupňový súd pristúpil k výkonu rozhodnutia za obdobie

od 28. marca 2014 do 20. júna 2014 a podľa ustanovenia § 273 O.s.p. uložil matke pokutu  

vo výške 200 €.

Na odvolanie matky Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. novembra 2014  

sp. zn. 18 CoE 375/2014 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 O.s.p.). Stotožnil sa s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a poukázal na to, že matka, ktorej boli

deti zverené do výchovy a osobnej starostlivosti, aj napriek výzvam, aby rešpektovala

vykonávané rozhodnutie a dodržiavala súdom upravený styk otca s maloletými, porušila

rozhodnutím súdu uloženú povinnosť pripraviť deti riadne a včas na styk s otcom. Riadna

príprava má stránku organizačnú, materiálnu, ale aj psychickú. Vzhľadom na to, že matka

dobrovoľne neplnila to, čo jej ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, súd prvého stupňa jej

v súlade s § 273 ods. 1 O.s.p. uložil pokutu 200 €.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala matka dovolanie. Uviedla, že

v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tým, že súdy

rozhodovali bez vypočutia maloletých detí, pričom starší D. a T. majú svoj vlastný názor na

stretávania sa s otcom. Vzhľadom na postup súdov im v konaní nebola vytvorená procesná

možnosť vyjadriť sa k veci. Súdy v danom prípade v dôsledku toho rozhodli bez dostatočného

zistenia relevantných skutkových okolností. So zreteľom na to, že súdy, ale ani kolízny

opatrovník nezisťovali názor detí, matka a deti navštívili Detské centrum Ústavu detskej

psychológie v Bratislave, ktoré na základe výsledkov psychologického vyšetrenia detí

potvrdilo ich strach z otca a tiež zo stretnutí s ním. Súdy nepostupovali správne, pokiaľ nezisťovali, z akého dôvodu sa nerealizoval styk detí s otcom a čo je príčinou toho, že  

sa s ním odmietajú stretávať. Neskúmali ani, či stretávanie sa detí s otcom je v záujme detí.

Styk otca s nimi by sa nemal realizovať proti ich vôli, vynútene, alebo dokonca za asistencie

polície. Z týchto dôvodov žiadala zrušiť nielen uznesenie odvolacieho súdu, ale aj ním

potvrdené uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Otec vo vyjadrení k dovolaniu označil napadnuté rozhodnutie za vecne správne.

Poznamenal, že matka bola sociálnymi pracovníkmi opakovane vyzvaná na stretnutie

s psychológom, avšak neúspešne. Maloleté deti sa v minulosti pred sociálnym pracovníkom

vyjadrili, že majú záujem sa stretávať s otcom. Ich neochota je spôsobená iba zámerným

pôsobením matky na deti v snahe vyvolať u nich odpor voči otcovi. Odborné psychologické

správy, ktoré predkladá matka, nie sú objektívne a vyhotovené boli iba účelovo.

Kolízny opatrovník sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)

zastúpená v súlade so zákonom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého  

je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní

a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy,  

ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym

súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým

možno napadnúť ešte neprávoplatné rozhodnutie, ide v prípade dovolania o mimoriadny

opravný prostriedok, ktorým možno – iba v prípadoch Občianskym súdnym poriadkom výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo

právoplatnosť. Občiansky súdny poriadok vychádza z tejto mimoriadnej povahy dovolania

a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je dovolanie prípustné. Najvyšší súd

vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť (a mimoriadnosť) dovolania často vysvetľuje

konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad

rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013,  

4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.

Dovolanie, ktoré podala matka, smeruje proti uzneseniu nemajúcemu znaky uznesení

uvedených v týchto ustanoveniach. Jej dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

Matkou podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesnej vade uvedenej

v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z nich

vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou,  

či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad  

R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej

praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne

zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Matka v dovolaní namieta, že v konaní bola maloletým deťom odňatá možnosť pred

súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), lebo ich súd nevypočul a nevytvoril im procesnú

možnosť vyjadriť sa k nariadenému stretávaniu sa s otcom.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné oprávnenia.

Postup súdu, ktorého sa týka uvedená dovolacia námietka matky, upravujú nasledovné

ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku:

Súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe a/ vykonateľného

rozhodnutia súdu, b/ rozhodnutia cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody

uzavretej v cudzine, ktoré sú vykonateľné v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu

(§ 272 ods. 1 O.s.p.).

Pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd písomne vyzve povinného,

ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto

výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí,

že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu

príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu

príslušného orgánu obce (§ 272 ods. 3 O.s.p.).

Súd je oprávnený výzvu podľa odseku 3 uskutočniť bezprostredne pred nariadením

výkonu rozhodnutia podľa odseku 1. Zápisnica o výzve sa doručuje spolu s rozhodnutím  

o odňatí dieťaťa (§ 272 ods. 4 O.s.p.).

Súd je oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 požiadať

príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán

obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia  

sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov najmä v mieste pobytu

dieťaťa alebo v mieste, kde sa dieťa zdržiava, v škole alebo u poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti (§ 272 ods. 5 O.s.p.).

Ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený uložiť

povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272, pokutu vo výške 200 eur.

Pokutu možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu (§ 273   ods. 1 O.s.p.).

Občiansky súdny poriadok, upravujúc postup súdu pri výkone rozhodnutia o výchove

maloletých detí, neukladá súdu povinnosť nariadiť pojednávanie za prítomnosti maloletých

detí. Z ustanovenia § 272 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že (len vtedy) ak sa javí (na základe úvahy

súdu), že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený  

(nie povinný) nariadiť pojednávanie a môže (nemusí) naň predvolať povinného, oprávneného,

maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

alebo zástupcu príslušného orgánu obce.

V preskúmavanom prípade teda súdy neboli povinné vypočuť maloleté detí  

na pojednávaní ani zisťovať ich stanovisko k prejednávanej veci (k stretávaniu sa s otcom tak,

ako to nariadil súd). Ich postup bol v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku, preto ním ani nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať  

pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Pokiaľ dovolateľka tvrdí, že súdy rozhodli na podklade nedostatočne zisteného

skutkového stavu, je potrebné uviesť, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových

zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi

najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle

ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (viď tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999,  

R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011,  

3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak k tejto nesprávnosti

v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá to prípustnosť dovolania. Nad rámec uvedeného

dovolací súd poznamenáva, že postup súdu, ktorý nevykonal všetky účastníkom navrhované

dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237

ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom sa účastníkovi neodníma možnosť pred súdom

konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Treba tiež dodať, že pri výkone rozhodnutia súd neuskutočňuje dokazovanie  

(ako osobitnú procesnú činnosť upravenú v ustanoveniach § 122 až 124 O.s.p.); postačujúce

je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené údajmi vyplývajúcimi zo spisu.

Vzhľadom na to súd nemusí oboznamovanie sa s obsahom listín vykonávať na pojednávaní  

za prítomnosti účastníkov.

V dovolaní matka namieta aj to, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením  

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012

a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,  

3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý

by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na to, že dovolanie matky podľa § 239 O.s.p. prípustné nie je, nepotvrdila

sa existencia procesnej vady tvrdenej matkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a v dovolacom

konaní nevyšli najavo ani iné procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p.,  

najvyšší súd odmietol dovolanie matky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1  

písm. c/ O.s.p.

V dovolacom konaní úspešnému otcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti matke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal otcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo

nepodal návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. septembra 2015

  JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková