3 Cdo 455/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ P. M. a 2/ Z. M., oboch bývajúcich vo Z., proti odporcovi S., s.r.o., so sídlom vo Z., o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17 C 127/2009, o dovolaní JUDr. M. V., bývajúceho vo Z., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2013 sp. zn. 17 Co 419/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie JUDr. M. V. o d m i e t a.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen uznesením z 28. mája 2013 č.k. 17 C 127/2009-337 nepripustil zastúpenie navrhovateľov JUDr. M. V. (§ 27 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozhodol tak s odôvodnením, že menovaný nie je advokát a z činnosti súdu je známe, že v rôznych veciach opätovne vystupuje ako zástupca účastníkov.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 24. septembra 2013 sp. zn. 17 Co 419/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal JUDr. M. V. dovolanie, ktorým žiadal uznesenia súdov oboch nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že po vyčiarknutí jeho osoby zo zoznamu advokátov k 31. januáru 2013, navrhovateľov už nezastupoval ako advokát ani ako fyzická osoba, nakoľko ho navrhovatelia zastupovaním nesplnomocnili. Vzhľadom na to súdy o nepripustení jeho zastupovania rozhodli bez toho, aby mali k dispozícii relevantný písomný podklad (písomné splnomocnenie) pre takéto rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval aj za nepreskúmateľné, pretože z jeho odôvodnenia nevyplýva, na základe akých dôvodov dospel odvolací súd k záveru o nepripustení jeho osoby ako zástupcu.
Navrhovatelia sa k dovolaniu JUDr. M. V. nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie JUDr. M. V. treba odmietnuť.
Dovolací súd môže pristúpiť k preskúmaniu vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia, len ak ide o dovolanie prípustné tak z objektívneho, ako aj subjektívneho hľadiska. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie podľa Občianskeho súdneho poriadku prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená v § 236 až § 239 O.s.p.). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje domáhať sa dovolacieho prieskumu. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či napadnuté rozhodnutie má negatívny dopad na dovolateľa (viď R 40/1993 a R 50/1999) a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery, a či prípadným zrušením rozhodnutia sa dosiahne náprava dôsledkov, ktoré vyvolalo. Záver o tom, že podané dovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti dovolania.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že JUDr. M. V. v čase, keď mal pozastavený výkon advokátskej činnosti zastupoval navrhovateľov ako fyzická osoba, a to na základe plnomocenstva z 1. februára 2012 (viď č.l. 246 spisu). Po zrušení rozhodnutia o pozastavení výkonu advokácie JUDr. M. V. na základe plnomocenstva udeleného mu navrhovateľmi 11. júna 2012 (viď č.l. 262 spisu) zastupoval v konaní navrhovateľ ako advokát. S účinnosťou od
31. januára 2013 bol JUDr. M. V. zo zoznamu advokátov vyčiarknutý podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Vyčiarknutím JUDr. M. V. zo zoznamu advokátov plnomocenstvo udelené navrhovateľmi na ich zastupovanie zaniklo. Po vyčiarknutí JUDr. M. V. zo zoznamu advokátov, t.j. po 31. januári 2013, sa v spise nenachádza žiadne plnomocenstvo, ktoré by mu navrhovatelia udelili na ich zastupovanie ako fyzickej osobe (§ 27 O.s.p.), pričom ako vyplýva z obsahu dovolania JUDr. M. V. sám existenciu právneho vzťahu zastúpenia medzi ním a navrhovateľmi popiera.
Na základe uvedeného možno jednoznačne uzavrieť, že v čase rozhodovania oboch súdov nižších stupňov JUDr. M. V. už navrhovateľov v konaní nezastupoval (nebol zástupcom navrhovateľov ani ako fyzická osoba), a preto neprichádzalo do úvahy rozhodovať o nepripustení jeho zastupovania navrhovateľov.
Ako už bolo uvedené vyššie z povahy dovolania ako opravného prostriedku vyplýva, že oprávnenie ho podať nepatrí tomu účastníkovi, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach a rozhodnutie nemalo negatívny dopad na jeho osobu. Keďže JUDr. M. V. po 31. januári 2013 už nebol zástupcom navrhovateľov, rozhodnutím o jeho nepripustení ako zástupcu mu nebola spôsobená žiadna ujma, nebol ukrátený na žiadnych procesných právach prislúchajúcich zástupcovi účastníka a rozhodnutie odvolacieho súdu z uvedených dôvodov nevyznelo v jeho neprospech. Dovolací súd preto dospel k záveru, že dovolanie v takom prípade bolo podané osobou, ktorá na jeho podanie nie je oprávnená (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/). Pri nedostatku subjektívnych podmienok na podanie dovolania nemôže dovolací súd tento nedostatok zhojiť, to znamená, že sa ani nemôže takýmto dovolaním vecne zaoberať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to dovolanie JUDr. M. V. odmietol podľa ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. marca 2014
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková