3 Cdo 452/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Mesta H., so sídlom v H., proti povinnej F., s.r.o., so sídlom v H., IČO: X., o vymoženie 2 726,05 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3 Er 923/2008, o dovolaní

JUDr. V. K., súdnej exekútorky so sídlom exekútorského úradu v H., proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 28. marca 2012 sp. zn. 10 CoE 257/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Skalica uznesením z 28. júna 2011 č.k. 3 Er 923/2008-12 súdnej

exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil zastavením exekúcie

podľa § 48 prvej vety zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštruktualizácii a § 200 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)  

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko na majetok

povinnej bol uznesením Okresného súdu Trnava zo 16. mája 2008 sp. zn. 25 K 1/2008

vyhlásený konkurz. Súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že

vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom

konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku; jeho pohľadávka nadobúda charakter

pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie podala súdna

exekútorka odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením z 28. marca 2012 sp. zn.   10 CoE 257/2011 jej odvolanie odmietol ako neprípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho neprípustnosťou poukazujúc na ustanovenie § 202

ods. 2 O.s.p., podľa ktorého odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom

konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie súdna exekútorka.

Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzovala z toho, že jej bola odňatá možnosť  

pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jej odvolanie bolo odmietnuté, i keď

procesné predpoklady pre tento postup neboli dané. Zastávala názor, že súdny exekútor  

je účastníkom konania vždy vtedy, keď sa ho bezprostredne týka postup súdu v exekučnom

konaní. Ďalej namietala, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva  

aj na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže pri rozhodovaní o trovách exekúcie mal súd

správne aplikovať ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinné od 1. januára 2012.

Z týchto dôvodov žiadala rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov zrušiť a vec

prvostupňovému súdu vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním,

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním (§ 236 a   nasl. O.s.p.); bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

O.s.p.) dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,

preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce a ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami

a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti

dovolania poľa § 237 písm. f/ O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, spočívajúca v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, by mohla byť daná aj v prípade

rozhodnutia súdu o odmietnutí odvolania, ak by pre takéto rozhodnutie neboli splnené

zákonom stanovené podmienky.

Odmietnutie odvolania v preskúmavanej veci odôvodnil odvolací súd jeho

neprípustnosťou. Dovolací súd sa preto zaoberal správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu  

z hľadiska otázky prípustnosti odvolania.

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného

zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní  

o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O.s.p.).

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti

uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie  

je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Rozhodovanie

súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie vyhlásením konkurzu na majetok

povinného je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku.  

V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdov

nižšieho stupňa sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu.

Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné. Právny záver

odvolacieho súdu o neprípustnosti odvolania bol preto správny. Rozhodnutím o odmietnutí

odvolania, pre ktoré boli splnené zákonné podmienky, nebola dovolateľke odňatá možnosť

konať pred súdom.

Z dovolania vyplýva aj názor dovolateľky, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne

do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým

možno úspešne odôvodniť len procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/

O.s.p.); nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou

konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie súdnej exekútorky procesne neprípustné. Vzhľadom  

na to jej dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

ako procesne neprípustné.  

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovení § 243b O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2013

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková