3 Cdo 452/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Mesta H., so sídlom v H., proti povinnej F., s.r.o., so sídlom v H., IČO: X., o vymoženie 2 726,05 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3 Er 923/2008, o dovolaní
JUDr. V. K., súdnej exekútorky so sídlom exekútorského úradu v H., proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave z 28. marca 2012 sp. zn. 10 CoE 257/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Skalica uznesením z 28. júna 2011 č.k. 3 Er 923/2008-12 súdnej
exekútorke nepriznal náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil zastavením exekúcie
podľa § 48 prvej vety zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštruktualizácii a § 200 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko na majetok
povinnej bol uznesením Okresného súdu Trnava zo 16. mája 2008 sp. zn. 25 K 1/2008
vyhlásený konkurz. Súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že
vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom
konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku; jeho pohľadávka nadobúda charakter
pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o nepriznaní náhrady trov exekúcie podala súdna
exekútorka odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením z 28. marca 2012 sp. zn. 10 CoE 257/2011 jej odvolanie odmietol ako neprípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho neprípustnosťou poukazujúc na ustanovenie § 202
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom
konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie súdna exekútorka.
Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzovala z toho, že jej bola odňatá možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jej odvolanie bolo odmietnuté, i keď
procesné predpoklady pre tento postup neboli dané. Zastávala názor, že súdny exekútor
je účastníkom konania vždy vtedy, keď sa ho bezprostredne týka postup súdu v exekučnom
konaní. Ďalej namietala, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
aj na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže pri rozhodovaní o trovách exekúcie mal súd
správne aplikovať ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinné od 1. januára 2012.
Z týchto dôvodov žiadala rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov zrušiť a vec
prvostupňovému súdu vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním,
skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.); bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O.s.p.) dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúce a ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti
dovolania poľa § 237 písm. f/ O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, spočívajúca v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, by mohla byť daná aj v prípade
rozhodnutia súdu o odmietnutí odvolania, ak by pre takéto rozhodnutie neboli splnené
zákonom stanovené podmienky.
Odmietnutie odvolania v preskúmavanej veci odôvodnil odvolací súd jeho
neprípustnosťou. Dovolací súd sa preto zaoberal správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu
z hľadiska otázky prípustnosti odvolania.
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného
zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní
o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O.s.p.).
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti
uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie
je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Rozhodovanie
súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie vyhlásením konkurzu na majetok
povinného je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku.
V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdov
nižšieho stupňa sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu.
Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné. Právny záver
odvolacieho súdu o neprípustnosti odvolania bol preto správny. Rozhodnutím o odmietnutí
odvolania, pre ktoré boli splnené zákonné podmienky, nebola dovolateľke odňatá možnosť
konať pred súdom.
Z dovolania vyplýva aj názor dovolateľky, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.
Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne
do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým
možno úspešne odôvodniť len procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.); nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je ale procesnou vadou
konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z dôvodov vyššie uvedených dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie súdnej exekútorky procesne neprípustné. Vzhľadom
na to jej dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
ako procesne neprípustné.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovení § 243b O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2013
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková