Najvyšší súd  

3 Cdo 45/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ JUDr. Ing. D. Ď. - Stavebno-obchodná firma H., s miestom podnikania v H., IČO : X., 2/ akad. mal. a soch. M. T., bývajúcej v B., oboch zastúpených JUDr. J. H., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ JUDr. J. J., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Ž., s.r.o. so sídlom v B., IČO : X. zastúpenému JUDr. M. A., advokátom so sídlom v B., 2/ S., s.r.o., so sídlom v B., IČO : X.

zastúpenému opatrovníčkou Mgr. B. K., zamestnankyňou Okresného súdu Nové Zámky, 3/ O.

O., bývajúcemu v N., 4/ D. O., bývajúcej v N., žalovaní 3/ a 4/ zastúpení JUDr. K. B., advokátom

so sídlom v N., 5/ P., s.r.o., so sídlom v N., IČO : X., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na

Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 8 C 19/2001, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. apríla 2010 sp. zn. 5 Co 81/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému 1/ v lehote 3

dní trovy dovolacieho konania vo výške 43,09 € do rúk JUDr. M. A., advokáta so sídlom v B..

Žalovaným 2/ až 5/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky uznesením z 26. novembra 2009 č.k. 8 C 19/2001-791 konanie

o žalobe žalobkyne 2/ a konanie o žalobe žalobcu 1/ voči žalovaným 1/, 2/, 3/ a 5/ zastavil. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov

konania vo výške 345,31 € a žalovanému 3/ vo výške 53,49 €, žalobkyni 2/ uložil povinnosť

zaplatiť žalovanej 4/ náhradu trov konania vo výške 26,74 €; žalovaným 2/ a 5/ právo na náhradu

trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že konanie o žalobe žalobkyne 2/  

a konanie o žalobe žalobcu 1/ proti žalovaným 1/, 2/, 3/ a 5/ zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p.,

pretože obaja žalobcovia (žalobkyňa 2/ v celom rozsahu a žalobca 1/ proti žalovaným 1/, 2/,3/

a 5/) vzali žalobu späť. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 146 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti výrokom, ktorými boli zaviazaní

k náhrade trov konania, uznesením z 29. apríla 2010 sp. zn. 5 Co 81/2010 uznesenie súdu prvého

stupňa v odvolaním napadnutej časti potvrdil a žalovaným 1/, 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu

prvého stupňa v časti o trovách konania a k námietke žalobcov 1/, 2/, podľa ktorej mal súd  

pre rozhodnutie o trovách konania aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p., uviedol, že v danom

prípade aplikácia tohto ustanovenia neprichádzala do úvahy, nakoľko neboli nezistené dôvody

hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné náhradu trov konania čo i len sčasti

nepriznať.  

Uznesenie odvolacieho súdu napadli žalobcovia 1/, 2/ dovolaním a žiadali, aby dovolací súd zrušil uznesenia súdov oboch stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietali nesprávne právne posúdenie veci (§ 242 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) pri rozhodovaní

o náhrade trov konania obomi súdmi nižších stupňov. Boli toho názoru, že nezavinili zastavenie

konania, nakoľko žalobu vzali späť z dôvodu, že žalovaní v priebehu konania medzi sebou

previedli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu; v súčasnosti ich výlučnou vlastníčkou je

žalovaná 4/. Vzhľadom na konanie žalovaných boli „v zmysle zákona povinní meniť žalobný

návrh“, a preto podľa nich zastavenie konania zavinili výlučne žalovaní.

Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcov 1/, 2/ uviedol, že dovolanie nie je v danej

veci prípustné a žalobcami uvádzané dovolacie dôvody nie sú naplnené.

Žalovaní 2/ až 5/ sa k dovolaniu žalobcov nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241ods. 1

O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným najskôr prostriedkom (§ 236 a

nasl. O.s.p.).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým odvolací súd potvrdil

výroky súdu prvého stupňa o náhrade trov.

V zmysle ustanovenia § 239 ods. 1 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme (uznesenie), je prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu  

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide  

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného

vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom  

o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).

Žalobcovia 1/, 2/ v prejednávanej veci napadli dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd

rozhodol o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia,

v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. Dovolanie žalobcov by v dôsledku

toho mohlo byť procesne prípustné len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p. (porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  

z 29. októbra 1998 sp. zn. 5 Cdo 69/98, ktorý bol publikovaný ako R 117/1999).  

So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom

bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách

a/ až g/ tohto ustanovenia (a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto  

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh  

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá

žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný a, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239

O.s.p. vylúčené.

Žalobcovia 1/, 2/ procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietali; ich existencia

v dovolacom konaní nevyšla ani najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Žalobcovia 1/, 2/ v dovolaní   odvolaciemu súdu vytýkajú, že jeho rozhodnutie spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu   pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe

ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p.

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Z dôvodu, že dovolanie žalobcov nie je procesne

prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci

odvolacím súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie žalobcov 1/, 2/ podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne

neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobcov

podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobcom 1/ a 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný 1/ podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho

konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslil.

Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj  

pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia  

z 22. februára 2011 [§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (ďalej len

„vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 11

ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 28,50 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky

(t.j. 7,21 €)] a daňou z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 43,09 €.

Dovolací súd nepriznal žalovaným 2/ až 5/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom

konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1

O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. mája 2011

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová