3 Cdo 438/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou L., s.r.o., so sídlom v B., proti odporcovi JUDr. M. V., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. F. S., advokátom so sídlom v H., o zaplatenie 223,60 €, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14 C 354/2012, o dovolaní

odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2013 sp. zn.  

17 Co 393/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

33,55 € na účet advokátskej kancelárie L., s.r.o. so sídlom v B., ktorý je vedený v T., a.s. pod

č. X..

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa v konaní domáha, aby odporcovi bola súdom uložená povinnosť

zaplatiť jej sumu 223,60 €, ktorá predstavuje príspevok odporcu na činnosť navrhovateľky  

za rok 2009.

V priebehu konania podal odporca podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. navrhol, aby

konanie bolo prerušené, lebo podal ústavnú sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 13. decembra 2012 sp. zn. 8 Sžo 14/2012, ktorým bolo rozhodnuté  

vo veci jeho vyčiarknutia zo zoznamu advokátov z dôvodu nezaplatenia príspevku na činnosť

S.. Podľa názoru odporcu teda prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka významná pre

rozhodnutie súdu v tejto veci.

2   3 Cdo 438/2013

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 11. júna 2013 č.k. 14 C 354/2012-123

zamietol návrh odporcu na prerušenie konania s odôvodnením, že výsledok posúdenia

okolností namietaných v ústavnej sťažnosti odporcu nemôžu mať význam pre rozhodnutie

súdu v prejednávanej veci.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal odporca odvolanie. Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením z 24. septembra 2013 sp. zn. 17 Co 393/2013 napadnuté

uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadol odporca dovolaním, v ktorom

uviedol, že jeho žiadosť o prerušenie konania bola plne dôvodná, postup navrhovateľky voči

nemu je šikanózny a možno predpokladať, že dokazovaním sa preukáže, že navrhovateľke nič

nedlhuje.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu označila napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu za vecne správne. Žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.  

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie smeruje v danom prípade proti uzneseniu

odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie,  

sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie odporcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktoré nie je uvedené medzi uzneseniami, proti ktorým je dovolanie prípustné.

Prípustnosť dovolania odporcu preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.  

  So zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch nižších

stupňov nedošlo k procesnej vade vymenovanej v § 237 O.s.p. Odporca procesné vady

konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal; existencia vád tejto povahy

nevyšla v dovolacom konaní najavo. Odporca v dovolaní citoval § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,   3   3 Cdo 438/2013

ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím

možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania

realizáciu jeho procesných oprávnení priznaných mu ako účastníkovi občianskeho súdneho

konania.

V zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. platí, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné

opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže

mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto

ustanovenie nezakladá procesné právo účastníka konania na vyhovenie návrhu na prerušenie

konania – súd totiž „môže“ (nemusí) prerušiť konanie. Procesným následkom nevyhovenia

návrhu na prerušenie konania je, že súd koná vo veci ďalej. Zamietnutím návrhu podľa § 109

ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom

konať (viď aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn.  

5 Cdo 209/2009, sp. zn. 3 Cdo 57/2011, sp. zn. 6 Cdo 2/2012 a sp. zn. 3 Cdo 363/2012).

Nad rámec uvedeného dovolací poukazuje na to, že odporca navrhol prerušiť konanie

29. mája 2013 s tým, že podal ústavnú sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 8 Sžo 14/2012. Predmetná sťažnosť odporcu bola ale odmietnutá ako zjavne

neopodstatnená už 17. apríla 2013 (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky  

sp. zn. I. ÚS 213/2013), teda ešte skôr, než odporca podal svoj návrh na prerušenie konania.  

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporcovi nebola odňatá možnosť pred súdom konať

(§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť

podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol

procesne neprípustné dovolanie odporcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1

písm. c/ O.s.p.

V dovolacom konaní odporca nebol procesne úspešný a vznikla mu povinnosť

nahradiť navrhovateľke trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224

ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka v dovolacom konaní podala návrh  

na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení 4   3 Cdo 438/2013

s § 151 ods. 1 O.s.p.) a požadovanú náhradu vyčíslila. Dovolací súd priznal navrhovateľke

náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokátskej kancelárie, ktorá  

ju v dovolacom konaní zastupovala, za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu) podľa  

§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov  

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny

za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 19,92 €,  

čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej

stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (8,04 €) a 20% DPH (5,59 €)

predstavuje spolu 33,55 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková