Najvyšší súd  

3 Cdo 42/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej C. a.s.,so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou A., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnej M. K., bývajúcej v C., Česká republika, o vymoženie 1 328,30 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9 Er 3289/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 28. marca 2012 sp. zn. 6 CoE 74/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 1 328,30 € s príslušenstvom, pričom právo na vymáhanú sumu preukazovala rozhodcovským rozsudkom zo 6. júla 2011 sp. zn. NRS 267/11 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri N. rozhodcovskom súde, a.s. Súdna exekútorka následne v zmysle   § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadala Okresný súd Prievidza o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Prievidza uznesením z 22. decembra 2011 č.k. 9 Er 3289/2011-16 zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal z toho, že   zmluva o revolvingovom úvere z 5. februára 2009 číslo X. je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 Občianskeho zákonníka) a na vec treba preto aplikovať tak špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj všeobecnú úpravu danú ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako i Smernicu Rady 93/12/EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súčasťou úverovej zmluvy bola totiž rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej budú všetky spory účastníkov daného právneho vzťahu rozhodované pred vyššie označeným rozhodcovským súdom, rozhodnutia ktorého budú pre obe strany konečné a záväzné. Táto doložka nebola dojednaná individuálne a povinná vzhľadom na spojenie doložky s ďalšími podmienkami zmluvy nemala na výber – celú úverovú zmluvu (aj s jej podmienkami) mohla buď prijať a podrobiť sa jej alebo odmietnuť. Všetky tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver o neprijateľnosti takto formulovanej rozhodcovskej doložky. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že rozhodcovská doložka v danej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom na to, aplikujúc § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trenčíne uznesením z 28. marca 2012 sp. zn. 6 CoE 74/2012 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej smeruje proti vecne správnemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade založili rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou   za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

Povinná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento mimoriadny opravný prostriedok oprávnenej bol podaný v zákonom určenej lehote. Vychádzal pri tom z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni a ďalej z ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť; lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Vzal tiež na zreteľ § 57 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne   na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo doručované obom účastníkom konania, oprávnenej na adresu jej právneho zástupcu. Zo spisu (doručeniek na č.l. 31 spisu) vyplýva, že pošta doručila uznesenie odvolacieho súdu zástupcovi oprávnenej do vlastných rúk 10. mája 2012 a povinnej 23. júla 2012.

Právoplatnosťou uznesenia odvolacieho súdu 23. júla 2012 začala oprávnenej plynúť 1 mesačná lehota na podanie dovolania. Koniec tejto lehoty pripadol na 23. augusta 2012, ktorý pripadol na deň pracovný.

Zo spisu vyplýva, že oprávnená dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu odovzdala na pošte za účelom jej doručenia adresátovi (až) 30. augusta 2012 (viď obálku, ktorá je v spise založená po č.l. 38 spisu s vyznačením tohto dátumu prevzatia zásielky   na poštovú prepravu). So zreteľom na to bolo dovolanie oprávnenej podané oneskorene.  

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie oprávnenej odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods.1 písm. a/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovení § 243b O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. júla 2013

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková