Najvyšší súd
3 Cdo 41/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. M. D., notára, so sídlom úradu v N., Č. č. X., proti žalovaným 1/ Notárskej komore Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Krasovského č. 13, zastúpenej JUDr. I. S., PhD., advokátom so sídlom
v B., K. č. X., 2/ Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie č. 13, o zrušenie rozhodnutia disciplinárnej komisie, vedenej na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 50 C 66/2009, o dovolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2010, sp. zn. 6 Co 375/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 15. októbra 2010, č.k. 50 C 66/2009-77
vyhovel návrhu žalobcu a pripustil, aby z konania na strane žalovaného vystúpila
Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Krasovského č. 13 a na jej miesto vstúpili ako žalovaná 1/ Notárska komora Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Krasovského č. 13, IČO: 30 811 236 a ako žalovaný 2/
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie
č. 13, IČO: 00 160 073. Pôvodnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na § 92 ods. 4 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná 1/. Krajský súd v Bratislave
uznesením z 30. novembra 2010, sp. zn. 6 Co 375/2010 odvolanie žalovanej 1/ odmietol z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ dovolanie. Na odôvodnenie
uviedla, že súdy nižších stupňov konali s účastníkom (Disciplinárnou komisiou Notárskej
komory Slovenskej republiky), ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd prvého
stupňa mal z toho dôvodu konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť. Tým, že tak neurobil
a pripustil zámenu účastníkov na strane žalovaného sa dopustil chyby, ktorú mal na základe
podaného odvolania zhojiť odvolací súd. Odvolací súd síce v odôvodnení uznesenia
konštatuje túto vadu konania, no odmietnutím odvolania spôsobil, že nezákonné rozhodnutie
súdu prvého stupňa o zámene účastníkov nadobudlo právoplatnosť. Ďalej uviedla, že odvolací
súd odmietnutím odvolania spôsobil ujmu na jej právach a odňal jej možnosť konať
pred súdom, nakoľko nesprávnym pripustením zámeny účastníkov konania sa žalovaná 1/
stala účastníčkou konania v pozícii žalovaného. Z uvedených dôvodov žiadala zrušiť
uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca ani žalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolaním je napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Žalovaná 1/ napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky
niektorého z uvedených uznesení, preto prípustnosť jej dovolania z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
nemožno vyvodiť.
Prípustnosť dovolania žalovanej 1/ by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by konanie
bolo postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. V zmysle tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho
súdu vtedy, ak je konanie, v ktorom bolo vydané, postihnuté niektorou zo závažných, v ňom
vymenovaných procesných vád (nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia
konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom).
S prihliadnutím na obsah dovolania a dovolateľkou vytýkané nesprávnosti, ktorých sa
mali dopustiť súdy oboch stupňov, dovolací súd sa v ďalšom zameral na vady dovolateľkou
priamo namietané.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je významná z hľadiska tohto ustanovenia ide
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O takúto vadu ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne
odvolanie ako podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), hoci podmienky
pre tento postup neboli splnené.
Proti uzneseniu súdu o pripustení zámeny účastníkov konania je odvolanie zásadne
prípustné, pretože to zákon výslovne nevylučuje ani v ustanovení § 202 ods. 3 O.s.p. ani
v inom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. K podaniu odvolania je subjektívne
procesne legitimovaný účastník (§ 201 O.s.p.); avšak nie každý účastník sa môže odvolať.
Odvolanie nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení uznesenia tohto práva výslovne
vzdal (§ 207 ods. 1 O.s.p.) a tiež ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá,
i menej významná, ujma na jeho právach.
Proti uzneseniu súdu, ktorým bola pripustená zámena účastníkov konania sa môže
odvolať ten účastník, ktorý so svojim vystúpením z konania alebo so vstupom do tohto
konania nesúhlasí, ak bol jeho súhlas potrebný. Ak ide o zámenu účastníkov konania na strane
žalobcu, vyžaduje sa súhlas toho, kto namiesto pôvodného žalobcu do konania vstupuje; ak
však ide o zámenu účastníkov na strane žalovaného, súhlas pôvodného, ani nového
žalovaného nie je potrebný.
V preskúmavanej veci žalovaná 1/ nebola osobou oprávnenou na podanie odvolania
proti uzneseniu, ktorým prvostupňový súd pripustil vstup nového účastníka konania na miesto
pôvodného žalovaného, z dôvodu, že žalovaná 1/ týmto rozhodnutím neutrpela žiadnu ujmu
na svojich právach a jej procesné postavenie sa nezmenilo. Preto odmietnutie jej odvolania
bolo správne a v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Odmietnutím odvolania za
týchto okolností nebola žalovanej 1/ odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Pokiaľ žalovaná 1/ namieta, že súd prvého stupňa mal konanie z dôvodu nedostatku
spôsobilosti byť účastníkom konania pôvodného žalovaného zastaviť a nie rozhodnúť
o pripustení zámeny účastníkov, treba jej prisvedčiť a konštatoval to už odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia, že zámena účastníkov neprichádza do úvahy v prípade, ak
v čase začatia konania v žalobe označený žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania
a že v takom prípade je potrebné konanie z dôvodu existencie neodstrániteľnej podmienky
konania zastaviť. Odvolací súd však túto nesprávnosť v postupe súdu prvého stupňa nemohol
napraviť, keďže odvolanie voči uzneseniu o zámene účastníkov bolo podané neoprávnenou
osobou, a preto na základe odvolania podaného neoprávnenou osobou nemohol napraviť
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania v zmysle § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia
§ 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalovanej 1/ podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací
súd nepriznal žalobcovi náhradu trov tohto konania, lebo nepodal návrh na priznanie náhrady
trov dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júla 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Patrícia Špacírová