Najvyšší súd  

3 Cdo 4/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ M. H., bývajúcej v Z.Z., 2/ V. H., bývajúcej v Z.Z., 3/ M. K., bývajúcej v T., 4/ M. M., bývajúcej v Z.Z., 5/ H. M., bývajúcej v Z.Z., 6/ A. K., bývajúceho v Č.,   7/ R. R., bývajúceho v Z.Z., 8/ Ľ. F.,

bývajúceho v Č., zastúpených advokátskou kanceláriou JUDr. S., JUDr. B., JUDr. S., PhD.,

s.r.o., so sídlom v Č., IČO: X., proti odporcom 1/ JUDr. L. Š., bývajúcemu v Č., 2/ V. K.,

bývajúcej v Č., 3/ M. F., bývajúcemu v Č., 4/ M. F., bývajúcemu v K., o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 14 C 143/2010,

o dovolaní odporcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. mája 2011 sp. zn.  

6 Co 79/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľom 1/ až 8/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina uznesením z 18. novembra 2010 č.k. 14 C 143/2010-29 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým odporcovi 1/ do právoplatného skončenia konania uložil

povinnosť zdržať sa hospodárenia (ťažby drevnej hmoty) na nehnuteľnostiach v katastrálnom

území Z., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty

vo výmere X. m2 a parcela č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m2, na liste

vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – lesné pozemky vo výmere X. m2, parcela č. X. – orná

pôda vo výmere X. m2 a parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m2, na liste vlastníctva č. X.

ako parcela č. X. – lesné pozemky vo výmere X. m2 a na liste vlastníctva č. X. ako parcela č.

X. – orná pôda vo výmere X. m2.

Na odvolanie odporcu 1/ Krajský súd v Žiline uznesením z 31. marca 2011  

sp. zn. 6 Co 79/2011 napadnuté uznesenie potvrdil s výnimkou časti týkajúcej sa parcely  

č. X. v katastrálnom území Z.; vo vzťahu k tejto parcele prvostupňové uznesenie zmenil

s tým, že táto parcela má výmeru X. m2.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol odporca 1/ dovolaním, na odôvodnenie

prípustnosti ktorého uviedol, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať  

(§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Súdy

rozhodli bez toho, aby boli náležite osvedčené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie

predbežného opatrenia navrhovaného navrhovateľmi. Rozhodnutia súdov nie sú dostatočne

skutkovo podložené, vychádzajú z neoverených údajov a spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Navrhovatelia 1/ až 8/ a odporcovia 2/ až 4/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním  

(§ 241ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie  

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o predbežnom opatrení. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.

Dovolanie odporcu 1/ smeruje proti takému potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu,

ktoré nie je v týchto ustanoveniach uvedené (čiastočná „zmena“ prvostupňového rozhodnutia

sa týka iba opravy výmery jednej z dotknutých parciel odvolacím súdom). Dovolací súd

pripomína, že podľa § 239 ods. 3 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu vždy

(i keby sa ním napádalo uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.) neprípustné, ak smeruje

proti uzneseniu o predbežnom opatrení. Dovolací súd preto – bez potreby reagovať na názor

dovolateľa, že napadnuté je zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu – konštatuje, že podané

dovolanie nie je podľa § 239 ods. 1 až 3 O.s.p. prípustné.

Prípustnosť dovolania odporcu 1/ by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),  

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať  

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie  

je významný subjektívny názor dovolateľa, ale zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto

procesnej vade skutočne došlo.  

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaní sa namieta, že súdy odňali odporcovi 1/ možnosť konať pred súdom

v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým  

sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné

oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv.

Odporcom 1/ namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou najvyššieho

súdu (R 111/1998) považovaná nie za vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ale iba  

za tzv. inú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Aj Ústavný súd Slovenskej

republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 (posudzujúc ústavnosť

uznesenia najvyššieho súdu zo 7. augusta 2012 sp. zn. 3 Cdo 135/2012) uviedol, že  

„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá

prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa  

§ 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.

Najvyšší súd so zreteľom na niektoré formulácie obsiahnuté v dovolaní považuje  

za potrebné uviesť, že v prípade neúplnosti skutkových zistení alebo nesprávnosti skutkových

záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný

za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,

napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011  

a 7 Cdo 38/2012). Ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť

jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, to ale samo osebe nezakladá prípustnosť

dovolania (porovnaj napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010  

a 2 Cdo 29/2011).

Pokiaľ súdy v danej veci dospeli k záveru, že sú dané zákonné predpoklady  

pre nariadenie predbežného opatrenia (§ 75 ods. 2 a § 102 ods. 1 O.s.p.), hoci – ako tvrdí

odporca 1/ – obsah spisu neumožňoval prijať taký záver, sú ich rozhodnutia (prípadne) vecne

nesprávne, nie však zmätočné. Námietkou, že súdy na daný skutkový stav nesprávne

aplikovali právny predpis, ktorého aplikácia – podľa názoru odporcu 1/ – neprichádzala  

do úvahy, dovolateľ spochybňuje správnosť činnosti súdu, v rámci ktorej na určitý skutkový

stav aplikuje právny predpis a zo skutkových záverov vyvodzuje právne závery. Táto činnosť

sa označuje ako právne posudzovanie veci. Nesprávne právne posúdenie veci (vrátane

posúdenia splnenia predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia), ktoré dovolateľ v danej veci namieta, je relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno (úspešne)

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne

právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012, a rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,  

5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú  

v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p.

ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďže odporca 1/ uvedený dovolací dôvod uplatnil

v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnuté

uznesenie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

Vzhľadom na to, že v konaní nedošlo k procesnej vade namietanej odporcom 1/  

(§ 237 písm. f/ O.s.p.) ani k iným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. a prípustnosť jeho

dovolania nevyplýva ani z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol jeho procesne neprípustné

dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby

skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným navrhovateľom 1/ až 8/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcovi 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení

s § 224   ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na jej priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 151  

ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. marca 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková