UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z. D., bývajúceho v C., zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Radlinského č. 2, IČO: 35955341, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná banka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, IČO: 30844789, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C (25 C) 22/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2014 sp. zn. 11 Co 91/2014, 11 Co 92/2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2014 sp. zn. 11 Co 91/2014, 11 Co 92/2014, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. mája 2014 č.k. 21 C (25 C) 22/2012-230, o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 26. marca 2014 č.k. 21 C (25C) 22/2012-218 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal náhrady škody, za ktorú podľa jeho názoru zodpovedá žalovaná v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 30. mája 2014 č.k. 21 C (25 C) 22/2012-230 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 € [položka č. 7a Sadzobníka, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.)]. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. októbra 2014 sp. zn. 11 Co 91/2014, 11 Co 92/2014 vo výroku I. potvrdil napadnutý rozsudok a vo výroku II. potvrdil napadnuté uznesenie; vo výroku III. nepriznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.
Proti výrokom I. a II. tohto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie.
Okresný súd Bratislava I vyzval žalobcu 4. februára 2015, aby zaplatil súdny poplatok za dovolanie vo výške 40 € podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Zároveň ho poučil, že ak poplatok nezaplatí, konanie o jeho dovolaní bude zastavené. Vzhľadom na to, že žalobca na túto výzvu poplatok za dovolanie nezaplatil, Okresný súd Bratislava I uznesením z 20. februára 2015 č.k. 21 C (25 C) 22/2012- 278 konanie o dovolaní žalobcu zastavil v časti, „v ktorej odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok“, t.j. v časti smerujúcej proti výroku I. rozsudku odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení účinnom pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade so zákonom § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Konanie o dovolaní v časti smerujúcej proti výroku I. tohto rozsudku bolo zastavené uznesením súdu prvého stupňa z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok za dovolanie. Dovolanie v časti, ktorá smeruje proti výroku II. rozsudku odvolacieho súdu (potvrdzujúcemu uznesenie súdu prvého stupňa o súdnom poplatku za odvolanie), napadá síce výrok rozsudku, tento výrok má ale povahu uznesenia. Prípustnosť tejto časti dovolania je preto potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu.
Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Žalobcom napadnutý výrok II. rozsudku odvolacieho súdu nemá znaky uznesení, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach.
Predmetná časť podaného dovolania (proti výroku II. rozsudku odvolacieho súdu) by vzhľadom na vyššie uvedené bola procesne prípustná, len ak v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.
Dovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
2. Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa jeho názoru mu odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom konať, lebo mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, i keď zákon č. 71/1992 Zb. s podaním jeho odvolania nespája vznik poplatkovej povinnosti. Žalobu v prejednávanej veci podal totiž v čase, keď konanie o nej bolo ex lege (vecne) oslobodené od súdnych poplatkov. Toto oslobodenie sa vzťahuje na konanie ako celok (teda aj na odvolanie) a trvá až do právoplatného skončenia konania.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.
Najvyšší súd už v uzneseniach sp. zn. 3 Cdo 102/2015, 3 Cdo 103/2015, 3 Cdo 174/2015, 3 Cdo 536/2015, 3 Cdo 688/2015, 3 Cdo 828/2015, 3 Cdo 978/2015, 3 Cdo 979/2015, v ktorých išlo o skutkovo a právne obdobnú vec a žalujúcu stranu zastupovala tá istá advokátska kancelária, uviedol, že „samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať“.
Žalobca tvrdí, že súdy nezohľadnili tú skutočnosť, že predmetné konanie je (podľa jeho právneho názoru) aj po 1. októbri 2012 vecne oslobodené od súdnych poplatkov. V tejto časti namieta nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorom spočíva napadnuté uznesenie. Nesprávne právne posúdenie (pokiaľ k nemu vôbec došlo) ale nezakladá prípustnosť dovolania. Nejde totiž o vadu konania uvedenú v ustanovení § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania proti uzneseniu.
3. Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd uvádza, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembri 2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od 1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30. septembrom 2012“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 1/2016.
4. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu v časti, ktorou napadol výrok II. rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nepreukázaná bola žalobcom tvrdená vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady v zmysle § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol dovolanie žalobcu v tejto časti ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešnej žalovanej nepriznal dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.