Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Cdo 365/2013

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. S., bývajúceho v M., proti žalovanej D. S., bývajúcej v P., zastúpenej JUDr. K. J., advokátkou so sídlom v Ž., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde

Žilina pod sp. zn. 16 C 140/2006, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 30. mája 2013, sp. zn. 10 Co 351/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 27. októbra 2011, č.k. 16 C 140/2006-370 vyporiadal

bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (ďalej len „BSM“) tak, že žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 8 073,92 € a žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak po zistení, že účastníci

ku dňu rozhodnutia reálne nedisponovali žiadnymi hnuteľnými a nehnuteľnými vecami

a nemali ani žiadne finančné prostriedky, ktoré by bolo možné zaradiť do masy BSM

a vyporiadať. Mal preukázané, že k rodinnému domu, ktorý patril do výlučného vlastníctva

žalovanej, účastníci počas manželstva zo spoločných prostriedkov vybudovali príslušenstvo

(vŕtaná studňa, žumpa, hospodárska budova, kurín, prístrešok na drevo, chodníky a spevnené

plochy, vonkajšie schody a oplotenie), ktorých hodnotu ustálil v zhode so znaleckým

posudkom znalca Ing. M. K. na 16 147,83 €. S poukazom na § 150 Občianskeho zákonníka

preto žalovanej uložil povinnosť vydať žalobcovi polovicu hodnoty príslušenstva rodinného domu, ktorý medzičasom žalobkyňa predala tretej osobe, v celkovej sume 8 073,92 €.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom z 30. mája 2013, sp. zn.  

10 Co 351/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil

a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania.   Poukázal na rozsiahle dokazovanie, ako  

aj na správnosť postupov súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov a aplikácii predpisov

hmotného práva v prejednávanej veci. Námietky žalovanej týkajúce sa zaradenia hodnoty

príslušenstva rodinného domu do masy BSM a určenia jeho výšky, vyhodnotil ako

nedôvodné. Poukázal na to, že v konaní bolo nesporne preukázané, že veci, ktoré tvorili

príslušenstvo rodinného domu boli vybudované počas manželstva účastníkov a z ich

spoločných prostriedkov. K námietke žalovanej ohľadne určenia sumy, ktorá mala

predstavovať hodnotu príslušenstva rodinného domu, v podrobnostiach odkázal  

na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a zdôraznil, že súd prvého stupňa správne

vychádzal z „primeranej náhrady“, t.j. ceny obvyklej na danom mieste a v danom čase, pri

ktorom určení je právne irelevantné, za akú sumu boli nadobudnuté jednotlivé komponenty, z ktorých boli tieto veci vytvorené. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil  

§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktoré odôvodnila

nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) z dôvodu nesprávnej

interpretácie § 150 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasila so závermi oboch súdov

o vymedzení masy BSM, najmä príslušenstva rodinného domu, a jej vyporiadaní, ako

i s určením hodnoty príslušenstva rodinného domu. Poukázala na to, že v tomto smere súdy

nesprávne vyhodnotili dokazovanie vykonané v konaní, vrátane znaleckého posudku

určujúceho hodnoty jednotlivých vecí tvoriacich príslušenstvo rodinného domu a vyčítala  

im, že nechali bez povšimnutia ňou v tomto smere podané námietky; tieto skutočnosti

ovplyvnili vyporiadanie BSM účastníkov v jej neprospech. Z týchto dôvodov navrhla, aby

dovolací súd rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušil a vec vrátil prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie.

Žalobca sa k dovolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.1 O.s.p.) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

(§ 236 a nasl. O.s.p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa  

§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Žalovaná dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,  

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd

preto so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z nich. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania  

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samotné tvrdenie účastníka o existencii

určitej procesnej vady, ale až zistenie, že k namietanej vade skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až   g/ O.s.p. v dovolaní namietané

neboli a dovolací súd ich existenciu nezistil. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Žalovaná v dovolaní namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného

dokazovania. V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (pre

úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.).

Obsah dovolania žalovanej nasvedčuje, že žalovaná   tým, že namieta, že súdy   sa nevyporiadali s jej námietkami k vykonaným dôkazov, najmä znaleckému posudku,

spochybňuje dodržanie postupu podľa § 157 O.s.p., keď súd svoje rozhodnutie nedostatočne

odôvodnil. Tzv. nepreskúmateľnosť rozhodnutia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky považuje za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle  

§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj   R 111/1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky

v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom

svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok

riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len

tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“. Sama skutočnosť, že dovolaním

napadnuté rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou

nezaoberal), nemôže založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle § 237 O.s.p.

Pokiaľ dovolateľka namieta nesprávne právne posúdenie veci, k uvedenej námietke

treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý  

by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa  

§ 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovanej podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný

prostriedok žalovanej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.  

a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. marca 2014 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková