UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E. T., bývajúceho v K., zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom vo Veľkom Krtíši, Komenského č. 3, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31690904, o určenie neplatnosti poistnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 11 C 501/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. októbra 2017 sp.zn. 15 Co 473/2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. októbra 2017 sp.zn. 15 Co 473/2016 a tiež rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 23. augusta 2016 č.k. 11 C 501/2015-121.
Vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Veľký Krtíš.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti poistnej zmluvy z 29. júla 2008 č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo životné poistenie s dohodnutou výškou poistnej sumy 1 327,76 €; mesačné poistné bolo dohodnuté vo výške 8,36 € (ďalej len „poistná zmluva“). V žalobe uviedol, že poistnú zmluvu, o existencii ktorej sa dozvedel až 7. mája 2015 z rozsudku rozhodcovského súdu, neuzavrel a jeho podpis na nej je falošný.
2. Rozsudkom z 23. augusta 2016 č.k. 11 C 501/2015-121 Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol ako neopodstatnenú. Dokazovaním, ktoré vykonal výsluchom žalobcu a svedkyne (sprostredkovateľky poistenia), ako aj listinnými dôkazmi (najmä poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami, dotazníkom o zdravotnom stave, potvrdením o uzavretí poistnej zmluvy, žiadosťou o zrušenie poistnej zmluvy a tiež odpoveďou žalovanej na túto žiadosť) mal preukázané, že sprostredkovateľka poistenia predložila 29. júla 2008 žalobcovi návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorý v ten istý deň okrem nej podpísal aj žalobca. Súčasťou poistnej zmluvy bol vyplnený dotazník obsahujúci údaje o žalobcovi (medziiným o jeho zdravotnom stave, výške, hmotnosti, zamestnávateľovi, ošetrujúcom lekárovi, vodičskom oprávnení). Žalobca potom žiadosťou z 23.februára 2009 doručenou žalovanej požiadal o zrušenie poistnej zmluvy z finančných dôvodov. Žalovaná jeho žiadosť akceptovala a oznámila mu zánik poistenia k 30. aprílu 2009 s finančným zostatkom poistného 36,75 €. Žalobca listom z 18. marca 2016 potvrdil vedomosť o zániku poistenia a požiadal, aby dlh mohol splácať v splátkach. Na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanej 41,16 €, začalo voči žalobcovi exekučné konanie. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že poistnú zmluvu neuzavrel. Naopak, žalovaná ňou predloženými dôkazmi vyvrátila tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na to súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, ktoré navrhoval žalobca. Uzavrel, že poistná zmluva má predpísané náležitosti a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Neopodstatnenú žalobu preto zamietol.
3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. októbra 2017 sp.zn. 15 Co 473/2016 napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení uviedol, že všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu preskúmal spolu s napadnutým rozsudkom a v plnom rozsahu sa stotožnil s jeho skutkovými a právnymi závermi. Odvolací súd nezistil nedostatky procesného postupu súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Pokiaľ žalobca za taký nedostatok považoval skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, odvolací súd poukázal na to, že dôvody nevyhovenia tomuto návrhu dostatočne vysvetlil už prvoinštančný súd. Dodal, že žalobcovi nič nebránilo, aby sám - ako listinný dôkaz - predložil súdu posudok znalca vyhotovený na jeho žiadosť. Poukázal na to, že právna úprava účinná od 1. júla 2016 priniesla zmenu okrem iného v tom, že ako primárnu vyžaduje aktivitu sporových strán; strany sú povinné nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie, ale najmä podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. V danom prípade žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že poistnú zmluvu neuzavrel, napadnutý rozsudok preto potvrdil z tých istých dôvodov, z ktorých súd prvej inštancie zamietol žalobu. Dodal, že i keby bolo žalobe vyhovené, žalobcom požadovaný rozsudok by nemal žiadny dopad na prebiehajúce exekučné konanie. Keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol, odvolací súd sa bližšie nezaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti poistnej zmluvy (§ 137 ods. 1 písm. c/ CSP).
4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP. Súdom ako procesnú vadu zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia vytkol, že nenariadili znalecké dokazovanie, i keď ním navrhovaný dôkaz bol jediným dôkazným prostriedkom spôsobilým odstrániť spornosť v otázke podpísania poistnej zmluvy. Zopakujúc, že ju neuzavrel a nepodpísal, žalobca zdôraznil, že v danom prípade išlo o (spotrebiteľský) spor s ochranou slabšej strany, v ktorom súd nevychádza len z formálnej pravdy tvrdenej stranami, ale má aj ex offo vykonať dokazovanie za účelom náležitého zistenia rozhodujúcich skutkových okolností. Odvolací súd sa ale vecou dostatočne nezaoberal, čo potvrdzuje napríklad nesprávna zmienka o prebiehajúcom (avšak v skutočnosti zastavenom) exekučnom konaní. Za nesprávny označil názor odvolacieho súdu, že predmetnou žalobou sa nedosiahne odstránenie spornosti vzťahu strán; v prípade jej úspechu už totiž žalovaná nebude môcť od neho vymáhať pohľadávku z poistnej zmluvy a on dosiahne očistenie svojho mena poškodeného tým, že je považovaný za neplatiča. Závery odvolacieho súdu, ktoré sa týkajú naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti poistnej zmluvy, sú zmätočné, lebo v ich dôsledku nie je zrejmé, z ktorého dôvodu odvolací súd potvrdil prvoinštančný rozsudok. So zreteľom na to žiadal rozsudok odvolacieho súdu a tiež ním potvrdený rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
5. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), posudzoval prípustnosť a dôvodnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP).
7. Dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní o určenie neplatnosti poistnej zmluvy. Vzhľadom na tento predmet konania nenastali v danom prípade účinky vyhlásenia konkurzu v zmysle § 47 ods. 1 zákona. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky).
9. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2 Cdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.
10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
11. Pokiaľ žalobca namieta, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné a naznačuje, že je nepreskúmateľné (lebo nevedno, z ktorého dôvodu odvolací súd potvrdil prvoinštančný rozsudok), dovolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko najvyššieho súdu R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.“. Toto stanovisko je naďalej aktuálne (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 92/2018, 4 Cdo 59/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 141/2017, 8 Cdo 49/2017). 11.1. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, o ktorý ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. 11.2. Námietka žalobcu o tom, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z ktorého dôvodu odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, je neopodstatnená. V bode 15. odôvodnenia rozsudku odvolací súd zreteľne uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil z tých istých dôvodov, so zreteľom na ktoré tento súd zamietol žalobu. Podstaty konštatovania, že žalobe nemohlo byť vyhovené preto, lebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno, sa nedotkla zmienka odvolacieho súdu týkajúca sa naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti poistnej zmluvy (bod 14. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). 11.3.Obsah spisu teda neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom súladným so zákonom. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
12. Pre prípad, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP (R 24/2017 a 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 94/2017, 4 Cdo 47/2017, 5 Cdo 145/2016, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 76/2018).
13. K námietke žalobcu, že k procesnej vade konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP došlo nevyhovením jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania najvyšší súd uvádza, že v bežnom sporovom konaní súd nepreberá za strany dôkaznú iniciatívu. V tom sa, s účinnosťou od 1. júla 2016, odráža celková koncepcia civilného sporového procesu, v ktorom sa uplatňujú princípy kontradiktórnosti konania a arbitrárneho poriadku, ako aj princípy dispozičný a prejednací. Tieto princípy sa ale v civilnom sporovom konaní neuplatňujú (nemôžu uplatňovať) bezvýnimočne, lebo nie vždy zohľadňujú osobitosti niektorých strán. Odôvodnenie tohto postulátu spočíva v objektívnej hmotnoprávnej a procesnoprávnej nerovnosti určitých subjektov práva, ktorú musí súd v súlade s právnou úpravou kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania. Inak by totiž nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv.
14. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia neplatnosti poistnej zmluvy. Poistná zmluva je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaná za spotrebiteľskú zmluvu (5 Cdo 338/2012). Právna úprava účinná od 1. júla 2016 považuje spory zo spotrebiteľských zmlúv za spory s ochranou slabšej strany. V porovnaní so všeobecnými ustanoveniami civilného sporového konania obsahuje táto úprava niektoré odlišnosti, napríklad pokiaľ ide o zastúpenie spotrebiteľa (§ 291 CSP), poučovaciu povinnosť súdu (§ 292 CSP), spojenie vecí (§ 293 CSP), zmenu žaloby (§ 294 CSP), dokazovanie (§ 295 CSP), koncentráciu konania (§ 296 CSP), pojednávanie (§ 297 CSP) a posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok (§ 298 CSP).
15. Podľa § 295 CSP môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Účelom tohto ustanovenia je vyvážiť faktické slabšie postavenie spotrebiteľa v spore s dodávateľom. Vychádzajúc z tohto zámeru právnej úpravy nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak v žalobe neoznačí, prípadne len označí (ale nepripojí) všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd by sa v spotrebiteľskom spore nemal spoliehať v plnej miere iba na splnenie dôkaznej povinnosti strán sporu. Ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, môže prevziať dôkaznú iniciatívu a vykonať aj spotrebiteľom nenavrhnutý dôkaz.
16. Skutočnosť, že súd môže v spotrebiteľských sporoch vykonať aj taký dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhoval (§ 295 CSP), neznamená zároveň povinnosť súdu vykonať každý spotrebiteľom navrhnutý dôkaz. Aj za účinnosti novej právnej úpravy totiž naďalej platí, že o návrhu na vykonanie dokazovania rozhoduje súd. Súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 2 CSP).
17. V danom prípade súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom s odôvodnením, že podpísanie poistnej zmluvy žalobcom preukazujú výsledky dokazovania vykonaného inými dôkaznými prostriedkami. V nadväznosti na to súd (aj odvolací) konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal, že poistnú zmluvu nepodpísal.
18. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy ustálila na názore, podľa ktorého vtedy, keď súd nevykoná dôkaz navrhnutý stranou sporu na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci následne dospel k záveru, že strana neuniesla dôkazné bremeno, ide o procesne nesprávny postup majúci znaky „inej procesnej vady“. Tak sa označovala vada odlišná od zmätočnosti (1 Cdo 324/2014, 3 Cdo 321/2015, 6 MCdo 7/2013, 7 Cdo 353/2014). Zároveň ale vtedajšia rozhodovacia prax pripustila, že v závislosti od konkrétnych okolností prípadu môže tentonesprávny procesný postup súdu nadobudnúť intenzitu (až) procesnej vady zmätočnosti, ktorá spočíva v odňatí možnosti strany konať pred súdom (2 MCdo 1/2015, 4 Cdo 382/2013, 5 Cdo 227/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je toto rozlišovanie intenzity dôsledkov predmetného procesne nesprávneho postupu súdu opodstatnené aj podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.
19. V preskúmavanom prípade žalobca tvrdil, že poistnú zmluvu v roku 2008 nepodpísal a jeho podpis na nej bol sfalšovaný. Na druhej strane sprostredkovateľka poistenia [v iných dvoch prípadoch preukázateľne trestnoprávne postihnutá za to, že (tiež v roku 2008) podpísala obdobnú zmluvu za poistenca] ako svedkyňa uviedla súdu, že žalobca poistnú zmluvu osobne podpísal. Vzhľadom na tieto dve zásadne protichodné tvrdenia a tiež skutočnosť, že vykonané dokazovanie nepreukázalo prítomnosť ďalšej osoby pri podpisovaní poistnej zmluvy, dospel najvyšší súd k záveru, že posudok znalca z odboru písmoznalectva bol skutočne jediným dôkazným prostriedkom spôsobilým preukázať, či žalobca poistnú zmluvu podpísal alebo nepodpísal.
20. Dovolací súd len ako poznámku k vyššie uvedenému dodáva, že listiny, ktorými vykonal dokazovanie súd prvej inštancie, resp. ktoré považovali za postačujúce pre rozhodnutie súdy oboch inštancií, nepodávali informácie o konaní žalobcu bezprostredne v momente, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu poistnej zmluvy; sprostredkovali informácie až o jeho následnom konaní.
21. Za tohto stavu - daného osobitne individuálnymi okolnosťami - malo nevyhovenie návrhu žalobcu na vykonanie predmetného znaleckého dokazovania znaky procesne nesprávneho postupu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie žalobcu je teda prípustné podľa § 420 písm. f/ CSP a zároveň dôvodné, a to vzhľadom na opodstatnenú dovolaciu námietku, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). 22. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozsudky súdov oboch inštancií a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.