Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Cdo 350/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š., so sídlom v B., zastúpeného A. s.r.o., so sídlom v B., proti žalovaným 1/ A., bývajúcemu v L., 2/ I., bývajúcej v L., 3/ M., bývajúcemu vo Z., o zaplatenie 2 122,78 € (63 951 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 208/2008 (predtým na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12 C 106/2008), o dovolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. decembra 2008, sp. zn. 16 NcC 53/2008, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 4. decembra 2008 sp. zn. 16 NcC 53/2008 rozhodol tak, že sudcovia Okresného súdu Lučenec sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 12 C 106/2008 vylúčení a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš.
Proti tomuto uzneseniu krajského podal dovolanie žalovaný 1/. Tvrdil, že v konaní odvolacieho súdu došlo k vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalobca ani žalovaní 2/, 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu je spôsobilým predmetom tohto opravného prostriedku. Dospel pritom k záveru, že vo veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto treba konanie o dovolaní žalovaného 1/ zastaviť.
Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako procesný právny úkon účastníka, ktorým (po splnení zákonom stanovených podmienok) môže dosiahnuť jednak preskúmanie napadnutého právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu, jednak jeho zrušenie, a tiež opätovné prejednanie veci súdom prvého alebo druhého stupňa. Jednu zo zásadných podmienok prípustnosti dovolania určuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 236 ods. 1, podľa ktorého dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie vydal krajský súd, ešte neznamená, že tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V občianskom súdnom konaní totiž krajský súd môže rozhodovať nielen ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ale aj ako súd prvého stupňa (napr. § 9 ods. 2 O.s.p.) a tiež ako súd nadriadený okresnému súdu (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým ako súd nadriadený Okresnému súdu Lučenec rozhodol o vylúčení sudcov tohto okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci a o prikázaní veci Okresnému súdu Veľký Krtíš. Rozhodovanie krajského súdu o vylúčení sudcov podriadeného okresného súdu (§ 14 a nasl. O.s.p.) nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako súdu odvolacieho (§ 10 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 201 a nasl. O.s.p.). Predpokladom postupu podľa § 236 a nasl. O.s.p. je existencia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté v inštančnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v rámci prípustných riadnych opravných prostriedkov. O vylúčení sudcov z konania a rozhodovania veci na príslušnom súde rozhoduje nadriadený súd v senáte alebo senát toho istého súdu, ak ide o sudcov Najvyššieho súdu, pričom táto prípustnosť, t.j. určenie, ktorý súd je nadriadený, nevyplýva z inštančného postupu, ale z organizačných vzťahov vo vnútri sústavy súdov na základe splnomocnenia daného ustanovením § 16 ods. l O.s.p. a osobitným zákonom o organizácii súdov (zákon č. 757/2004 Z.z.).
Rozhodnutie krajského súdu o tom, či je sudca okresného súdu vylúčený, je síce rozhodnutím konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu, kedy krajský súd nerozhoduje ani ako súd prvého stupňa ani ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu nie sú potom zákonom pripustené žiadne opravné prostriedky, preto tu neexistuje ani žiaden funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku rozhodnúť.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak do právomoci súdu patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Preto muselo byť konanie podľa § 104 ods. l O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. zastavené.
O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. januára 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková