3 Cdo 349/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. Mgr. J. S., bývajúceho v B., proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, IČO:
00166073, o N., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10 C 167/2010, o dovolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. januára 2014 sp. zn. 8 Co
23/2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 27. januára 2014 sp. zn. 8 Co 23/2014 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I
zo 17. októbra 2013 č.k. 10 C 167/2010-258 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením zo 17. októbra 2013 č.k. 10 C 167/2010-258
zastavil konanie podľa § 141a ods. 1, 2 a 3 O.s.p. s odôvodnením, že na návrh odporkyne
uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania vo výške 310 721,17 €,
navrhovateľ ale túto povinnosť nesplnil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. c/ O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. januára 2014
sp. zn. 8 Co 23/2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil; odporkyni nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení v zhode s právnym názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), na ktorom bolo založené jeho
rozhodnutie v právnej veci vedenej pod sp. zn. 7 Cdo 107/2012, konštatoval, že
ak navrhovateľ preddavok na trovy konania nezloží, súd konanie zastaví bez ohľadu
na to, či odporca preddavok zložil alebo nezložil. Vzhľadom na to, že navrhovateľ predmetný preddavok nezložil, boli splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle § 141a
ods. 1 O.s.p. Z týchto dôvodov odvolací súd vecne správne prvostupňové uznesenie potvrdil
(§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie s tým, že
mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení
s ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p.), procesný postup súdu vykazuje znaky tzv. inej vady
konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Rozhodnutia súdov sú nepreskúmateľné, arbitrárne, nespravodlivé, nemajú
oporu v zákone, odporujú princípu primeranosti a proporcionality a nerešpektujú povinnosť
súdu zistiť aktuálnu sociálnu situáciu navrhovateľa. Žiadal rozhodnutia súdov zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)]
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým
vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
1. Dovolaním navrhovateľa je napadnuté uznesenie. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je prípustné dovolanie, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V danom prípade
je dovolaním napadnuté uznesenie, ktoré nie je v týchto ustanoveniach uvedené. Dovolanie
navrhovateľa preto podľa § 239 O.s.p. prípustné nie je.
2. V okolnostiach preskúmavanej veci by prípustnosť dovolania navrhovateľa
zakladala (iba) procesná vada konania uvedená v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie
je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237
O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď
napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané
a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľa
preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
3. Dovolateľ namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne
nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom
súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na
uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách
stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.),
vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť
predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený
do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
3.1. Podľa presvedčenia navrhovateľa mu bola odňatá možnosť pred súdom konať
v dôsledku toho, že – ako tvrdí – napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá náležitosti
v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu je ale judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998) považovaná (len)
za tzv. inú vadu konania, teda nie za procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p.
Takáto právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva aj z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 1 Cdo 181/2010, 2 MCdo 18/2008,
2 Cdo 83/2010, 4 Cdo 310/2009, 5 Cdo 290/2008, 5 Cdo 216/2010, 6 Cdo 25/2012,
7 Cdo 52/2011, 7 Cdo 109/2011, resp. 1 ECdo 10/2014).
Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti a jej dôsledkov
potvrdzujú tiež viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych
záveroch vyjadrených v R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 184/2010,
III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012,
IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 208/2012, IV. ÚS 90/2013). Dovolací súd osobitne poukazuje
na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že
„sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá
prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.
Ústavný súd v uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. IV. ÚS 196/2014 zotrval „na opakovane
vyslovenom závere (napr. IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012) o ústavnej
udržateľnosti názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho
odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo
nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“.
Ústavný súd v uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 konštatoval, že najvyšší
súd v súlade so svojou stabilnou „dovolacou“ judikatúrou náležite zdôvodnil, prečo
nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. Postoj najvyššieho súdu v tejto otázke nesignalizuje arbitrárnosť
či zjavnú neodôvodnenosť, a to hlavne s ohľadom na povahu dovolacieho konania ako
mimoriadneho opravného konania, ktorým sa preskúmava právoplatné rozhodnutie a zasahuje
sa ním do nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania.
I keby teda dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo prípadne
nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo by to založiť
prípustnosť navrhovateľovho dovolania.
3.2. Dovolateľ ďalej namieta, že k procesnej vade konania uvedenej v § 237
písm. f/ O.s.p. došlo aj tým, že konanie bolo zastavené, i keď pre tento postup neboli dané procesné predpoklady. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je táto námietka
opodstatnená.
Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia možnosti konať pred súdom považuje
medziiným postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom veci
(odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie) hoci
procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003,
rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996,
prípadne tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 41/2000,
2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001, 3 Cdo 98/2015).
Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej
sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd
na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania.
Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti
navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania
nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného
predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote
nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote
15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví (§ 141a ods. 1
O.s.p.).
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť zložiť preddavok na trovy konania
môže byť navrhovateľovi uložená iba ak: a/ predmetom konania je právo na zaplatenie sumy
prevyšujúcej 400 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, b/ navrhol
to odporca, ktorého majetkové pomery možno usporiadať podľa osobitného predpisu,
c/ u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku
v zmysle § 138 O.s.p. v celom rozsahu. Súd uloží navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok
na trovy konania, ak sú tieto podmienky splnené súčasne. Na zloženie preddavku
(v rovnakej lehote a výške) súd vyzve zároveň aj odporcu. Odporca nie je povinný zložiť
preddavok na trovy konania iba vtedy, keď jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno
usporiadať podľa osobitného predpisu – zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“ o konkurze a reštrukturalizácii“). Zákon č. 7/2005 Z.z. sa nevzťahuje
na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je (o. i.) štát.
V preskúmavanej veci nebolo sporné, že navrhovateľ nezložil preddavok na trovy
konania a odporkyňou je štát, ktorý nemohol byť vyzvaný na zloženie preddavku, lebo
to právna úprava vylučuje (majetkové pomery štátu ako dlžníka nemožno usporiadať podľa
zákona č. 7/2005 Z.z.). Z ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. pritom vyplýva, že zastavenie
konania prichádza do úvahy iba vtedy, keď preddavok na trovy konania v určenej lehote
nezloží navrhovateľ, zloží ho však odporca, ktorý má povinnosť ho zložiť.
Najvyšší súd už v rozhodnutí, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 140/2014, dospel k záveru, že „i keď
navrhovateľ nesplnil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ktorú mu súd uložil podľa
§ 141a ods. 1 O.s.p., konanie nemožno zastaviť, ak je odporcom subjekt uvedený v § 2
zákona č. 7/2005 Z.z.“.
So zreteľom na uvedené nemalo byť v preskúmavanej veci konanie zastavené z dôvodu, že navrhovateľ nezložil preddavok na trovy konania § 141a ods. 1 O.s.p.
4. Dovolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodne namieta, že mu v konaní
bola odňatá možnosť pred súdom konať. Vzhľadom na túto procesnú vadu najvyšší súd
procesne prípustnému (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a zároveň opodstatnenému (§ 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p.) dovolaniu vyhovel a rozhodnutia odvolacieho a prvostupňového súdu zrušil
s tým, že vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.) bez toho, aby
sa zaoberal ďalšími dovolacími námietkami navrhovateľa.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. júla 2015
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková