3 Cdo 349/2009

 

znak

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci

žalobcu J. Š., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. F. B., advokátom so sídlom v K., proti

žalovanej M. K., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. J. Č., advokátom so sídlom v K.,

o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom polovice peňazí zo SPORO knižky kapitál

CM číslo X. so zostatkom 49 534,38 USD, teda sumy 24 767,19 USD a o určenie, že do

dedičstva po poručiteľovi J. Š. st. nepatrí polovica peňazí zo SPORO knižky kapitál CM

číslo X. so zostatkom 49 534,38 USD, teda 24 767,19 USD, vedenej na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. 19 C 145/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. mája 2009 sp. zn. 9 CoD 48/2008, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania vo

výške 343,89 € do rúk JUDr. J. Č., advokáta so sídlom v K..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 18. marca 2008 č.k. 19 C 145/2007-79 určil, že  

a/ žalobca je výlučným vlastníkom polovice peňažných prostriedkov uložených na SPORO

knižke kapitál v CM č. X. (ďalej len „vkladná knižka“) so zostatkom 49 534,38 USD, teda

sumy 24 767,19 USD) a b/ že do dedičstva po poručiteľovi J. Š. st. nepatrí polovica

z peňažných prostriedkov uložených na vkladnej knižke so zostatkom 49 534,38 USD, teda  

24 767,19 USD. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Vychádzal

z toho, že žalobca spolu so svojím otcom J. Š. st. mali zriadenú vkladnú knižku ako „spoločný

vklad“, pričom ich podiely boli rovnaké. Zostatok na vkladnej knižke v čase smrti J. Š. st. (9.

februára 2006) predstavoval 49 534,38 USD. V zmysle osvedčenia o dedičstve po

poručiteľovi J. Š. st. z 12. júla   2006 č.k. 10 D 134 /2006-43, ktoré nadobudlo účinky

právoplatného rozhodnutia dňom 12. júla 2006, bol do aktív dedičstva zaradený celý uvedený

vklad na vkladnej knižke. Predmetom dedenia ale mala byť len polovica zostatku na vkladnej

knižke patriaca poručiteľovi (24 767,19 USD), lebo druhá polovica zostatku (24 767,19 USD)

bola vlastníctvom žalobcu. Opodstatnene podanej žalobe preto vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. mája 2009 sp. zn.

9 CoD 48/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, tak že žalobu v celom rozsahu zamietol

a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Zamietajúci výrok rozhodnutia odôvodnil

nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, lebo okruh účastníkov konania na strane žalovaných

nebol úplný – žalovanou nebola aj B. N., ktorá spolu s ostatnými dedičmi uzatvorila dohodu

o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi J. Š. st. Osvedčenie o dedičstve je pre dedičov

záväzné. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p.  

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom uviedol, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

O.s.p.), a to v otázke pasívnej vecnej legitimácie na žalovanej strane. Odvolaciemu súdu

vytkol, že pokiaľ dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, mal rozhodnutie

súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a nie ho zmeniť a žalobu

zamietnuť. V danom prípade ale o nedostatok vecnej legitimácie ani nešlo, lebo postačujúce

bolo podať žalobu len proti sestre, ktorá jeho vlastníctvo popiera; z toho dôvodu ani nežaloval

B. N., sestru, ktorá jeho vlastníctvo uznáva a súhlasila s tým, aby jej vyplatil iba 1/6 zo zostatku na vkladnej knižke. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

zmeniť a potvrdiť prvostupňový rozsudok (alternatívne rozsudok odvolacieho súdu zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie).

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobca podal žalobu v rozpore so

zákonom. K otázke nedostatku vecnej legitimácie uviedla, že súdy nemajú poučovaciu

povinnosť v zmysle § 5 O.s.p., ak je účastník zastúpený advokátom. Navrhla dovolanie

zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom proti

rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu

nie je dôvodné.

V zmysle § 241 ods.2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj   v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania podľa § 241 ods.2 písm. b/ O.s.p.,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom

neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného

prostriedku.

Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či

v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. alebo

k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Dovolateľ procesné vady tejto povahy

nenamietal a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.  

Žalobca v dovolaní tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

  Konaniu v preskúmavanej veci predchádzalo konanie o dedičstve po poručiteľovi J. Š.

st., v ktorom bol celý zostatok peňažných prostriedkov uložených na vkladnej knižke (správne

pohľadávka vo výške zostatku) zaradený do aktív dedičstva. Účastníci tohto dedičského

konania (žalobca a jeho dve sestry) uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej celý tento zostatok vo výške 49 534,38 USD nadobudli v rovnakých podieloch po 1/3.

Osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia a pre účastníkov

dedičského konania záväznosť.

Žalobca neskôr, vychádzajúc z toho, že za aktívum dedičstva bol nesprávne

považovaný aj jeho podiel (1/2) na celkovom zostatku na vkladnej knižke, zvolil na ochranu

svojho práva určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Predpokladom úspešnosti takejto

žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a tiež to, že

účastníci sú vecne legitimovaní (t.j. že žalobu podal nositeľ určitého hmotnoprávneho

oprávnenia proti tomu, kto je z hľadiska hmotnoprávneho nositeľom tomu zodpovedajúcej

povinnosti). Odvolací súd pri riešení otázky vecnej legitimácie správne uviedol, že ak sa

žalobca domáhal určenia, že polovica zostatku na vkladnej knižke prejednaného ako

dedičstvo po poručiteľovi J. Š. st. a/ patrí jemu (žalobcovi) a b/ nepatrí do dedičstva po

poručiteľovi J. Š. st., mal adekvátne tomu prispôsobiť aj určenie okruhu účastníkov na

žalovanej strane. Pokiaľ za žalované neoznačil obe spoludedičky, ktoré v ideálnych

spoluvlastníckych podieloch nadobudli aj to, čo žalobca považuje za predmet svojho

vlastníctva, išlo skutočne o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, na ktorý správne poukázal

už odvolací súd.

Na správnosti uvedeného záveru odvolacieho súdu nemení nič, že žalobcom

nežalovaná sestra B. N. údajne zastáva rovnaký názor na vlastníctvo polovice zostatku na

vkladnej knižke ako žalobca. Napriek tomu – so zreteľom na žalobcom zvolený procesný

nástroj uplatnenia jeho práva museli byť žalovanými všetci tí, ktorí v zmysle osvedčenia

o dedičstve nadobudli to, čo žalobca považuje za predmet svojho vlastníctva. Odvolací súd preto postupoval správne, pokiaľ po zistení, že žaloba nesmeruje proti všetkým nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti a že nejde o procesnú situáciu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie  

§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol pre

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.  

Vzhľadom na to, že žalobca neopodstatnene napadol rozsudok odvolacieho súdu,

ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),

dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1

O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaná podala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho

konania a výšku trov vyčíslila vo vyjadrení k dovolaniu. Dovolací súd jej v súlade so

zaužívanou praxou dovolacieho súdu priznal náhradu trov dovolacieho konania len za jeden

úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu) advokáta JUDr. J. Č., ktorý ju zastupoval už

v konaní na súdoch nižších stupňov [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“)]. Odmenu za tento úkon právnej služby určil dovolací súd podľa § 10 ods. 1

vyhlášky, pričom vychádzal z hodnoty sporu 24 767,19 USD, čo po prepočte podľa kurzu ku

dňu vyhotovenia písomného vyjadrenia k dovolaniu predstavuje 17 242,54 €. Tarifná odmena

za tento úkon je 336,94 €, čo s režijným paušálom vo výške 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje spolu 343,89 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

  JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková