3 Cdo 349/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci
žalobcu J. Š., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. F. B., advokátom so sídlom v K., proti
žalovanej M. K., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. J. Č., advokátom so sídlom v K.,
o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom polovice peňazí zo SPORO knižky kapitál
CM číslo X. so zostatkom 49 534,38 USD, teda sumy 24 767,19 USD a o určenie, že do
dedičstva po poručiteľovi J. Š. st. nepatrí polovica peňazí zo SPORO knižky kapitál CM
číslo X. so zostatkom 49 534,38 USD, teda 24 767,19 USD, vedenej na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 19 C 145/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. mája 2009 sp. zn. 9 CoD 48/2008, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie z a m i e t a.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania vo
výške 343,89 € do rúk JUDr. J. Č., advokáta so sídlom v K..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 18. marca 2008 č.k. 19 C 145/2007-79 určil, že
a/ žalobca je výlučným vlastníkom polovice peňažných prostriedkov uložených na SPORO
knižke kapitál v CM č. X. (ďalej len „vkladná knižka“) so zostatkom 49 534,38 USD, teda
sumy 24 767,19 USD) a b/ že do dedičstva po poručiteľovi J. Š. st. nepatrí polovica
z peňažných prostriedkov uložených na vkladnej knižke so zostatkom 49 534,38 USD, teda
24 767,19 USD. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Vychádzal
z toho, že žalobca spolu so svojím otcom J. Š. st. mali zriadenú vkladnú knižku ako „spoločný
vklad“, pričom ich podiely boli rovnaké. Zostatok na vkladnej knižke v čase smrti J. Š. st. (9.
februára 2006) predstavoval 49 534,38 USD. V zmysle osvedčenia o dedičstve po
poručiteľovi J. Š. st. z 12. júla 2006 č.k. 10 D 134 /2006-43, ktoré nadobudlo účinky
právoplatného rozhodnutia dňom 12. júla 2006, bol do aktív dedičstva zaradený celý uvedený
vklad na vkladnej knižke. Predmetom dedenia ale mala byť len polovica zostatku na vkladnej
knižke patriaca poručiteľovi (24 767,19 USD), lebo druhá polovica zostatku (24 767,19 USD)
bola vlastníctvom žalobcu. Opodstatnene podanej žalobe preto vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. mája 2009 sp. zn.
9 CoD 48/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, tak že žalobu v celom rozsahu zamietol
a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Zamietajúci výrok rozhodnutia odôvodnil
nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie, lebo okruh účastníkov konania na strane žalovaných
nebol úplný – žalovanou nebola aj B. N., ktorá spolu s ostatnými dedičmi uzatvorila dohodu
o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi J. Š. st. Osvedčenie o dedičstve je pre dedičov
záväzné. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom uviedol, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), a to v otázke pasívnej vecnej legitimácie na žalovanej strane. Odvolaciemu súdu
vytkol, že pokiaľ dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, mal rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a nie ho zmeniť a žalobu
zamietnuť. V danom prípade ale o nedostatok vecnej legitimácie ani nešlo, lebo postačujúce
bolo podať žalobu len proti sestre, ktorá jeho vlastníctvo popiera; z toho dôvodu ani nežaloval
B. N., sestru, ktorá jeho vlastníctvo uznáva a súhlasila s tým, aby jej vyplatil iba 1/6 zo zostatku na vkladnej knižke. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zmeniť a potvrdiť prvostupňový rozsudok (alternatívne rozsudok odvolacieho súdu zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie).
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobca podal žalobu v rozpore so
zákonom. K otázke nedostatku vecnej legitimácie uviedla, že súdy nemajú poučovaciu
povinnosť v zmysle § 5 O.s.p., ak je účastník zastúpený advokátom. Navrhla dovolanie
zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom proti
rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu
nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods.2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania podľa § 241 ods.2 písm. b/ O.s.p.,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom
neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného
prostriedku.
Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či
v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. alebo
k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Dovolateľ procesné vady tejto povahy
nenamietal a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Žalobca v dovolaní tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
Konaniu v preskúmavanej veci predchádzalo konanie o dedičstve po poručiteľovi J. Š.
st., v ktorom bol celý zostatok peňažných prostriedkov uložených na vkladnej knižke (správne
pohľadávka vo výške zostatku) zaradený do aktív dedičstva. Účastníci tohto dedičského
konania (žalobca a jeho dve sestry) uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej celý tento zostatok vo výške 49 534,38 USD nadobudli v rovnakých podieloch po 1/3.
Osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia a pre účastníkov
dedičského konania záväznosť.
Žalobca neskôr, vychádzajúc z toho, že za aktívum dedičstva bol nesprávne
považovaný aj jeho podiel (1/2) na celkovom zostatku na vkladnej knižke, zvolil na ochranu
svojho práva určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Predpokladom úspešnosti takejto
žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a tiež to, že
účastníci sú vecne legitimovaní (t.j. že žalobu podal nositeľ určitého hmotnoprávneho
oprávnenia proti tomu, kto je z hľadiska hmotnoprávneho nositeľom tomu zodpovedajúcej
povinnosti). Odvolací súd pri riešení otázky vecnej legitimácie správne uviedol, že ak sa
žalobca domáhal určenia, že polovica zostatku na vkladnej knižke prejednaného ako
dedičstvo po poručiteľovi J. Š. st. a/ patrí jemu (žalobcovi) a b/ nepatrí do dedičstva po
poručiteľovi J. Š. st., mal adekvátne tomu prispôsobiť aj určenie okruhu účastníkov na
žalovanej strane. Pokiaľ za žalované neoznačil obe spoludedičky, ktoré v ideálnych
spoluvlastníckych podieloch nadobudli aj to, čo žalobca považuje za predmet svojho
vlastníctva, išlo skutočne o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, na ktorý správne poukázal
už odvolací súd.
Na správnosti uvedeného záveru odvolacieho súdu nemení nič, že žalobcom
nežalovaná sestra B. N. údajne zastáva rovnaký názor na vlastníctvo polovice zostatku na
vkladnej knižke ako žalobca. Napriek tomu – so zreteľom na žalobcom zvolený procesný
nástroj uplatnenia jeho práva museli byť žalovanými všetci tí, ktorí v zmysle osvedčenia
o dedičstve nadobudli to, čo žalobca považuje za predmet svojho vlastníctva. Odvolací súd preto postupoval správne, pokiaľ po zistení, že žaloba nesmeruje proti všetkým nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti a že nejde o procesnú situáciu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie
§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
Vzhľadom na to, že žalobca neopodstatnene napadol rozsudok odvolacieho súdu,
ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),
dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní procesne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovaná podala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho
konania a výšku trov vyčíslila vo vyjadrení k dovolaniu. Dovolací súd jej v súlade so
zaužívanou praxou dovolacieho súdu priznal náhradu trov dovolacieho konania len za jeden
úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu) advokáta JUDr. J. Č., ktorý ju zastupoval už
v konaní na súdoch nižších stupňov [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhláška“)]. Odmenu za tento úkon právnej služby určil dovolací súd podľa § 10 ods. 1
vyhlášky, pričom vychádzal z hodnoty sporu 24 767,19 USD, čo po prepočte podľa kurzu ku
dňu vyhotovenia písomného vyjadrenia k dovolaniu predstavuje 17 242,54 €. Tarifná odmena
za tento úkon je 336,94 €, čo s režijným paušálom vo výške 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
predstavuje spolu 343,89 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková