Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Cdo 340/2009

 

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ L., so sídlom v R.,   2/ J., bývajúceho v S., 3/ M., bývajúceho v G., žalobcovia 1/ a 3/ zastúpení JUDr. M., advokátom so sídlom vo Z., proti žalovanému L., štátnemu podniku, so sídlom v B., zastúpenému JUDr. P., advokátom so sídlom v R., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 16 C 46/2009, o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júna 2009, sp. zn. 17 Co 145/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške 74,61 € k rukám JUDr. P., advokáta so sídlom v R., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo 17. apríla 2009, č.k. 16 C 46/2009-36 nariadil predbežné opatrenie, ktorým: 1. zakázal žalovanému prenajať výkon práva poľovníctva v spoločnom poľnom revíre č. X. R. vo výmere X. ha, uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu Rožňava z 23. mája 2006, č. X., 2. zakázal žalovanému akýmkoľvek iným spôsobom umožniť tretím osobám – nevlastníkom poľovných pozemkov – výkon práva poľovníctva v tomto poľovnom revíre, 3. uložil žalobcom v lehote 15 dní od doručenia uznesenia podať návrh vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 2, § 14 ods. 1 a 2 a § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve (ďalej len „zákon o poľovníctve“) s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 4 O.s.p.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. júna 2009, sp. zn. 17 Co 145/2009 na odvolanie žalovaného napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil vo výroku, ktorým zakázal žalovanému prenajať výkon práva poľovníctva v spoločnom poľnom revíre č. X. R. tak, že návrh v tejto časti zamietol, a potvrdil vo výroku, ktorým zakázal žalovanému akýmkoľvek iným spôsobom umožniť tretím osobám výkon práva poľovníctva v tomto poľovnom revíre. Tiež určil, že predbežné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 83/2009 (§ 76 ods. 3 posledná veta O.s.p). Rozhodnutie odôvodnil tým, že pre dosiahnutie účelu, ktorým je dočasná ochrana subjektívnych práv žalobcov ako vlastníkov pozemkov v spoločnom poľovnom revíre, postačuje zakázať žalovanému, aby bez zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva umožňoval tretím osobám vstup do revíru za účelom výkonu tohto práva. Keďže žalobcovia nežiadali len obmedzenie práva žalovaného pri prenajímaní výkonu práva poľovníctva (v tom zmysle, aby žalovaný toto právo realizoval v súčinnosti so žalobcami), ale úplný zákaz výkonu tohto práva, vyhovenie návrhu aj v tejto časti by odporovalo ustanoveniu § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve. Ochrana žalobcov pri prenajímaní výkonu práva poľovníctva žalovaným je zabezpečená tým, že o platnosti nájomnej zmluvy sa rozhoduje v správnom konaní, v ktorom môžu žalobcovia využiť príslušné zákonné prostriedky.

Proti zmeňujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodili z ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Namietali, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Uviedli, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 20 C 83/2009 sa domáhajú toho, aby im žalovaný umožnil zúčastniť sa na procese rozhodovania o výkone práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíre R. a uplatniť svoje práva spoluvlastníkov poľovného revíru. Kým táto povinnosť nebude žalovanému právoplatne uložená, je potrebné dočasne mu zakázať prenájom výkonu práva poľovníctva v revíri, nakoľko o ňom rozhoduje bez súčinnosti s ostatnými spoluvlastníkmi. Ak by totiž došlo k vzniku nájmu výkonu práva poľovníctva ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 20 C 83/2009, bol by výkon tohto rozhodnutia ohrozený. Z uvedených dôvodov žiadali, aby dovolací súd zmenil napadnutý zamietajúci výrok uznesenia odvolacieho súdu tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdzuje.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Rožňave z 1. apríla 2009, sp. zn. X. bola schválená zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíre R. medzi žalovaným ako prenajímateľom   a Poľovníckym združením R. ako nájomcom; v súlade so zaužívanou praxou lesný úrad zahrnul medzi prenajímateľov aj tých vlastníkov poľovných pozemkov v revíre,   s ktorými nájomca nemal ku dňu vydania rozhodnutia uzavreté nájomné zmluvy (vrátane žalobcov), a zaviazal nájomcu platiť im nájomné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. júla 2009. Výkon práva poľovníctva v revíre je teda už platne prenajatý, čo samo osebe zakladá dôvod pre zamietnutie dovolania žalobcov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí spĺňajú podmienky podľa § 241 ods. 1 posledná veta O.s.p. (žalobca 2/ má právnické vzdelanie, žalobcovia 1/ a 3/ sú zastúpení advokátom), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, prípustnosť dovolania je citovaným ustanovením výslovne vylúčená, a to bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu v porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolatelia žiadnu z uvedených vád nenamietali a dovolací súd ich existenciu nezistil. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 O.s.p.

V danom prípade dovolatelia namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu (ktorá je judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ako aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) odvolacím súdom. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že iné procesné vady konania a nesprávne právne posúdenie veci sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, sami osebe však prípustnosť dovolania nezakladajú. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu.

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd preto priznal žalovanému uplatnenú náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcich v právnom zastúpení advokátom. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.   o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) je 55,49 €. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby – písomné vyjadrenie k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) a náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné za tento úkon vo výške 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Odmena a náhrada (spolu 62,70 €), zvýšené o 19% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky; 11,91 €), predstavujú celkom 74,61 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. mája 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková